Vláda premiéra Fica podľa neho ešte v ničom nezlyhala. K podivným tendrom či výrokom Jána Slotu sa nechce vyjadrovať. Ľudské práva považuje za dôležité, tom či by išiel na kubánsku recepciu, však nevie. S premiérom sa rozchádza len v tom, že prácu novinárov si váži. Rozprávali sme sa s novým šéfom slovenskej diplomacie MIROSLAVOM LAJČÁKOM.
Ste ľavičiar?
"Otázka môjho politického presvedčenia je mojím intímnym stanoviskom. Vstúpil som do tejto vlády, lebo súhlasím s jej programovým vyhlásením a vidím, ako funguje dva a pol roka. Vybudovala si v Európe rešpekt a je vnímaná ako dobrá európska vláda."
Predsa len, je vám blízka sociálna demokracia?
"Je mi blízka zahraničná politika, venoval som jej dvadsať rokov. Vždy som si na nej vážil, že diplomat môže vystupovať v mene štátu. Vládny program je taký aký je, neprekáža mi v ňom ani jedno slovo. Nejde o to, či som ľavičiar, alebo pravičiar, či som sociálny demokrat, alebo kresťanský demokrat. Stotožňujem sa s vládnym programom a budem robiť zahraničnú politiku, ktorá bude pre Slovensko dobrá."
Dlho ste spolupracovali s Eduardom Kukanom, ktorý je v opozícii. Neprekvapilo ho, že ste prijali Ficovu ponuku?
"Naša spolupráca nemala politický charakter. On si zvolil politickú dráhu, ja som si zakladal na svojej profesionalite. No a teraz som si tú dráhu zvolil ja."
Vládny program a zostava vlády sú dve odlišné veci. Vy ste povedali o politikoch v Bosne, že keď zlyhávajú, nastupuje nacionalizmus. Nepripomína vám to nejakého slovenského politika?
„V prvom rade, nevidím, že by tu niekto zlyhával, lebo by to malo negatívny vplyv na všetkých občanov. Našťastie, nie som v pozícii, že by som musel robiť paralelu medzi Bosnou a Slovenskom. Sme naozaj niekde inde. Všetci členovia vlády sú viazaní vládnym programom a aj ho rešpektujú."
Neprekáža vám, že vediete zahraničnú politiku, pričom v koalícii je Ján Slota, ktorý nie vždy robí dobré meno Slovensku?
„Pre mňa je záväzný vládny program a kapitola zahraničnej politiky, ktorú budem napĺňať. A od všetkých politických hráčov očakávam, že sa budú správať v súlade s tým a záujmami Slovenskej republiky."
Nebojíte sa, že budete musieť každú chvíľu žehliť výroky Jána Slotu o Maďaroch?
„Nie som bojazlivý."
Najbližšie sa stretnete s vašou maďarskou kolegyňou Gönczovou. Aj vy si myslíte, že je strapatá pani?
„(Smiech.) Myslím, že môj predchodca sa k tomuto vyjadril jasne a ja k tomu nemám čo dodať."
To znamená, že to nebolo správne od pána Slotu?
„Pozrite sa, ja som neprišiel, aby som moralizoval o niečom, čo sa udialo v minulosti a k čomu sa vyjadril môj predchodca vo funkcii. Vyslovím sa k situácii, ktorý nastaví život mne. Všetko bolo pomenované."
Nepríde vám absurdné, že v čase, keď celý svet rieši finančnú krízu, vládni politici riešia maďarské názvy v učebniciach?
„Vláda venuje 95 percent svojho času riešeniu hospodárskej krízy, je to priorita číslo jeden. V parlamente v politických kruhoch sa viedla táto debata, ktorá bola do značnej miery iracionálna a spolitizovaná, lebo žiaľ tieto témy medzi Slovenskom a Maďarskom sú často také. Ale dnes sme v situácii, že veto je prelomené a už ho len treba implementovať. Bolo by dobré, keby sme nezneužívali tieto témy na vytĺkanie lacných politických bodov na jednej ani na druhej strane."
Povedali ste, že nechcete robiť paralely medzi Slovenskom a Bosnou. Napriek tomu, nepripomína vám Slovensko tak trochu Balkán? Prebiehajú tu podivné tendre na nástenkách, slovenskí politici útočia na národnostnú menšinu, novinári sú vystavovaní útokom.
„Chvalabohu nie sme v tej situácii. Sme členská krajina Európskej únie. Keď sa takéto javy dejú, tak na to médiá upozorňujú a potom na to zodpovedné inštitúcie, vláda, parlament, politické strany a súdy a prokuratúra, reagujú. Tlak verejnosti, nezávislých pozorovateľov a mimovládnych organizácií je u nás úplne iný. A často je jeho výsledkom zmena rozhodnutí, či odchod niektorých členov vlády. To je to, čím sa odlišujeme od Balkánu. V Bosne som každodenne videl, že sa diali veci, ktoré by u nás znamenali koniec politickej kariéry ľudí, a tam sa to skončilo tým, že sa o tom dva dni písalo. Takže s radosťou odmietam paralely s Balkánom."
Neprekáža vám, že sedíte vo vláde s ministrom Januškom, ktorý vyhlásil tender na pár dní na nástenke, prihlási sa len jeden záujemca a potom to vyhrá človek blízky Jánovi Slotovi?
„Ak tomu dobre rozumiem, veci sú v procese a bolo zadefinované, aké sú očakávania. Nechcem sa hrať na politického komentátora. Očakávam, že všetci, čo majú k tomu, čo povedať, si splnia svoju úlohu."
Slovenská diplomacia sa počas vášho predchodcu Jána Kubiša vo viacerých veciach rozchádzala s názormi pána premiéra. Ten hovoril pred domácim publikom jedno a pán Kubiš na medzinárodnej scéne druhé. Vy ste si vyjasnili postoje s premiérom o zahraničnopolitických otázkach?
„Mali sme niekoľko rozhovorov o tom, ako si predstavujeme zahraničnopolitické postavenie Slovenskej republiky a, samozrejme, že na základe toho som prijal ponuku, ktorú mi pán premiér dal. Jasne sme si zadefinovali naše východiská, a to je naše členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii."
Máte v zahraničnopolitickej oblasti na niečo iný názor ako premiér?
„Do tejto chvíle sme nemali otázku, na ktorú by sme mali iný názor a verím, že to tak bude pokračovať aj naďalej. Nechcem vidieť žiadne senzácie. Keď vláda prišla, bol to orchester, ktorý sa zohrával. Stalo sa, že koordinácia nebola najlepšia a rozdiely v tých stanoviskách boli fakticky omnoho menšie, ako sa to zdalo na základe slov. Nepamätám sa na situáciu za posledný rok, keď sa zahraničnopolitické stanoviská ministra zahraničných vecí, predsedu vlády, prezidenta či predsedu parlamentu rozchádzali. Samozrejme, že identická zhoda názorov u všetkých ľudí je nereálna a nie je to nikde, ale dôležitá je zhoda v otázkach, čo sú priority, a to vidím."
Napríklad v otázke amerického radaru v Česku sa minister a premiér jasne rozchádzali. Naša diplomacia doteraz o ňom hovorila, že je to bezpečnostné plus pre Slovensko. Myslíte si to aj vy?
„Aj táto téma má svoj vývoj. Konkrétne závery summitu NATO v Budapešti, ktoré s naším prispením prijali stanovisko k tejto téme. Akceptuje sa dohoda ČR a Poľska so Spojenými štátmi a odporúča sa, aby sa tento systém stal súčasťou kolektívnej bezpečnosti Severoatlantickej aliancie. To je pozícia, ktorú sme si osvojili aj my."
Bude sa Slovensko cítiť bezpečnejšie, ak v českých Brdoch vyrastie americký radar?
„Presne v týchto dňoch sa nachádzame v situácii, keď Spojené štáty vyhodnocujú tento projekt z hľadiska jeho príspevku bezpečnosti, z aj hľadiska efektívnosti a financií. Bude sa o tom rozprávať na najbližšom summite NATO, počkáme si na tú štúdiu."
Na svojej prvej tlačovke ste povedali, že si vážite prácu novinárov. Premiér označuje novinárov často hrubými nadávkami, je to podľa vás poriadku?
„Pozrite sa, nie som glosátor pána premiéra."
Ale ste v jeho vláde.
„Áno, ale nie som v jeho koži. Som minister zahraničných vecí. Mám dobrú spoluprácu s viacerými novinármi a budem sa snažiť, aby tá naša spolupráca bola aj naďalej korektná."
Premiér na svojich zahraničných cestách zdôrazňuje najmä rozvíjanie ekonomických vzťahov. Sú pre našu diplomaciu dôležité aj ľudské práva?
„Pre našu diplomaciu sú dôležité princípy ekonomické, sociálne aj ľudskoprávne. Naša diplomacia stojí na dvoch pilieroch, a to je členstvo v únii a aliancii. Je logické a pochopiteľné, že predseda vlády robí všetko preto, aby pomohol slovenskému exportu, prílevu investícií, aby zvýšil zamestnanosť a blahobyt krajiny. Dobre viete, že keď sa hlásime k hodnotám, na ktorých je postavená Európska únia, to znamená, že sú to aj hodnoty ľudských práv."
Išli by ste na kubánsku recepciu, keby vás pozvala kubánska ambasáda?
„Zásadne neodpovedám na otázky typu, čo by bolo, keby."
Kubánska ambasáda máva recepcie pravidelne. Keď dostanete pozvánku, odmietnete?
„Zatiaľ tú pozvánku nemám. Neviem, kde v tom čase budem. Európska únia prijala minulý rok dva významné dokumenty, v ktorých redefinovala svoj vzťah ku Kube. Jednak to bolo v júni na summite a jednak v októbri, keď komisár Luis Michell podpísal dokument o spolupráci a označil to za prelomový moment. Takže, skôr než sa bude špekulovať, či niekto má ísť, alebo nemá ísť, pozrime sa na pozíciu Európskej únie."
Na Kube sú stále politickí väzni. Je správne chodiť na recepcie kubánskeho veľvyslanectva?
„Je to otázka osobného pocitu a presvedčenia každého jednotlivca. V každom prípade ísť alebo neísť je právom každého jednotlivca a je to v súlade s politikou Európskej únie."
Funguje podľa vás v Rusku demokracia?
„Rusko je krajina, ktorú nie je možné vtesnať do škatuľky. Rusko je kategória sama osebe. Je Rusko demokratická krajina? Áno je. Je v Indii či vo Švédsku demokracia? Áno sú. Sú medzi nimi odlišnosti? Áno sú. Môžem citovať poradcu Baracka Obamu pre národnú bezpečnosť Jamesa Jonesa, ktorý na konferencii v Mníchove povedal, že budeme brať svet taký, aký je, a nie taký, akým bol kedysi, alebo takým, akým by sme si ho priali vidieť."
Je v poriadku, že Rusko uznalo Abcházsko a Južné Osetsko?
„Z pohľadu Slovenskej republiky to v poriadku nie je, čo sme demonštrovali tým, že sme ich neuznali."
Často hovoríte o našom členstve v aliancii. Pre Obamu je jednou z najväčších priorít Afganistan. Bude to aj pre Slovensko? Nevyhovoríme sa na finančnú krízu a nestiahneme svojich vojakov?
„Nie. Naopak. Zadefinovali sme si Afganistan ako jednu zo svojich priorít. Aj na túto tému som sa rozprával s premiérom. Vláda prijala rozhodnutie o zdvojnásobení nášho kontingentu v oblasti. Do júna budeme mať 240 ľudí. Sme v najnebezpečnejších afganských provinciách. Spolupracujeme s Kanaďanmi a Holanďanmi. Máme ľudí v provinčných a rekonštrukčných tímoch. Snažíme sa zmeniť legislatívu, aby nám umožnila dlhodobé vyslanie aj civilných expertov, lebo si uvedomujeme, že naša zodpovednosť k Afganistanu a jeho budúcnosti nemôže spočívať iba vo vojenskej prítomnosti. A na ministerstve zahraničných vecí sme Afganistan zaradili do najvyššej kategórie programových krajín, čo nám umožňuje zvýšiť objem rozvojovej pomoci."
Určite ste v Bruseli videli Entropu, dielo českého výtvarníka Davida Černého. Aj vás urazilo, že Slovensko tam bolo vykreslené ako maďarská klobása?
„Videl som ju a môžem povedať dve veci. Naozaj doteraz žiadna kultúrna prezentácia žiadneho predsedníctva nevyvolala taký záujem. Tie davy ľudí, ktoré sú tam každý deň a ktoré pozerajú, fotografujú a diskutujú. Ak je cieľom umenia vyvolať debatu, polemiku, tak to sa podarilo. Na druhej strane sú štáty, sú ľudia, ktorí sa cítia urazení tým, ako je ich krajina vykreslená. To vyvolalo potrebu viacerých českých politikov ospravedlniť sa."
Vy by ste tiež požiadali českú stranu o ospravedlnenie, ako to urobil Ján Kubiš?
„Kubiš to urobil, nemám potrebu glosovať všetky kroky svojho predchodcu."
Keby ste boli v jeho situácii, ako by ste reagovali?
„Pán Kubiš si to vydiskutoval s Alexandrom Vondrom. Je to možno test individuálnej aj národnej sebadôvery a zmyslu pre sebairóniu. Ak sa niekto musí ospravedlňovať, zároveň to musí znamenať, že istá hranica musela byť prekročená."
Z Bosny ste odišli predčasne. Z tamojších médií vychádzali správy, že ste necítili podporu veľmocí.
„Čo to znamená odísť predčasne? Mandát nie je časovo limitovaný, preto sa nedá povedať predčasne. Zvyčajná dĺžka bola dva roky, ja by som to naplnil v júli. Pripravoval som veľké zasadnutie Rady pre implementáciu mieru na koniec marca, a to som vnímal ako vyvrcholenie svojho mandátu. Očakávam od tohto zasadnutia, aby zadefinovalo politiku medzinárodného spoločenstva k Bosne. Prijali sme rozhodnutie, o ktorom moji spolupracovníci aj rodina vedeli už predtým. Ponuka predsedu vlády predbehla moje rozhodnutie o dva mesiace. A naša dohoda s premiérom bola, že mi umožní, aby som sa zachoval zodpovedne aj k Bosne a Hercegovine, aby tam nevzniklo vákuum, a preto teraz sedím tu v Bratislave. Aj naďalej mám svoje právomoci a som online spojený s úradom vysokého predstaviteľa. Konečné rozhodnutie patrí mne, a tak to bude, kým sa nenájde môj nástupca. Ja som sa frustrovaný necítil. Podporu som mal od všetkých kľúčovým partnerov aj vo Washingtone, v Moskve aj v Bruseli. Čo vnímam ako problém, je skôr to, že neexistuje jednotná pozícia medzinárodného spoločenstva k Bosne."
Vy ste povedali, že ste nechceli sedieť na mŕtvom koni. Je vaša funkcia už prežitá?
„To je presne to, o čom musí medzinárodné spoločenstvo rozhodnúť. Pred tromi rokmi sa povedalo, že Bosna je na dobrej ceste a v tom sa môže zmenšovať rola medzinárodného predstaviteľa a s tým narastať úloha špeciálneho predstaviteľa Európskej únie. Lenže v dôsledku viacerých faktorov, ako je Kosovo a neúspech ústavných reforiem v Bosne a Hercegovine a následný nárast nacionalizmu v politickej agende, sa ten proces zastavil a viac než dva roky obidva tie mandáty žijú vedľa seba. Lenže jeden predpokladá, že správca je protektor a Bosna je protektorát, a ten druhý hovorí, že sme partneri a Bosna je krajina, ktorá má vlastnú politickú perspektívu. Jedno vylučuje druhé, lebo dochádza k absurdným situáciám. Partneri v Bosne nám hovoria, aby sme nezatvárali vysoký úrad pre Bosnu a Hercegovinu, lebo bez toho sa nevieme dohodnúť, a zároveň tí istí partneri nám hovoria, aby sme im dali kandidátsky status do Európskej únie, lebo sú zrelí a pripravení komunikovať s celou dvadsaťsedmičkou. Vzniká nám absurdná situácia, v ktorej Bosna a Hercegovina bude prakticky na sto percent členom Bezpečnostnej rady OSN od budúceho roka a zároveň Vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu bude brífovať OSN o situácii v tejto krajine. Inými slovami, my medzinárodnému spoločenstvu hovoríme, že nie je dostatočne samostatná, aby fungovala sama a zároveň dostatočne samostatná, aby bola jednou z 15 krajín, ktoré rozhodujú o osude planéty."
Vaša manželka sa určite potešila, že ste zo Sarajeva späť v Bratislave. Rozprávali ste sa o tom, či je v poriadku, že keď hlási správy v STV, bude informovať aj o tom, čo ste ako minister urobili?
"Nie je to otázka pre ministra zahraničných vecí, ale pre vedenie STV, ktoré sa k tomu už vyjadrilo. A mimochodom, takýto model funguje už roky v Srbsku. Medzi ministrom zahraničia Vukom Jeremičom a jeho manželkou."
Takže predsa len máme niečo spoločné s Balkánom?
"No áno. (Smiech.)"
Beata
Balogová
