BRATISLAVA. Stačia prezidentskému kandidátovi na víťazstvo v prvom kole priamych volieb hlasy viac ako polovice zúčastnených voličov alebo všetkých voličov? Uchádzači o post hlavy štátu sa v názoroch rozchádzajú.
Nejasnosti ohľadom výkladu ústavy sa objavili už skôr, keďže podpora jedného z kandidátov - súčasného prezidenta Ivana Gašparoviča - sa dlhodobo pohybuje v prieskumoch verejnej mienky okolo 50 percent. Teoreticky tak hrozí, že prípadný spor by musel rozlúsknuť až Ústavný súd.
Kandidáti sa rozchádzajú
Štvorica najsilnejších kandidátov si rozdielne vysvetľuje znenie ústavy, podľa ktorej za prezidenta je v prvom kole zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Inak sa musí konať druhé kolo volieb, do ktorého postúpia dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasom.
Kým Gašparovič a šéfka mimoparlamentného Slobodného fóra Zuzana Martináková sa prikláňajú k názoru, že na víťazstvo v prvom kole je potrebná nadpolovičná väčšina platných hlasov zúčastnených voličov, opozičná kandidátka Iveta Radičová a nezávislý poslanec František Mikloško sa nazdávajú, že nadpolovičná väčšina by sa mala počítať zo všetkých voličov, ktorí sú zapísaní vo voličských zoznamoch.
Rozchádzajú sa aj právnici
Ústavný právnik a spolutvorca novely ústavy Peter Kresák ČTK povedal, že víťaz v prvom kole by musel získať podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých voličov. Podobne sa vyjadril aj advokát Ernest Valko, ktorý stál začiatkom 90. rokov na čele československého federálneho ústavného súdu.
Iný názor povedal už skôr pre médiá ústavný právnik Radoslav Procházka, podľa ktorého sa pod väčšinou, potrebnou pre zvolenie v prvom kole, myslí nadpolovičná väčšina z odovzdaných hlasov, ktoré sú platné.
Polovica voličov je podľa Haulíka nemožná
Analytik agentúry MVK Pavel Haulík nevidí šancu, že by niektorý z uchádzačov mohol získať nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých voličov. "To je problém účasti, nezúčastní sa ani 50 percent všetkých zapísaných voličov, takže je to v podstate nemožné," povedal ČTK. Na Slovensku sa o víťazovi prezidentských volieb doteraz vždy rozhodlo až v druhom kole.
Haulík si myslí, že druhé kolo volieb sa bude konať, aj keby jeden z kandidátov získal nadpolovičnú väčšinu hlasov zo zúčastnených voličov. "Takýto kandidát nebude riskovať situáciu, že by Ústavný súd v prípade protestu dal za pravdu tomu inému právnemu názoru," poznamenal.
Okrem toho nie je podľa neho isté, či by Ústavný súd stihol rozhodnúť o prípadnom podnete do termínu druhého kola. V minulosti sa podobná diskusia podľa Haulíka neobjavovala, keďže "nebol favorit takého kalibru, že by ašpiroval na 50 percent odovzdaných hlasov zúčastnených voličov."
Rozhodnúť vie len Ústavný súd
Podľa Kresáka jediný, kto je oprávnený rozhodnúť, ak by vznikol spor ohľadom výsledku prezidentských volieb, je Ústavný súd. "Definitívne by mal k tomu dať výklad, a teda jediný povolaný je, Ústavný súd." pridal sa Valko. Základný zákon štátu hovorí, že o ústavnosti alebo zákonnosti volieb prezidenta rozhoduje Ústavný súd.
Názory prezidentských kandidátov na znenie ústavy, podľa ktorej za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov:
Ivan Gašparovič: (prostredníctvom hovorcu Mareka Trubača) "Za hlavu štátu je podľa neho zvolený ten kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, čiže zúčastnených."
Iveta Radičová: "V prvom kole môže byť rozhodnuté, len ak ten kandidát získa nadpolovičnú väčšinu všetkých voličských hlasov. Inak by to nemalo legitimitu."
František Mikloško: "Stopercentne je to nadpolovičná väčšina všetkých možných voličov."
Zuzana Martináková: "Ak nadpolovičná väčšina tých, čo prídu voliť, si zvolí v prvom kole prezidenta, tak by sa to malo rešpektovať."
