BRATISLAVA. Keď sa rozhovorí o možnosti podnikania vysokých škôl viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie a rektor Žilinskej univerzity Ján Bujňák, je to akoby prehovoril skúsený biznisman.
„Akciová spoločnosť znamená ďalší cash, lebo môžete vydať akcie, ísť na burzu a získať partnerov, a tým aj dostať investície do školy. Samozrejme je nutné kontrolovať činnosť akciovky cez väčšinový podiel v spoločnosti, aby sme nehazardovali s majetkom školy."
Bujňák patrí medzi tých, ktorým sa návrh kolegu zo Žiliny a ministra školstva Jána Mikolaja z SNS pozdáva - ide o spájanie sa verejných vysokých škôl so súkromným sektorom a vytváranie akciových spoločností.
Nie všetci rektori však súhlasia s Bujňákom. Veľa vysokých škôl nemá majetok, s ktorým by mohli ísť do podnikania, iné nechcú podstúpiť riziko jeho straty.
Situácia, v ktorej sa Slovensko teraz nachádza, a najmä oblasť Košíc, podľa rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach nie je priaznivá na podnikateľské aktivity. „Škola predsa nemôže skrachovať," hovorí Ladislav Mirossay. Univerzita chcela v minulosti podnikať a postaviť nové internáty. Má pozemky, ktoré môže ponúknuť. „Je to nereálne, realizácia je drahá a návratnosť v nedohľadne. Pre partnerov to nie je zaujímavé," hovorí Mirossay.
Analytička Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí, že zmena nič nové neprináša. Na spoluprácu so súkromným sektorom alebo zvyšovanie kvality mali vysoké školy, či zhodnocovanie majetku možnosti aj doteraz. „Dôvody, prečo ich nevyužívali nespočívajú v tom, že by to nemohli robiť, lebo školy môžu aj teraz zo zákona využívať svoj majetok v podnikateľskej činnosti."
