BRATISLAVA. Koľko je to tých 13,86? Veľa či málo? Ďalší trapas v obchode - kto má čas sa zabávať s hľadaním mrňavých mincí v peňaženke?
Podobné vnútorné dialógy od januára vedie denne zrejme väčšina ľudí. Na euro nie je jednoduché zvyknúť si aj po mesiaci a pol, pohľad na výplatu v eurách môže ešte vždy v prvej chvíli vydesiť.
Problémy robí pri platení i vyjadrovaní sa. Zvyknúť si na novú menu by nemalo trvať viac ako dva mesiace - upokojoval verejnosť vládny zmocnenec pre zavedenie eura Igor Barát. Jeden z mála, ktorý si dnes trúfa vyhlásiť, že sa už naučil myslieť a rátať výlučne v európskej mene.
Chýbajú len dva týždne do uplynutia dvojmesačnej lehoty na privyknutie a politici nás denne utvrdzujú, že Slovensko ešte vždy počíta v korunách. Krízové ekonomické balíčky vláda predstavovala na tlačovkách v korunách.
Chce to čas
„Obdobie 5 - 7 týždňov je postačujúce, aby si ľudia na euro zvykli. Čím dlhšie by sa používali obe meny, tým dlhšie by sme si zvykali," hovorí odborníčka na ekonomickú psychológiu Viktória Dolinská.
Obe meny sa používali na Slovensku len dva týždne na rozdiel od krajín, ktoré euromenu zaviedli pred nami - tam to boli až dva mesiace. Skrátené prechodné obdobie však nepomohlo Slovákom, aby sa skôr naučili myslieť v eurách. Skúsenosti v eurozóne ukázali, že najmä staršej generácii to potrvá dlhšie.
Liek na prepočítavanie z jednej meny do druhej ani na rýchle zžitie sa s eurom zatiaľ nevynašli. Pre tých, čo ešte aj dnes preratúvajú, koľko za nákup v skutočnosti utratili, je to bezútešná správa.
Igor Barát upokojuje, že všetko potrebuje čas. „Prejde pár mesiacov a ľudia začnú myslieť v eurách úplne prirodzene. O tom som presvedčený."
Ani psychologička Dolinská nemá recept na rýchly zvyk na novú menu. Podľa nej sa každý najlepšie učí na vlastných chybách. „Pomôcť môže čas, frekvencia používania novej meny a určite aj niektoré chybné kroky, ktoré sa každému z nás už podarilo niekoľkokrát spraviť."
Koruny ráta Fico i Počiatek
Minulý týždeň premiér Robert Fico nielen v politickej relácii v televízii Joj ešte hovoril o miliardách korún na boj proti finančnej kríze. „Pokiaľ ide o (...) ten obrovský systém, ktorý sme nastavili na rok 2009 v objeme desať miliárd alebo jedenásť miliárd korún, to všetko bude zabezpečené."
Štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír pred dvoma týždňami v televízii TA3 zasa odmietol „robiť masívne opatrenia, ktoré by stáli miliardy korún".
Premiérova hovorkyňa Silvia Glendová vyjadrenia v korunách vysvetľuje ako zámer - Robert Fico sa vraj snaží vyjadrovať tak, aby mu rozumela široká verejnosť, ktorá stále „rozmýšľa v korunách". „Dúfame, že väčšina verejnosti bude čoraz viac „rozmýšľať v eurách", čo sa odrazí aj na vyjadrovaní sa premiéra."
Dávajú si pozor
Ministerstvo financií tvrdí, že si na sumy v eurách dáva pozor. „Môže sa stať, že sa pomýli minister či štátny tajomník. Koruny používajú, ak ide o dokument schválený minulý rok pred prijatím eura, kde sumy nie sú prerátané do novej meny," zdôvodňuje hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál.
Psychologička si myslí, že po dvoch mesiacoch by bolo dobré komunikovať s verejnosťou výlučne v eurách, zatiaľ by však používanie súm v korunách nepovažovala za chybu.
Niekto míňa príliš, iných euro brzdí
Kombinovaný efekt novej meny, začiatku roka a ekonomickej krízy obchodníkov neteší. Ľudia nové peniaze u nich nenechávajú.
BRATISLAVA. Pre niektorých ľudí je euro urýchľovačom míňania, pre iných brzdou. Obchodníci sa sťažujú na nižšie tržby, tie však začiatkom roka bývajú slabé každoročne, navyše sa pridala ekonomická kríza.
To, že sa niektorým eurá môžu rozkotúľať ľahšie ako koruny, vysvetľuje ekonomická psychologička Viktória Dolinská „euroilúziou". „Keďže euro má inú nominálnu hodnotu ako koruna, ľudia musia zmeniť svoje návyky v míňaní peňazí. Ceny tovarov sú v eurách vnímané ako nižšie než tie reálne - čo môže viesť k vyšším výdavkom," vysvetľuje Dolinská.
Existuje aj iná skupina - notorickí preratúvači. Rátajú každý cent. Pre istotu. Ak by obchodníci chceli podvádzať.
„S eurom už narábať viem, ale obchody nejdú. Ľudia kupujú menej," sťažuje sa predavač v malom bratislavskom obchodíku s ovocím a zeleninou.
(mk)
Zabrať dáva aj eurogramatika
Ťaží nám peňaženku, ešte aj na jazyku sa správa ako vrece cementu. Euro.
BRATISLAVA. „Mladý pán, dajte mi ešte dva centá, nech vám môžem lepšie vydať," hovorí pani v stánku v centre Bratislavy. Euráše, ojrá, centá či z recesie koruny. Za všetkými výrazmi je nová mena.
Lingvistka Sibyla Mislovičová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra nepochybuje, že si tak, ako si napokon zvykneme na euro, po čase osvojíme aj jeho skloňovanie. Pomohlo by, keby už dnes všetci, čo sa prihovárajú verejnosti, vedeli slová euro a cent správne používať.
„Naše hlavy sú väčšmi zaneprázdnené rozlišovaním mincí a preratúvaním eura na koruny v obave, či nás v obchode neokrádajú, ako rozmýšľaním o správnom skloňovaní novej meny," hovorí publicistka Ingrid Hrubaničová.
Dôvod nesprávneho používania slova euro vo všetkých pádoch v rovnakom tvare vidí v jeho označení na minciach a bankovkách.
„Tam sa používa medzinárodné označenie EURO, či ide o 2,20, alebo 50 eur. Vizuálny vnem je veľmi silný. Takže tendencia neskloňovať slovo euro nie je celkom bezdôvodná."
Najväčšie problémy môže robiť písanie novej meny. Píše sa euro s veľkým začiatočným písmenom alebo je celé slovo veľkými písmenami alebo použiť EUR ako v banke? Medzi používaním slov koruna a euro nie je podľa Mislovičovej veľký rozdiel - sú to obyčajné slová, a tak ich treba aj písať - s malými písmenami.
Nenechajte sa teda pomýliť tým, čo vidíte, zabudnite na veľké písmená a vyberte si z celej škály tvarov - k euru, s eurom, v eurách, či 10 eur.
Príkladom by nám mali ísť politici, ktorým leží na srdci spisovnosť vo verejnom vystupovaní natoľko, že sa oháňajú sankciami. Neskloňované euro v písanom texte sa však nájde aj v návrhoch zákonov. Poslankyne Mušková a Tóthová v návrhu zákona, ktorým chcú úplne zakázať mladistvým alkohol, píšu o „pokute do výšky 33 euro" namiesto 33 eur.Martina Kováčová
Anketa
Rozmýšľate už v eurách alebo stále v korunách?
Rafael Rafaj, SNS
Ešte nerozmýšľam v eurách. V podvedomí stále beží kalkulačka krát 30. Nie je to podľa mňa žiadne prekvapenie, že väčšina ešte v eurách nerozmýšľa. Bude to trvať dlhší čas.
Béla Bugár, SMK
Stále prepočítavam. Bude to ešte veľmi dlho trvať. Aspoň rok. Viem, koľko stoja v eurách bežné tovary, ale ak kupujem niečo iné, musím si to prerátať.
Milan Urbáni, HZDS
Prakticky už rozmýšľam v eurách. Aj keď si občas musím niečo prepočítať. Najlepšie pomáha zafixovať si určité tovary, 10 - 20 položiek dennej spotreby - pivo v krčme, chlieb a podobne. Pokiaľ viem, Slováci sa zo všetkých krajín, ktoré prijali euro, stretávajú s najmenšími problémami.
Pavol Frešo, SDKÚ
Už mám primeraný odhad, takže nie vždy potrebujem prepočítať cenu. Hlavne ak ide o bežné tovary, prepočítavať už nemusím.
Jozef Burian, Smer
Počítam duálne, stále všetko prepočítavam. Najlepšie sa počíta, keď hráte mariáš. Vtedy si človek uvedomí, koľko platí, takže to odporúčam. Prepočítavanie je taký ochranný mechanizmus - viete, či sa cena zvyšuje, alebo znižuje. Myslím, že to bude ešte trvať asi rok.
Daniel Lipšic, KDH
Stále prepočítavam, ako asi väčšina ľudí na Slovensku. Potrvá to ešte aspoň rok - dva. Myslím, že starší budú prepočítavať do konca života.

Beata
Balogová
