Prezidentskí kandidáti odpovedajú na otázky SME. Každý deň bude pribúdať jedna otázka.
Má mať žena právo slobodne sa rozhodnúť, či pôjde na potrat?
Ivan Gašparovič (s podporou Smeru a SNS ): Je to morálna stránka tejto zložitej otázky. Naša legislatíva to pri splnení zákonných podmienok umožňuje, najmä ak je ohrozený život matky.
Iveta Radičová (s podporou SDKU, KDH, OKS, SMK): Rozhodnutie dať život je vysoko intímna záležitosť. Dôverujem našim ženám, že sa správajú zodpovedne a rozhodujú na základe vnútorných hodnôt, svedomia a viery. Pre takéto zodpovedné rozhodovanie musíme sprístupniť čo najviac kvalifikovaných informácií, možných alternatívnych riešení a pomoci. A zároveň zjednodušiť proces adopcií a umiestňovanie detí do náhradných rodín.
František Mikloško (s podporou KDS): Žena má v tejto otázke po právnej stránke také právo, aké jej umožňuje zákon. Slovenský zákon o potrate z roku 1986 patrí k najliberálnejším na svete. Ja v tejto otázke vyznávam náuku katolíckej cirkvi. Nikto nemá právo rozhodnúť o nevinnom ľudskom živote.
Zuzana Martináková (s podporou Slobodného fóra): Sama som vychovala troch synov, čo vystihuje aj môj postoj k interrupciám. Považujem ich za tragédiu, ale zároveň aj autonómne právo ženy slobodne sa rozhodnúť. Riešenie nie je v zákaze, ktoré by viedlo k „tajným" interrupciám pri obrovských rizikách. Milan Melník (s podporou HZDS): Štátne orgány a spoločenské inštitúcie musia všestranne podporovali rodiny s deťmi, ktoré sú predpokladom zachovania národa. Verejní činitelia musia prijímať také rozhodnutia, ktoré budú upevňovať sociálne istoty rodín, osobitne matiek. Interrupcie môže minimalizovať účinná pomoc v zložitých životných situáciách spolu s výchovou k mravnosti a etike.
Ako kresťan odmietam umelé prerušenie tehotenstva. Ako človek s demokratickým zmýšľaním si ale uvedomujem, že nie je možné vykonávanie interrupcií zakázať prostredníctvom legislatívy. Tú je však možné sprísniť a vykonávanie interrupcií obmedziť len v presne stanovených situáciách. ( O nich by mali rozhodnúť lekári v spolupráci s matkou.) Každé dieťa má právo narodiť sa ako želané - chcené dieťa. Pozitívne vnímam návrhy na predĺženie času takzvanej informovanosti - teda času troch dní, ktorý má matka, alebo by mala mať k dispozícii, aby prijala konečné rozhodnutie. Aj preto obmedzenie interrupcií nevnímam v rovine legislatívnych zákazov, ale kladiem dôraz na výchovu, morálku a prorodinnú sociálnu politiku.
Milan Sidor (s podporou KSS): Postavte, prosím, otázku reálne: Kto okrem ženy má právo rozhodnúť, či donosí počatý plod? Tak ako v iných oblastiach, aj v tejto som za slobodu ľudskej osobnosti. Nikto nemá právo nútiť inú osobu do ničoho. Teda ani do tehotenstva a pôrodu, ktoré často bývajú rizikové - a znamenajú dlhodobý, doslovne celoživotný záväzok starať sa o dieťa. Ak niektorá žena cíti, že nie je spôsobilá takýto záväzok prevziať, musí mať právo rozhodnúť sa podľa vlastnej vôle. Samozrejme - po zrelej úvahe a s vedomím všetkých možných súvislostí.
Dagmar Bollová: Právo vzdať sa svojho nenarodeného dieťaťa by som určite ponechala chorým a znásilneným ženám. Ostatným interupciám treba preventívne predchádzať výchovou k zodpovednému sexu.
