BRATISLAVA. "Ja sa o funkciu neuchádzam, chcem odísť z politiky, ale zároveň vidím aj to, že SMK nemá vysoké preferencie a je izolovaná," povedal poslanec SMK Bugár v relácii TV Joj De Facto.
Ak by boli tlaky na zmenu vo funkcii predsedu SMK veľké, čo zatiaľ nie je reálna situácia, expredseda SMK by znovu prehodnotil rozhodnutie odísť z politiky. "Je to z mojej strany aj upozornenie na predsedníctvo," odkázal Bugár vedeniu svojej strany.
"Pán Bugár uvažuje zodpovedne a nepotrebuje, aby ho niekto tlačil," reagoval podpredseda vlády pre menšiny a ľudské práva Dušan Čaplovič (Smer-SD) na otázku, či by bol pre neho Bugár ako predseda strany prijateľný partner. "S pánom Bugárom sa mi dobre spolupracovalo," uviedol napokon s dodatkom, že rozhodnú percentá a volebné programy.
Na margo výzvy kupovať slovenské výrobky Bugár poznamenal, že v čase hospodárskej krízy má svoj zmysel, ale nebude dostatočne efektívna. Opatrenia proti kríze by podľa neho mala koalícia diskutovať s opozíciou. "Silnejúca mena na jednej strane vytvorila stabilitu, na druhej strane musíme sanovať aj iné veci, aby sa peniaze obracali na Slovensku," reagoval Čaplovič. "Musíme sa pripraviť aj na to, že zo zahraničia, minimálne z pohraničných oblastí, sa nám vracajú občania, ktorí tam boli zamestnaní," poznamenal Bugár.
Polemiku o osobe podpredsedníčky SDKÚ-DS Ivety Radičovej podľa Čaploviča vzbudil podpredseda KDH Daniel Lipšic, ktorý uviedol, že má čistý morálny kredit. Podľa Čaploviča však bola poradkyňou Ľudovíta Kaníka v čase, keď prijímal antisociálne zákony. "V tom momente, ako sa v marci odštartuje kampaň, môj hlas bude počuť," reagoval Bugár. Zatiaľ totiž zákon zakazuje propagovať prezidentských kandidátov. Podľa Čaploviča pritom kampaň v realite beží už teraz. "Hovorím pre budúcnosť, zmeniť treba zmeniť zákon a uvoľniť kampaň," reagoval na časté obchádzanie prezidentského volebného zákona. Dodal, že súčasný prezident je podľa neho zárukou stability.
Bugár odmietol tézu, že schválenie novely školského zákona bolo obchodom SMK so Smerom-SD výmenou za podporu pri Lisabonskej zmluve. "Lisabonská zmluva bola už dávno," naznačil, že SMK nemohla v tejto chvíli školský zákon za niečo zobchodovať. Vďaka pripomienke predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer-SD) totiž novela z dielne SMK prešla v podobe, ktorá v učebniciach vlastivedy pre školy s vyučovacím jazykom menšinovým prikazuje v prípade "vžitých a zaužívaných" názvov v menšinovom jazyku použiť ako prvý názov v tomto jazyku a doplniť ho názvom v štátnom jazyku.
"Ja som, ako podpredseda vlády presadzoval dvojjazyčnosť," reagoval Čaplovič na otázku, ako hodnotí schválenie novely školského zákona. "Zákon treba dodržiavať," dodal podpredseda vlády, ktorý presadzoval uvádzanie prvého geografického názvu v učebniciach pre školy s vyučovacím jazykom menšinovým v štátnom jazyku. "Vinníci sú tí, ktorí nerealizovali odporúčanie Rady vlády pre národnostné menšiny," odpovedal Čaplovič na otázku, prečo relatívne bezvýznamný spor traumatizuje niekoľko mesiacov celú spoločnosť. Usmernenie Rady vlády pre menšiny totiž celej kauze predchádzalo a navrhovalo v učebniciach dvojjazyčné názvy, ako prvý mal byť uvedený názov v štátnom jazyku. Konkrétneho vinníka však Čaplovič menovať nechcel.
Podľa Bélu Bugára ním však bol minister školstva, nominant SNS Ján Mikolaj. Ten však vo veci meritórne nerozhodol a nechal na vydavateľoch učebníc, akým spôsobom uvádzanie geografických názvov v menšinovom jazyku realizujú. Kontroverzné učebnice, ktoré spustili polemiku, napokon uvádzali v učebnom texte len slovenské názvy a ich ekvivalenty v menšinovom jazyku obsahoval priložený slovník.
