KOŠICE. Viac ako 12,8 milióna eur (385,61 milióna Sk) investoval doteraz Slovenský plynárenský priemysel (SPP) do projektu využitia geotermálnej energie v Košickej kotline pri obciach Ďurkov, Bidovce a Svinica v okrese Košice - okolie. Významný geotermálny zdroj s kapacitou niekoľko sto megawattov (MW) sa však zatiaľ v systéme centrálneho zásobovania teplom v Košiciach, ale aj na iné projekty z rôznych príčin nevyužíva.
"SPP si uvedomuje aktuálnosť potreby obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe SR a v tejto súvislosti vyvíja maximálne úsilie o dokončenie projektu, pričom uvažuje o rôznych alternatívach využitia zdroja pri Košiciach, vrátane možnosti na výrobu elektrickej energie," uviedla pre TASR Martina Greňová z komunikačného odboru.
Ako ďalej informovala, projekt realizuje v súčasnosti spoločnosť Geoterm Košice, a. s., za podpory spoločnosti Slovgeoterm, a. s., ktorá vykonáva vybrané geologické práce.
Predaj väčšinového podielu SPP v Geoterme sa doteraz nerealizoval aj z dôvodu neexistencie dohody s relevantným odberateľom energie. Projekt využívania geotermálneho vrtu je však podľa Greňovej z hľadiska povolení a pozemkov pre variant dodávky tepla do Košíc pripravený.
Začiatky projektu siahajú ešte do roku 1994, kedy sa vypracovala prvá rozsiahla štúdia spoločnosťami CFG a Slovgeoterm, financovaná európskymi programovými fondmi PHARE. V rokoch 1998 a 1999 sa realizovali tri prieskumné vrty. Následne sa uskutočnili viaceré testy, seizmické pozorovania a hydrodynamické skúšky, ktoré vyhodnotili parametre geotermálneho zdroja. Prieskum potvrdil výdatnosť zdroja 50 65 litrov za sekundu. Teplota na ústí vrtov dosahovala 123 129 stupňov Celzia a ložisková teplota v hĺbke 3000 metrov mala hodnotu 143 stupňov Celzia. Podľa prieskumu je v podzemí v súčasnosti nevyužívaný tepelný zdroj o výkone 100 MW.
Tepláreň Košice (TEKO), a. s., podľa predsedu predstavenstva Ladislava Lazára je pripravená zabezpečiť plynulý odber z geotermálneho zdroja. Problém je však podľa neho v tom, že sa nedokážu zhodnúť s Geotermom na objemoch a cene tepla, čo v konečnom dôsledku má vplyv na návratnosť projektu.
"Zatiaľ, čo my rátame s dlhším časom návratnosti, zahraničný partner má záujem o rýchlejšiu návratnosť, čo podľa nás v tejto oblasti energetiky nie je možné. Ak by sme išli touto cestou, malo by to vplyv na zvýšenie ceny tepla. Myslím, že to by bolo najväčšie absurdum celého projektu, keby sa jeho realizáciou v konečnom dôsledku zvýšili ceny tepla v Košiciach, keď všetci očakávame, že nakoniec sa znížia," povedal Lazár. Podľa neho nevýhodou projektu je aj to, že by znížil výrobu elektrickej energie v TEKO, čím by prišla o dve tretiny tržieb. TEKO má záujem o odkúpenie projektu, ale vidí aj možnosť jeho realizácie v spoločnom podniku s Geotermom.
Z pohľadu mesta Košice sú geotermálne zásoby v jeho blízkom okolí perspektívnym zdrojom. Samospráva však podľa hovorkyne magistrátu Lucie Mihokovej nemá v rukách dostatočne účinné nástroje, pretože je menšinovým akcionárom v tomto projekte (0,08%). "Hlavné slovo musí povedať hlavný akcionár, ktorým je SPP (95,82%). Treba však uviesť aj to, že tento zdroj by pomohol mestu v oblasti vykurovania, v žiadnom prípade by nevyriešil otázku zásobovania obyvateľov mesta zemným plynom. Komplikovaná by bola aj otázka využitia tohto zdroja pre výrobu elektrickej energie," dodala Mihoková.
Za hazard s prírodnými zdrojmi Slovenska považujú súčasný stav okolo využitia alternatívnej energie starostovia dotknutých obcí Olšavskej doliny v "trojuholníku" Ďurkov - Svinica - Bidovce.
"Je smutné, že takéto ložisko geotermálnej energie európskeho významu stojí už vyše desať rokov bez povšimnutia majoritného vlastníka SPP, ktorý vlastní 95% akcií Slovgeotermu a Geotermu Košice," vyjadril sa pre TASR starosta Bidoviec Viliam Bačo. Pripomenul, že SR sa zaviazala EÚ, že bude presadzovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie a "takýto zdroj tu máme".
Ako ďalej povedal Bačo, spracované projekty, štúdie a zámery uvažujú sa aj o využití vratnej vody, ktorá by sa po odovzdaní tepla vo výmenníku mala dostať späť do podzemia reinjektážnym vrtom. V spojitostí s toto vratnou vodou sa uvažuje o vybudovaní rekreačných centier aquaparkov, skleníkového a rybného hospodárstva a iných pestovateľských zariadení, ako aj s možným vykurovaním okolitých obcí, ako je to napríklad v Galante.
"Ak by sa takýto obrovský prírodný energetický zdroj nachádzal niekde inde, už dávno by sa využíval, ako je to napríklad v nemeckom mestečku Peiting pri Mníchove, kde je osemmegawattová geotermálna elektráreň. Nečakalo by sa toľko rokov a neodznelo by zo strany kompetentných ľudí toľko výhovoriek ako u nás," dodal starosta Bačo.
