BRATISLAVA. Súčasní europoslanci za SDKÚ-DS Peter Šťastný, Milan Gaľa a Zita Pleštinská sa budú opäť uchádzať o kreslá v Európskom parlamente (EP). Počas tohto víkendu ich členovia SDKÚ-DS v primárnych voľbách umiestnili na kandidátku strany, jej lídrom sa už skôr stal bývalý minister zahraničných vecí a poslanec parlamentu Eduard Kukan. Spolu 13 slovenských europoslancov budú voliči vyberať 6. júna.
Dvojkou na kandidátnej listine bude bývalý hokejista Šťastný s 3062 hlasmi ako nominant prezídia strany. Tretie miesto obsadil Gaľa, ktorého navrhli regionálne zväzy, pričom získal 3213 hlasov, teda viac ako Šťastný. Na kandidátke sa však striedajú nominanti prezídia s nominantmi krajov. Za nimi je poslanec parlamentu a exstarosta bratislavskej časti Ružinov Pavol Kubovič a poslankyňa parlamentu Jarmila Tkáčová. Tretia zo súčasných europoslancov Pleštinská obsadila šieste miesto na kandidátke.
V primárnych voľbách hlasovalo 5235 členov strany, účasť bola 75-percentná. Kandidátku ešte musí podľa Kukana odobriť prezídium strany, SDKÚ-DS tiež doplní posledné 13. miesto, keďže Nitriansky kraj nikoho nenavrhol.
"Naši poslanci boli aktívni, ale v tom druhom období by sme chceli byť efektívnejší," zhodnotil Kukan pred novinármi doterajšie pôsobenie poslancov EP za SDKÚ-DS. Práve Šťastný pritom v minulosti čelil kritike médií, že sa primálo zapája do diskusií v europarlamente. Od začiatku svojho pôsobenia sa do rozpravy zapojil deväť ráz, zatiaľ čo jeho kolegyňa Pleštinská vystúpila 267 ráz.
V čase svetovej ekonomickej krízy i nedávnych problémov s dodávkami plynu bude podľa Kukana europarlament hrať ešte dôležitejšiu úlohu. Dodal, že SDKÚ-DS bude vyzývať ľudí, aby išli voliť, keďže 17-percentná účasť v historicky prvých eurovoľbách na Slovensku bola najnižšia z krajín únie.
O nomináciách do europarlamentu už diskutovali viaceré strany. Kandidátku vládneho Smeru-SD má viesť súčasný poslanec parlamentu Boris Zala, SMK europoslankyňa Edit Bauerová, KDH zase exminister školstva Martin Fronc. V rokoch 2009 až 2014 bude slovenských zástupcov v Bruseli o jedného menej, dôvodom je vstup Bulharska a Rumunska do Európskej únie.
