BRATISLAVA. Aj tender ministra výstavby Mariana Janušeka z SNS za 3,6 miliardy korún vypísaný len na nástenke a priklepnutý spriazneným firmám SNS, ktorý je typickým príkladom podozrivého obstarávania, asi inšpiroval poslancov Smeru, aby takéto praktiky sťažili.
Podľa novely zákona, ktorú včera prijala vláda, by sa nemali nakupovať napríklad právnické, stravovacie či iné „neprioritné“ služby priamym zadaním, bez súťaže, ak budú nad 3 milióny eur (90,4 milióna korún). Doteraz bol tento limit dvojnásobný. Pred tým, ako budú úradníci služby objednávať, malo by sa upozornenie objaviť na internetovej stránke Úradu pre verejné obstarávanie.
„V poslednom čase sa nám objavilo obrovské množstvo expertov a sudcov na verejné obstarávanie a dnes už každý, kto vie čítať a písať, sa tvári, že môže vydávať morálne posudky na adresu kohokoľvek, že či verejné obstarávanie bolo, alebo nebolo v súlade s príslušným zákonom,“ zdôvodnil novelu premiér Robert Fico. A po tom, ako v budúcnosti k tendrom vydá posudok aj ÚVO, vraj už vláda „nebude reagovať na žiadne otázky médií, na žiadne otázky opozičných politikov“ ohľadne obstarávaní.
Tendre však môžu byť v súlade so zákonom a preverené ÚVO a zároveň nevýhodné pre štát, čo zasa kontroluje Najvyšší kontrolný úrad.
Podľa predkladateľa návrhu Petra Pelegriniho zo Smeru zmena pomôže stransparentniť zákazky, aj on však pripúšťa, že by mohol niekto zákon obísť či zneužiť. „Ľudia sú šikovní a vždy nájdu spôsob, ako to obísť.“ V budúcnosti to však vraj bude ťažšie.
Pavel Nechala z Transparency International Slovensko si myslí, že by sa problémy s tendrami mali riešiť inak. „Dopĺňame do zákonov slovíčka, ale uniká nám zmysel verejného obstarávania. Aby sa kupovalo lacno a kvalitne.“ Právnik vidí cestu napríklad v tom, aby sa netransparentné zmluvy dali zneplatniť.

Beata
Balogová
