ROZHOVOR KAROLA SUDORA

Kňaz Miro Lettrich: Kto nechodí do kostola, nie je dobrý kresťan

Zrušenie exkomunikácie pre popierača holokaustu Williamsona treba vnímať ako snahu pápeža o jednotu cirkvi, tvrdí v rozhovore katolícky kňaz Miro Lettrich.

Narodil sa v roku 1977 v Dolnom Kubíne. Do osemnástich žil v Tvrdošíne. Vyštudoval katolícku teológiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiu a vysviacke na kňaza pôsobil ako kaplán v meste V(Zdroj: Dana Salajová)

Zrušenie exkomunikácie pre popierača holokaustu biskupa Williamsona treba vnímať ako snahu pápeža o jednotu cirkvi, tvrdí v rozhovore pre SME.sk katolícky kňaz Miro Lettrich.

Poznáte nejaký dobrý vtip o cirkvi?

V kresťanskej škole mladý kaplán hovorí deťom: „Milé deti, dám vám hádanku. Skáče to po stromoch a žerie to oriešky. Čo je to?" Prihlási sa malý Miloš a hovorí: „Viete, ja si myslím, že veverička, ale ako vás poznám, tak to bude určite Ježiš Kristus."

Aký je rozdiel medzi kaplánom a farárom?

Kňazstvo má tri základné stupne: diakon, kňaz a biskup. Diakon prijal prvý stupeň sviatosti kňazstva a môže krstiť, sobášiť, pochovávať a viesť kázeň, nemôže však sám slúžiť omše, spovedať, ani udeľovať pomazanie chorým. To môže až kňaz, ktorý prijal druhý stupeň sviatosti kňazstva. Nazýva sa aj presbyter. Biskup prijal tretí stupeň kňazstva a môže iných vysvätiť na diakonov, kňazov i biskupov, tých však len so súhlasom pápeža. Ostatná bežne známa terminológia sa týka úradov v cirkvi. Kaplán, farár, dekan - všetci títo sú kňazi. Biskup, arcibiskup i pápež sú biskupi. Ja som kaplán, čo znamená, že mojou úlohou je byť pomocníkom farára v starostlivosti o konkrétnu farnosť.

Koľko zarábate po siedmich rokoch praxe?

Poslednú výplatu som mal 9150 korún v čistom. Keby som neodoberal stravné lístky, bolo by to o pár stoviek viac, v každom prípade je toto číslo takpovediac horná hranica.

Ktoré veci kňazovi financuje cirkev?

Farnosť, ktorá žiada kňaza, farára alebo kaplána, mu musí poskytnúť nejaké bývanie, najčastejšie ide o faru pri kostole. Mala by byť schopná jej chod financovať. Fara totiž nie je len byt pre farára či kaplána, ale aj priestor pre kanceláriu, archív farnosti, mala by mať pastoračné priestory pre stretnutia s veriacimi. Ak je niekde fara zamknutým hradom, je to veľmi zlé.

Všetko ostatné si hradíte z platu? Mám na mysli auto, telefón a podobne.

Áno. Ani s tým bývaním to nie je vždy také ružové, všetko závisí od farnosti. Dnes bývam v novej, desaťročnej fare, zajtra môžem bývať v kamennej, storočnej fare niekde vo farnosti, ktorá má problém financovať kostol, nieto faru. Poznám také, kde kňaz spolufinancuje chod fary, inak by sa to neutiahlo. Auto si musí kňaz kúpiť za svoje. Moje má rok a pol, pričom som zaň v prvej splátke zaplatil polovicu a tento rok v septembri zaplatím zvyšok. Inak ako s pôžičkou to nedokážem, ani väčšina mojich rovesníkov - kolegov.

Aké auto?

Seat Ibiza, 1,4. Je v podstate nové, predtým som mal ojazdený Renault Clio, tiež na splátky. Dva roky šla prakticky celá výplata naň.

Ľudia vycítia, ak je farár na peniaze

Kritici hovoria, že si môžete solídne privyrobiť pri krstoch, svadbách, pohreboch a podobne. Aká je realita?

Iná. V drvivej väčšine prípadov veriaci obetujú milodary na kostol. Úmysel darcu musím rešpektovať, nemôžem tie peniaze použiť inak. V našej farnosti milodary každý týždeň vyhlasujeme, tak je to v mnohých farnostiach.

To však platí v prípade čestného človeka. Čo ak ním farár nie je? Pod kontrolou totiž nie sú ani peniaze, zbierané do zvončeka. Ak sa počas omše vyzbiera 20 tisíc a farár si z nich vezme do vrecka 15 tisíc, nie je šanca to skontrolovať.

Vaša otázka zaváňa prezumpciou viny. To musím odmietnuť. Iste, veľa záleží na farnosti a zvykoch v diecéze. V každej farnosti podľa kánonického práva musí existovať Hospodárska rada. Poznám aj farnosti, hoci ich nie je veľa, kde majú zaužívané, že priamo jej členovia prevezmú zvonček, a ak chce farár kúpiť niečo do kostola, musí im to vyúčtovať. To však považujem za prehnané, pretože štatutárom farnosti je farár, on za hospodárenie nesie zodpovednosť. Hospodárska rada nemá byť opozíciou farára, ale pomocou pri správe farských financií.

Tú radu tvoria ľudia spomedzi farníkov?

Áno. Časť členov je volená veriacimi, časť môže menovať farár, pričom väčšina musí byť volená. Pri niektorých úkonoch musí mať farár súhlas Rady, pri iných musí byť informovaná.

Ako je to tam, kde sa rada o zvonček priamo nezaujíma?

To môže byť rôzne. Vo vzťahu farára a veriacich musí existovať dôvera. Verte, že ľudia vedia vycítiť, keď je ich pastier príliš na peniaze. Určite však súhlasím s tým, že veriaci musia mať priestor v živote farnosti, aj čo sa týka informovanosti o správe farského majetku. Časy, keď preosvietený pán farár všetko vie a nepotrebuje žiadnu radu, by sa mali stať minulosťou.

Čiže nie je vylúčené, že kňaz si môže časť peňazí ponechať?

Iste, stopercentne to vylúčiť nemožno, rovnako ako nemáme stopercentnú istotu, keď podporíme verejnú zbierku. Ale opakujem, odmietam prezumpciu viny. Nemyslím si, že sa to nejako deje.

m4.jpg

Nemôžeme sa tváriť, že katolícka cirkev buduje elitný klub

Ste za odluku cirkvi od štátu? Hovoria to mnohí kňazi, ale nebadať reálnu snahu, ktorá by k tomu naozaj smerovala.

Nad touto otázkou rozmýšľam už dlho. Som za odluku. Dôvodom však určite nie je to, že mi niektorí diskutéri na blogu Sme vykrikujú, že vyciciavam štátny rozpočet. Súhlasím s tým, čo na tému odluky povedal Štefan Hríb - bol by ňou vytvorený väčší tlak na slobodu a autenticitu kresťanstva. Musím priznať, že máte pravdu v tom, že reálnu snahu o odluku z našej strany nebadať. Keď rozmýšľam prečo, napadá mi jediné vysvetlenie. Viac nám vyhovuje závislosť od štátu, než od veriacich, ktorí sa k nám hlásia. Mne sa takýto postoj zdá pragmatický a alibistický. Vyjadruje našu nedôveru. Aj voči ľuďom, aj voči Bohu.

Vyčistili by sa odlukou vaše rady?

To tiež, dá sa to predpokladať. Ale netreba sa toho obávať. Aj my, kňazi, by sme boli nútení viac žiť pre veriacich a s nimi.

Dnes to absentuje? Sú medzi vami takí, ktorí svoju prácu berú ako džob a nie ako poslanie?

Tak som to nemyslel. A už z princípu si nedovolím povedať čosi také o nejakom kolegovi. Som kňazom Spišskej diecézy, kam patria Spiš, Liptov a Orava. Každý región je odlišný. Orava je tradične katolícka, na základnej škole máme tuším len dvoch žiakov, ktorí chodia na etiku. Predtým som bol na hornom Liptove, ktorý je viac nábožensky ľahostajný. Nikto tam z nás nepadal na zadok, rešpekt sme si mohli získavať naozaj len poctivou prácou. Na tom sa budovali dobré vzťahy a mne osobne to bolo určite bližšie, ako keby som mal niekde dôjsť a hneď sa cítiť privilegovaný.

Čo je z pohľadu cirkvi lepšie - mať radšej menej katolíkov, ale tých skutočných, alebo viac, hoci medzi nimi sú aj tí, ktorí tak vôbec nežijú? Mierim k sčítaniu ľudí, kde sa k rímskokatolíckej cirkvi prihlásilo viac ako 3,7 milióna ľudí.

To je zjednodušujúca otázka. Samozrejme, že chceme žiť ako kresťania a záleží nám na tom, aby nás bolo čo najviac, pretože cirkev má poslanie viesť ľudí k Bohu a spáse. Kresťanstvo je oproti judaizmu misionárske. Určite teda nechceme niekoho z katolíckej cirkvi vyháňať. Nemôžeme sa predsa tváriť, že ideme budovať nejaký elitný klub. Tak, ako má trieda v škole jednotkárov, ale aj štvorkárov, tak aj my sme jeden lepší a druhý horší žiak Pána Ježiša. Vítam teda každého, kto sa k nám hlási.

Hoci tak nežije? Lebo od toho, koľko ľudí sa prihlási k cirkvi, závisí veľkosť balíka zo štátneho rozpočtu. Pastiersky list biskupov pred posledným sčítaním ľudu pôsobil, akoby šlo najmä o peniaze.

Viem o tom. Naozaj to tak mohlo pôsobiť, hoci si nemyslím, že za tým bola zlá motivácia, skôr túžba ukázať, že sme kresťanský národ. Apelovať však za každú cenu asi nie je to pravé. Nech sa prihlási každý, kto sa katolíkom cíti, nikoho od nás nevyháňame. Spoločne sa snažme byť lepší.

Pasivitu cirkvi v otázke odluky od štátu vnímam ako veľkú chybu

Vráťme sa k odluke.

Našu pasivitu v tejto otázke vnímam ako dosť veľkú chybu. Tvárime sa, že sme za odluku, ale v skutočnosti zaujímame pozíciu mŕtveho chrobáka. Tlak politických strán na odluku by nemalo byť niečo, čo nás zaženie do kúta. Naopak, sami by sme mali za tým kráčať. Samozrejme, tak, aby sme sa so štátom vysporiadali spravodlivo. Napríklad pri reštitúciách sa niektoré majetkové krivdy napravili, iné však nie, často sa nám vrátili budovy v dezolátnom stave. Tuším v roku 1953 štát kompletne zhabal prostriedky jednotlivých farností v bankách. Až do druhej svetovej vojny tiež mala každá cirkevná ustanovizeň - kostol, fara, škola, kaplnka - založené takzvané fundácie, teda akési finančné základiny. Z ich výnosov sa financovala oprava a udržiavanie majetku. Nikto však nemohol siahnuť na ten základ. O toto všetko sme prišli.

Cirkvi sa však vyčíta, že sa neustále vracia len pár desaťročí dozadu, keď sa jej udiali krivdy. Prečo sa nevracia späť o stáročia, keď cirkev prišla k mnohým majetkom nečestne a násilím?

Nemôžem odpovedať inak, len tak, že ak to niekto tvrdí, musí to konkrétne dokázať. Ak chce cirkev dosiahnuť, aby jej boli vrátené majetky zhabané za komunizmu, tiež musí jednoznačne preukázať, že jej naozaj patrili.

To je práve problém. Ľahko sa dokazuje čosi, čo bolo v 50. rokoch a ťažšie to, čo sa udialo pred stáročiami.

Iste, ale nikto z nás momentálne nie je schopný povedať, ako to bolo.

Poznáte dejiny cirkvi, študovali ste ich, takže o tom, čo sa dialo v histórii, viete.

Nemôžem to vylúčiť ani potvrdiť, naozaj neviem. Na tieto veci sa treba pýtať cirkevných historikov, ale ak niekto tvrdí, že cirkev niečo nespravodlivo nadobudla, musí to dokázať.

Netreba ísť ďaleko do histórie, stačí Írsko 60. a 70. rokov, ktoré dobre zobrazil film Padlé ženy (The Magdalene sisters, pozn. autora). V kláštore museli žiť ženy, ktoré trebárs otehotneli mimo manželstva, prípadne ich niekto znásilnil, dreli v práčovniach, v ktorých nesmeli medzi sebou prehovoriť ani slovo, pričom na biznise zarábala cirkev.

Ten film nepoznám, nevidel som ho, takže sa nedokážem bližšie vyjadriť. Počujem o tom prvýkrát. Vrátim sa k odluke. Som za ňu, ale zároveň hovorím, že ani mne sa nepáčia isté veci, ktoré sa platia zo štátneho rozpočtu, napríklad politické strany. Ak chceme byť dôslední, očistime štát od platenia všetkého, čo tam nepatrí.

m2.jpg

Do katolíckej cirkvi patrí každý, kto je pokrstený

Spomínali ste, že cirkev by nemala byť elitným klubom. Kňaz Pavol Pakoš tvrdí, že katolícka cirkev je perla, ostatné bižutéria. Nebije sa to?

Ježiš Kristus založil jedinú Cirkev. Patrí do nej každý, kto je platne pokrstený. Od roku 2001 platí dohoda o vzájomnom uznávaní si krstu medzi katolíckou a evanjelickou cirkvou. V histórii sa stalo, že ľudia, hlásiaci sa ku Kristovej cirkvi, sa oddelili. Jasné, že Ježiš nezaložil priamo rímskokatolícku cirkev. Problém reformovaných cirkví však spočíva v tom, že majú iných svojich zakladateľov, nie Ježiša, a najmä nemajú apoštolskú postupnosť vo sviatosti kňazstva. Chýba im podstatný prvok, aby boli cirkvou, nemôžeme ich nazývať cirkvami vo vlastnom zmysle slova. Citát Pavla Pakoša určite zaváňa elitárstvom, ale...

Zaváňa, alebo je elitársky? Dá sa to vnímať aj ako poníženie ostatných náboženstiev.

Nie, to vôbec nebolo adresované moslimom, židom alebo budhistom.

Bolo. Povedal tiež, že jednotlivé viery nie sú rovnocenné ani rovnaké, sú v nich rôzne stupne pravdy.

Rozumiem. Výrok Pavla Pakoša odznel v tomto kontexte, ale vznikol ako reakcia na vyhlásenie Vatikánu o cirkvi, ktoré sa týkalo kresťanských cirkví. Hovorí sa v ňom, že jediná cirkev, ktorú založil Kristus, jestvuje v katolíckej cirkvi. Ale zároveň hovorí, že Kristova cirkev je prítomná a účinná v cirkvách a v cirkevných spoločenstvách, ktoré nie sú v plnom spoločenstve s katolíckou cirkvou.

Východným cirkvám priznáva toto vyhlásenie označenie "cirkev", cirkvám z reformácie nie, pretože im chýba podstatný prvok - nemajú apoštolskú postupnosť vo sviatosti kňazstva. Je otázkou, ako chápe cirkev samu seba a má na to právo, veď ani my nijako nezasahujeme do toho, ako samu seba chápe napríklad evanjelická cirkev. Veríme, že katolícka cirkev je najplnším vyjadrením Kristovej cirkvi. Vyjadrenie Pavla Pakoša je naozaj postojom katolíckej cirkvi.

Čo moslimovia, židia, budhisti, pravoslávni? Sú ich náboženstvá menejcenné?

Určite verím, že katolícka cirkev je tou pravou.

Keby ste sa narodili v Afrike alebo Bagdade, bolo by to inak.

Samozrejme, možno by som nikdy nenatrafil na kresťanských misionárov, keby som sa narodil v Indii, možno by som bol hinduista alebo budhista. Druhý vatikánsky koncil sa však predsa prihlásil k rešpektovaniu náboženskej slobody. Rešpektujeme teda aj náboženskú slobodu, aj svedomie človeka.

Nie sú to teda horší veriaci?

V prvých storočiach kresťanstva existovala známa veta „mimo cirkvi niet spásy", dodnes ju akoby mnohí mali niekde v podvedomí. Aj preto možno prišli zo strany časti katolíkov také prudké reakcie na váš rozhovor s Jozefom Mikloškom, ktorý povedal, že do neba sa dostanú aj ateisti.

Ako tú vetu chápať?

Tak, že pre toho, kto spoznal, že katolícka cirkev je pravá, neexistuje iná možnosť. Ak nespoznal, je povinný hľadať pravdu a žiť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Ako je to teda so spásou moslima alebo ateistu?

Tak isto.

Islamista nebude hľadať vašu pravdu, nemá na to dôvod.

Iste, ale stačí, ak bude žiť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. To hľadanie pravdy neberte tak, že sa má prihlásiť na katechizmus na najbližšej misijnej stanici, ale tak, že ju má hľadať v najzákladnejších otázkach existencie človeka.

m3.jpg

Výchova detí v svetonázorovo neutrálnom prostredí je utópia

Hovoríte, že cirkev rešpektuje náboženskú slobodu a svedomie jednotlivca, zároveň to, že členom cirkvi sa človek stáva pri krste. Krstíte však už malé deti, ktoré si neuvedomujú, čo sa s nimi deje. Nie je v tom rozpor?

Rešpektujeme vôľu rodičov.

Potom, logicky, nerešpektujete vôľu jednotlivca.

Ale veď tí rodičia sú tiež jednotlivci.

Jednotlivcom je aj dieťa, pri vás si nemôže vybrať. Nebolo by väčším rešpektovaním slobody a svedomia, keby ste krst nechali na jeho rozhodnutí v čase, keď bude chápať a poznať súvislosti?

Myslím si, že výchova dieťaťa v svetonázorovo neutrálnom prostredí je utópia. Rodičov, ktorí prídu požiadať o krst, vnímam ako ľudí, pre ktorých je viera čosi dôležité. Chcú svojmu dieťaťu odovzdať všetko najlepšie v oblasti výchovy, vzdelania, správania, viery. Beriem to ako ich výsostné právo.

Rozumiem, ale potom platí, že nerešpektujete slobodu a svedomie toho dieťaťa.

Nikto nemôže spochybňovať, že za dieťa sú zodpovední rodičia až do času, kým nebude schopné rozhodovať samo o sebe.

Takto sa stáva členom cirkvi bez toho, aby o tom vedelo a bez toho, aby si malo možnosť vybrať. Keď chce neskôr vystúpiť, spája sa s tým množstvo problémov. Nepríde vám to ako umelé naháňanie ovečiek v čase, keď nemôžu protestovať?

Vnímam to ako snahu rodičov dať dieťaťu to, čo považujú za hodnotné.

Kto nechodí do kostola, nie je dobrým kresťanom

Môže byť dobrým kresťanom človek, ktorý nechodí do kostola?

Určite sa to trochu vylučuje.

Prečo? Mnohí vravia, že uprednostňujú modlitby v tichu, nie v kostole, kde je chladno, okolo sa kýcha, smrká, vyrušuje. Niekto má rád intímnu modlitbu, nie hromadné obrady.

Ja to chápem, ale kresťan je v podstate nasledovateľ Krista. Ako potom vníma jeho slová „kto je moje telo a pije moju krv, má v sebe život" a „toto robte na moju pamiatku"? Ako, keď sa nezúčastňuje slávenia eucharistie?

Nestačí snaha žiť podľa Desatora? Porušuje niektoré z prikázaní?

Hneď prvé. „Ja som pán, tvoj Boh! Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal."

Ak niekto nechodí do kostola, neznamená to, že sa klania iným bohom.

Iste, ale považuje sa za kresťana, teda verí v Krista, a zároveň odmieta jeho sviatosti? Krst a eucharistia sú pre kresťana bez akýchkoľvek pochybností potrebné k spáse.

Kto teda nechodí do kostola, nie je dobrým kresťanom. Môže však byť morálnym a cnostným človekom?

Nepochybne áno.

Prečo teda neponecháte rozhodnutie na Boha? Cirkev tvoria ľudia, tí sú omylní a zlyhávajúci. Prečo majú omylní spovedať iných a vymedzovať im mantinely pre život?

Lebo to je vôľa Krista.

Vy ju ale nepoznáte, len v ňu veríte a vykladáte si ju tak.

Ak sa niekto považuje za kresťana, minimálne by mal ako základ svojho života brať evanjeliá.

Porušuje ich ten, kto žije cnostne a morálne?

Kristus prikázal svojim nasledovníkom, aby slávili eucharistiu. Je to jeho vôľa.

Prečo sa nedá eucharistia sláviť mimo kostola? Ani Ježiš nekázal v kostoloch.

Tu predsa nejde ani tak o miesto, ako o samotné slávenie. Všetky kresťanské cirkvi vnímajú krst a eucharistiu ako úplne nespochybniteľné sviatosti Ježiša Krista, teda majú ich za také, ktoré ustanovil priamo on. Taká je prax od Ježišovho zmŕtvychvstania.

m5.jpg

Nebo je stav úplnej blaženosti, pri pekle je cirkev striedma

Čo si predstaviť pod pojmom nebo?

Stav úplnej blaženosti, šťastia, naplnenia.

Týka sa to iba duše?

Katolícka cirkev verí aj vo vzkriesenie tela. Aj to bude súčasťou neba.

Potom doteraz nikto nebol vzkriesený, lebo v každom hrobe mŕtveho katolíka nájdete jeho telo.

V roku 1950 bola vyhlásená dogma o nanebovzatí Panny Márie. Rovnako vstal z mŕtvych Ježiš Kristus.

Jasné, ale tam to končí a ide len o vieru, nie sú na to exaktné dôkazy. Ak sú telá v hroboch, znamená to, že do neba nešiel doteraz žiadny katolík?

Cirkev o mnohých prehlasuje, že s určitosťou dosiahli nebeskú blaženosť. Vzkriesenie tiel by však malo nastať až na konci sveta.

Katolíci majú teda doteraz vzkriesenú len dušu?

Áno. Tá ide buď do stavu blaženosti, do stavu očisťovania, prípadne zatratenia. Ide o konečnú spravodlivosť, o odplatu za dobré aj zlé skutky.

Ako si predstaviť peklo? Ten, kto v ňom skončí, tam ostane navždy?

Určite. Teológia je pri vyjadreniach o pekle dosť striedma, našiel som len tri výpovede, ktoré hovoria, že tam pôjdu duše tých, ktorí zomrú v osobnom ťažkom hriechu, že pekelný trest trvá naveky, a že miera trestu zatratených je rôzna podľa stupňa ich viny. Iné vyjadrenia na túto tému nie sú. V stredoveku boli vyjadrenia, ktoré sa aj mne zdali trochu drsné, využíval sa strach, ktorý je veľkou motiváciou nehrešiť. Problém je, že nie tou najsprávnejšou. Zatratenie v každom prípade spočíva v úplnom odmietnutí Boha a v úplnom odlúčení sa od neho.

Potom Jozef Mikloško nemôže mať pravdu, ak tvrdí, že o neba pôjdu aj ateisti, nech žijú hocako slušne.

Nesúhlasím.

Veď odmietajú Boha.

Ak ateista žije podľa svojho svedomia a hľadá pravdu, napĺňa a uskutočňuje v sebe Boží obraz, pre ktorý bol stvorený. Hoci sa k viere v Boha, povedzme, nedopracoval. Boh rešpektuje slobodu každého človeka, teda nebude do svojej prítomnosti nasilu ťahať niekoho, kto o to nestojí.

m6.jpg

Máme právo dúfať, že nepokrstené deti sú v nebi

Čo deti, ktoré sa narodia a zomrú bez krstu? Za nič nemôžu, logicky by mali ísť do neba.

Určite ste už počuli o dedičnom hriechu. Ten chápeme ako stav, v ktorom prichádzame na svet po hriechu prvých ľudí, teda stav, spôsobený neprítomnosťou posväcujúcej Božej milosti.

Sú ním teda zaťažené všetky narodené deti?

Áno. Dedičný hriech však nevnímajte ako osobný hriech, nejakú škvrnu na ich duši, ale ako neprítomnosť posväcujúcej milosti. Pri krste sa deťom oblieka biela košieľka a ako biele, bez škvŕn, treba vnímať aj ich duše.

Kam idú po smrti, ak z nich nie je ten hriech sňatý krstom?

Najnovší Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí, že máme právo dúfať, že tie deti budú mať účasť na Božej sláve a večnosti.

Keď najnovší, znamená to, že cirkev zmenila názor?

Nikdy to nebola dogma, takže nie.

Ako sú na tom mentálne hendikepovaní, ktorí si vieru v Boha neuvedomujú?

Platí pre nich to isté, čo pre deti.

Kto rozhoduje o tom, či niekto skončí v nebi alebo v pekle? Boh alebo Diabol?

Určite Boh.

Dohadzuje Diablovi klientov?

(smiech) Diabol je zatratený anjel, takže je tiež len vo výkone trestu. Existenciu pekla vnímam ako Boží ústupok ľudskej slobode. Kto nechce žiť s Bohom, vyberá si sám a Boh to rešpektuje.

Zákaz interrupcií určite nestačí

Jozef Mikloško povedal, že zákaz interrupcií nič nevyrieši, ak sa nezmenia srdcia ľudí. Mnohých katolíkov aj kňazov veľmi pobúril, mnohých jeho triezvy názor potešil. Mýli sa?

Tú jeho vetu nemožno brať izolovane, povedal aj to, že je to mnohoparametrický problém. Keby sme ju brali izolovane, bolo by sa čomu diviť.

Vyriešil by úplný zákaz problém interrupcií?

Dať dnes taký návrh do parlamentu je veľké nič, lebo neprejde. Pýtam sa - sú interrupcie zlom? Je spoločnosť schopná uzniesť sa na konsenze, že ide o zlo?

Že ide o zlo, nespochybňuje ani Pietruchová, ani Radičová, ani nikto.

Presne tak, tiež sa vyjadrujú, že ide o zlo. Ak to však tvrdíme, tak sme povinní hľadať riešenie, ktoré nebude zlé.

Je tým riešením úplný zákaz?

Určite nestačí samotný zákaz. Tvrdím, že nemáme právo robiť zlo, hoci máme možnosť sa preň rozhodnúť. Boh predsa nechce, aby sme fungovali ako bábky, dal nám slobodu, hoci sledovať nás preň musí byť niekedy utrpenie. A ak považujeme interrupcie za zlo, pýtam sa, prečo dovolíme, aby ho naša legislatíva legalizovala?

Ak hovoríte, že zákaz nestačí, čo treba spraviť?

Bavíme sa o tom celom len teoreticky, lebo je utópia, že sa u nás potraty v dohľadnej dobe zakážu.

Jana Tutková je utopistka?

Nie je. Ona a ďalší sú presvedčení, že je to správne a tak sa o to snažia. Ak sa to podarilo v Poľsku alebo v Írsku, nemusí ísť až o takú utópiu. A ešte niečo - v otázke hodnôt nemôžeme byť pragmatickí.

Vymizli v tých krajinách potraty úplne?

Iste, že nie.

Časť sa dokázateľne presunula do šedej ekonomiky a časť za hranice.

No neviem... Preto však musí byť snaha o zákaz potratov paralelná so snahou pomôcť ženám, ktoré o tom uvažujú. Sám som mal na blogu prestrelku s prolife aktivistom, ktorý tvrdil, že nestačí zákaz potratov, ale treba ich aj tvrdo trestať, dokonca doživotím. Od takých názorov dávam ruky preč.

1.jpg

Je chybou, že cirkev nenavrhuje sexuálnu výchovu, len kritizuje iných

Hovoríte, že treba pomáhať tým ženám, ale to je už len riešenie dôsledku. Kde je osveta, prevencia, sexuálna výchova a výchova k zodpovednosti? Na tie dáva cirkev menší dôraz, prioritou je zákaz.

Áno, ale často sa argumentuje vyslovene extrémnymi prípadmi, napríklad znásilnením. Máme výskyt a dôsledok jedného konkrétneho hrozného činu riešiť tak, že spravíme ešte horší, teda interrupciu?

Pýtal som sa na prevenciu.

Niekedy sa cirkvi podsúva, že je proti sexuálnej výchove, pričom to nie je pravda.

Prečo potom žiadnu nenavrhne? Keď s niečím príde Spoločnosť pre plánované rodičovstvo, zmôže sa len na kritiku a snahu zmiesť to pod koberec, sama však so žiadnym návrhom neprišla.

Musím uznať, že toto je naozaj problém. Často sa necháme zahnať do kúta, z ktorého vykrikujeme, že s niečím konkrétnym nesúhlasíme. Je to naša veľká chyba. Ak sa nám nepáči dokument o reprodukčnom zdraví, mali by sme priniesť alternatívu.

Ak sa vrátim k interrupciám, nemôžem vynechať otázku, prečo chcete vnucovať vaše hodnoty celej spoločnosti, teda aj tým, ktorí o vás nestoja. Nikto nenúti katolíčky chodiť na interrupcie, prečo to však chcete zakázať ostatným? Pro choice predsa potraty neprikazuje, len dáva možnosť voľby.

Znie to veľmi lákavo, ak fanúšikovia pro choice tvrdia, že na potrat nikoho neposielajú a chcú len ponechať slobodu výberu. Reálne to však nie je kóšer. Ak sa zhodujeme na tom, že interrupcie sú zlom, tak...

Pozor, sú ľudia, ktorí síce uznávajú, že ide o zlo, ale tiež to, že nemajú právo zasahovať inému do súkromia.

Pýtam sa, či máme v právnom poriadku iné ustanovenie, ktoré nám dovoľuje konať legálne veľké zlo. Veď o tom, že ide o zlo, existuje konsenzus v spoločnosti.

Áno, ale konsenzus sa netýka všetkých ľudí. Sú takí, ktorí to ako zlo nevnímajú, prípadne áno, ale nevidia lepšie riešenie. Akým právom im chcete vnucovať vaše hodnoty zákazmi a nie motiváciou a prevenciou?

Na tomto svete predsa platia isté hodnoty, ktoré sú jednoducho nedotknuteľné.

Hodnoty sú to pre vás, ale je dosť takých, ktorí nepovažujú počatie za začiatok života. Prečo neakceptujete, že sú ľudia, ktorí vaše hodnoty nezdieľajú?

Existuje čosi ako prirodzený zákon, ktorý vo všeobecnosti ľudstvo akceptuje, veď na tom stojí aj koncepcia ľudských práv a podobne. Úcta k životu tam patrí.

Pre mnohých život nezačína počatím. Možno si o tom myslieť čokoľvek, je to ich právo, rovnako ako je právom myslieť si opak. Oni vás nenútia do zmeny postojov, vy ich áno.

Sme jednoducho proti tomu, aby štátny zákon legalizoval veľké zlo. To je základ. Pokiaľ platí v spoločnosti konsenzus, že ide o zlo, tak sa musíme snažiť ho zakázať.

Väčšina to zjavne nechce. KDH a KDS sú úplne marginálne strany, tento národ si volí tie, ktoré po zákaze netúžia. Na základe čoho teda chcete všetkých vtesnať do vašich hodnotových mantinelov? Môžete to hlásať, robiť prevenciu, oslovovať ľudí, že sa mýlia, ale prečo to chcete zakazovať tým, ktorí s vami nič nemajú?

Rozumiem vám, existuje však konsenzus v spoločnosti, že interrupcia je veľké zlo a pýtam sa, prečo ho má štátny zákon legalizovať. Poznáte iný taký príklad? Ja naozaj nie. Pozeral som si trestný zákon, sú v ňom rôzne zločiny, ale nenašiel som nič, čo by legalizovalo akékoľvek iné veľké zlo.

V tejto téme sa spoločnosť dopracovala ku kompromisu, povoľuje interrupcie do istého času. Kompromis je potrebný, pretože nepanuje zhoda, veď to vidíte v diskusii pod každým článkom na túto tému.

Súhlasím, konsenzus na tému zákazu neplatí. Pre mňa je však otázka interrupcií jednoduchá - ak ich raz považujeme za zlo, je nelogické, aby sme ho legalizovali.

RKC však mala historicky iný názor na to, kedy vzniká život. Rešpektovala Aristotela, ktorý vravel, že embryum je schopné prijať dušu až po nejakých 40 dňoch. Súhlasil s ním predsa aj Akvinský.

Jasné, Tomáš Akvinský bol vplyvný teológ, jeho tvrdenia sa však odvíjali od vtedajšieho poznania spoločnosti a najmä biológie. Vychádzal z Aristotela, lebo chcel priviesť jeho filozofiu do súladu s kresťanstvom. Svätý Augustín sa o to zase pokúšal s filozofiou Platóna. Akvinský bol teda determinovaný vtedajším poznaním biológie, veď ani nemal informácie o tom, že by existovalo ženské vajíčko. Bralo sa to tak, že muž niečo aktívne dáva, žena to pasívne prijíma, o splynutí spermie s vajíčkom tam nebola reč.

Ak ma Radičová presvedčí, o jej voľbe v druhom kole popremýšľam

Čo urobíte, ak Mikloško neprejde do druhého kola prezidentských volieb a na výber budete mať medzi liberálnou Radičovou a exkomunistom Gašparovičom?

Osobne mám už dosť všetkých tých volieb so sebazaprením. Kedysi sme mali na výber medzi nomenklatúrnym komunistom Schusterom a Mečiarom, potom medzi dvomi mečiarovcami Mečiarom a Gašparovičom. Teraz môžem konečne voliť podľa svojho vedomia a svedomia. Mikloško je pre mňa jediným kresťanským kandidátom, čestným a charakterným človekom, verným aj za totality kresťanským hodnotám.

Pýtal som sa na druhé kolo.

Vyberať budem podľa toho, kto sa tam dostane, neviem povedať, kto to bude. Inak, počul som už aj taký názor, že hoci je Gašparovič bývalý komunista a mečiarovec, mal by dostať hlas, lebo je neškodný. Liberalizmus Radičovej dotyčný považuje za väčšie zlo.

Ten názor je hlúpy, Gašparovič nie je v otázke interrupcií o nič menší liberál.

O tom neviem. V každom prípade som sa nad tým názorom pozastavil. Osobne si neviem predstaviť, že môj hlas dostane človek, ktorý dlhé roky sekundoval Mečiarovi. Dnes síce neviem povedať, koho budem voliť v druhom kole, Radičovú však považujem za veľmi slušnú, inteligentnú a vzdelanú ženu. Oproti doterajším prezidentom by to bolo ako nebe a dudy, takú sme ešte nemali. Mám však problém s tým, že sa štylizuje do pozície, v ktorej chce byť s každým zadobre. Je ťažko čitateľná, preto pre ňu nie som zatiaľ rozhodnutý ani v druhom kole. To, že je demokratka, nespochybňujem, ale čakám, kedy sa jej postoje vyjasnia, o jej hodnotách prakticky nič nevieme. Ak ma presvedčí, že si môj hlas zaslúži, tak o jej voľbe v druhom kole budem premýšľať.

m.jpg

Zrušenie exkomunikácie popierača holokaustu bol dobrý krok

Bolo chybou, že pápež zrušil exkomunikáciu Williamsona, spochybňujúceho holokaust? Síce vraj nemôže vykonávať svoj úrad, v každom prípade ho titulom biskup označuje aj Vatikán a medzi duševnými pastiermi tak máte peknú čiernu ovcu.

V jeho prípade sa spustila zbytočná hystéria. Média nepodsúvajú podstatu celej kauzy, skôr naopak, manipulujú. Williamson je totiž platne vysvätený biskup, vysvätil ho biskup Lefebvre, ktorý neuznal závery Druhého vatikánskeho koncilu a vytvoril tak okolo seba Bratstvo Pia X, ktoré sa odštiepilo od katolíckej cirkvi a neuznávalo jej posledných pápežov.

Čím si vyslúžil exkomunikáciu Jánom Pavlom II.

Tak to vôbec nebolo. V roku 1988 Lefebvre, vedomý si zrejme svojho blížiaceho konca, chcel, aby jeho línia pokračovala a tak vysvätil štyroch kňazov za biskupov. Automaticky týmto činom, teda vysviackou, všetci upadli do exkomunikácie. Ján Pavol II. to len neskôr vyhlásil, lebo musel, ale do exkomunikácie upadli samým činom nedovolenej biskupskej vysviacky. Nedá sa povedať, že ich exkomunikoval Ján Pavol II.

Prečo to Benedikt XVI. vníma opačne?

Jeho krok treba vnímať ako istú snahu o jednotu cirkvi. O to sa snažil aj Ján Pavol II. Pápež Benedikt Bratstvo Pia X. prinútil priznať farbu, keď v katolíckej cirkvi dovolil sláviť predkoncilovú omšu. Biskupi Bratstva požiadali o zrušenie exkomunikácie a pápež im vyhovel.

Za cenu nemorálneho biskupa.

Moment. Williamson nie je biskupom Rímskokatolíckej cirkvi.

Vatikán ho tituluje ako biskupa.

Samozrejme, lebo má platnú biskupskú vysviacku. Rovnako vnímame aj pravoslávnych biskupov, hoci nie sú biskupmi rímskokatolíckej cirkvi. Sú však platne vysvätenými biskupmi.

Je v poriadku, ak v snahe o zjednocovanie cirkvi prijmete klamára?

Exkomunikácia znamená vylúčenie z dobier cirkvi, najmä sviatostí, takže jej zrušenie mu len umožňuje ich prijímať a sláviť dovolene. Williamson dnes nie je biskupom našej cirkvi, ale Bratstva Pia X. Pápež ho neprijal do služby, ani ho nerehabilitoval, len mu umožnil prístup k sviatostiam.

Hovorili ste, že krok pápeža vnímate ako snahu o zjednocovanie. Nevyzerá to, že by sa to podarilo. Proti sa totiž začali ohlasovať väčšie cirkevné autority ako klamár o holokauste.

Ja som si rozhovor toho biskupa pre švédsku televíziu vypočul pozorne viackrát. Nikto nahlas nepovedal, že to bolo nakrútené až v novembri a televízia to istý čas držala v zásuvke. Prečo? Pápež o tých jeho vyjadreniach nemusel vedieť.

Williamson spochybňoval plynové komory už pred mnohými rokmi, v tom rozhovore svoje názory o holokauste len zopakoval. Pápež o tom musel vedieť.

Nemeckí biskupi sa napríklad vyjadrili, že ide o vážny lapsus spolupracovníkov pápeža. Vychádzal z podkladov, aké mal k dispozícii. Vyjadrenie Vatikánu znelo, že jednoducho o slovách Williamsona nevedel.

Dnes to vie, hoci sa mi nechce veriť, že má neschopných informátorov.

Ešte raz: vyjadrenie Vatikánu znelo, že o slovách Williamsona nevedel. Čo má teraz akože urobiť?

On musí vedieť, či je v poriadku mať medzi biskupmi morálny paškvil. Keby v plynovej komore skončil jeden jediný žid, popieranie existencie komôr, či relativizovanie počtu mŕtvych musí stačiť na totálnu diskvalifikáciu.

Jeho názory sú absolútne neprijateľné. Biskup by nemal spochybňovať históriu, nech by ho k tomu viedli akékoľvek pohnútky. To je úloha historikov. Kladiem si však otázku, či je v poriadku, že spochybňovanie holokaustu je trestným činom a zabíjanie nenarodených detí nie.

To je iná téma. Neriešime trestnosť popierania, ale to, či má byť taký človek morálnym vzorom pre svoje ovečky.

Iste, ale príde mi to dosť nekonzistentné s liberálnym konceptom extrémnej slobody. Nijako nespochybňujem obrovské utrpenie židov. Vyvraždenie členov vyvoleného národa je navždy škvrnou našej civilizácie. Sňatím exkomunikácie z Williamsona naň však bude vyvíjaný oveľa väčší tlak, bude pod obrovským drobnohľadom.

Pápežov krok bol teda dobrý?

Viem ho pochopiť z hľadiska dlhodobej snahy o dohodu a zmier s Bratstvom Pia X.

Bol pápežov krok dobrý?

Williamson teraz bude pod väčším dozorom a tlakom, čiže áno. Úplne však odmietam tvrdenia, že Benedikt XVI. rehabilitoval popierača holokaustu. Zo strany médií to považujem za vyslovenú manipuláciu.

Možno manipulácia, možno neznalosť.

Lenže keď napíšu, že pápež toho biskupa rehabilitoval, tak to vyzerá, že súhlasí s jeho názormi, čo vôbec nie je pravda.

Prečo dobrý krok pápeža nepochopilo toľko ľudí v hierarchii cirkvi?

Neviem. Vatikánu šlo naozaj o snahu zjednocovať. Som si istý, že Williamson nedostane žiadny úrad v rímskokatolíckej cirkvi minimálne dovtedy, kým neodvolá svoje slová a nenastane u neho úprimné pokánie.

Rozhovor bol autorizovaný, Miroslav Lettrich doplnil niektoré formuláce bez zmeny zmyslu pôvodných odpovedí.

Medzititulky: Redakcia

Všetky predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  7. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  1. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  3. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  4. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  5. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  9. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  10. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 543
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 058
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 916
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 426
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 110
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 2 314
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 038
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 624
  9. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 175
  10. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 078

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Migranti robia bordel. Ako sa šíria takéto hoaxy

Výskumníci sa pozreli na hoaxy. A zistili nielen prečo sa šíria, ale že môže byť oveľa horšie.

DOMOV

Tomanová nám viac škodí ako pomáha, hovoria niektorí rodičia

Znalca odvolávajúceho sa na Tomanovú stiahli z prípadu.

BLOG VERONIKY REMIŠOVEJ

Ako nám SNS kradne budúcnosť

Ministerstvo sa tvári, že projekty hodnotia nezávislí odborníci.