ohlo obsadiť ľuďmi, ktorí zalomcujú voličmi. Mečiarovi sa tým podarilo maximalizovať očakávania publika – a potom ponúkol ako dvojku neznámu doktorku Sániovú a ako trojku svojho starého známeho Milana Reháka. Podľa rovnakého scenára postupoval aj teraz. Zámerne zvyšoval očakávanie, s kým to HZDS príde v prezidentských voľbách – a potom ponúkol osobu, ktorá vyhovuje iba jeho vlastným kritériám na prezidenta. Lebo Milan Melník je (tak ako to predseda HZDS zadal) muž, vyšší prešedivený štramák, vo veku od 50 do 70 rokov.
Prof. RNDr. Milan Melník, DrSc. je renomovaný a rešpektovaný vedec, ktorý oprávnene získal viaceré domáce i zahraničné ocenenia. Lenže skutočnosť, že prednášal na viac než 150 univerzitách, napísal 250 vedeckých prác a patrí medzi najcitovanejších slovenských vedcov, z neho ešte vážneho kandidáta na úrad prezidenta nerobí. Problém nie je ani tak v tom, že je pre širšiu verejnosť neznámy, lebo niekedy to nemusí byť chyba „neznámeho“, ale širšej verejnosti. Skutočný problém Milana Melníka ako kandidáta spočíva v inom: na pozíciu prvého občana štátu kandiduje vedec, ktorý sa vôbec neprejavil ako občan. Ak sa niekto pred kandidatúrou nekvalifikoval ako občan, tak je tým diskvalifikovaný ako kandidát na prvého občana štátu. Jediný občiansky postoj, ktorý profesor Melník zaujal, bolo to, že súhlasil, aby sa „ako nezávislý“ stal prezidentským kandidátom HZDS v budúcoročných voľbách. Slovensku by určite neuškodilo, keby sa prezidentom stal kandidát, ktorý nebol politikom. Ale sotva by mu prospelo, keby sa ním stala osoba, ktorá v minulosti nebola čo i len nepatrne angažovaným občanom.
Prezidentskú nomináciu Melníka pochopil politológ Mesežnikov tak, že HZDS „rezignovalo na prezidentské voľby“. Ak do nich predseda Mečiar postavil kandidáta, ktorý nielenže nemôže voľby vyhrať, ale ani ich ovplyvniť, tak je to blamáž i pre HZDS.
