BRATISLAVA. S vojnovým veteránom generálmajorom Antonom Petrákom sa dnes v bratislavskom krematóriu rozlúčili desiatky kolegov, priateľov a rodina. Nositeľa Radu Britského impéria, ktorý 7. februára ako 96-ročný zomrel v ružomberskej vojenskej nemocnici na zlyhanie srdca, jeho kolegovia, domáci i zahraniční hostia obdivovali ako statočného a výnimočného vojaka.
Generál Petrák bojoval na západnom fronte proti hitlerovcom za slobodné Slovensko a Československo. Pri návšteve Slovenska ho vlani prijala aj kráľovná Alžbeta II. "Jeho spojenectvo s Veľkou Britániou ako veterána západného frontu ho odsúdilo na nepriateľstvo s komunistickým režimom," povedal britský veľvyslanec na Slovensku Michael Roberts, ktorý nad jeho truhlou prekrytou slovenskou zástavou zasalutoval v mene britského ľudu. S Petrákom sa stretli pred dvoma týždňami v nemocnici v Ružomberku. Spomínal na neho aj s úsmevom. "Jeho angličtina a humor boli neopakovateľné ako vždy. Poprosil ma, aby som fľašu škótskej, ktorú som mu priniesol, radšej odovzdal jeho manželke. Údajne bude väčšia šanca, že si z nej vypije, ak sa mu o ňu postará ona," podotkol.
Nositeľ slovenských, českých, francúzskych a britských ocenení sa narodil 14. apríla 1912 vo Viedni. Po tom, ako absolvoval Vojenskú akadémiu v Hranicích na Morave slúžil v Československej armáde. Po rozbití prvej ČSR emigroval do Francúzska, neskôr po obsadení krajiny hitlerovcami prešiel do Anglicka, kde absolvoval parašutistický výcvik a na vlastnú žiadosť bol zaradený do špeciálneho kurzu na prípravu pre inváziu do Európy. Vo funkcii veliteľa roty sprievodných zbraní sa spolu s brigádou vylodil v roku 1944 pri Dunkerque. Po vylodení spojeneckých vojsk v Normandii bojoval ako príslušníkov prvej samostatnej obrnenej brigády. Za jeho statočnosť v bitke pri Dunkerque ho jeden z najlegendárnejších britských generálov 20. storočia Montgomery vyznamenal britským Vojnovým krížom (Military Cross).
"Nemáme medzi sebou veľa takých ľudí," poznamenal o vojnovom veteránovi zástupca slovenských Ozbrojených síl SR. Hlbokú úctu mu prejavil aj predstaviteľ Francúzskej misie v SR. "Elitný vojak, výnimočný muž. Slovensko stratilo jedného z najväčších synov, Francúzsko stratilo priateľa a my všetci sme stratili symbol," poznamenal. Okrem britského bol Petrák vyznamenaný aj československým vojnovým krížom. Po roku 1948 nastúpil do útvaru v Žatci, čoskoro bol však predvolaný na výsluch ŠtB, nasledovali domové prehliadky, degradácia, vylúčenie z armády a odsúdenie najskôr na päť mesiacov za nedbalé uchovávanie vojenského tajomstva, potom na dva roky do pracovného tábora Mírov.
Po prepustení z Mírova pracoval Petrák na Slovensku ako robotník. Znovu bol zatknutý v roku 1958 a v procese s tzv. Karvašovou skupinou obvinený z pokusu o rozbitie štátneho zriadenia a odsúdený na päť rokov. V máji 1960 bol prepustený na amnestiu. Od roku 1965 pracoval ako prekladateľ. "Plnej rehabilitácie sa dožil až po štyridsiatich rokoch (v roku 1990 - pozn. agentúry SITA)," povedal veľvyslanec Roberts. Petráka povýšili na generálmajora v októbri 1990. Neskôr sa zapojil do vyhľadávania bývalých vojakov zo západného frontu, aby im od britskej Air Bridge Association pomohol získať jednorazovú finančnú pomoc. "Som rád, že táto pomoc pretrváva dodnes," poďakoval Roberts.
V roku 1996 dostal Petrák od kráľovnej Alžbety II. Rad Britského impéria a v roku 2004 od prezidenta Francúzska Jacqua Chiraca Rad čestnej légie. Je tiež nositeľom českého Radu Bieleho leva I. stupňa od bývalého českého prezidenta Václava Havla a Radu Ľudovíta Štúra II. triedy. Pri rozlúčke na neho spomínali domáci i zahraniční vojaci a veľvyslanci, minister obrany Jaroslav Baška, členovia Zväzu protifašistických bojovníkov zo Slovenska a Čiech, priatelia a rodina.
Na Petráka si zaspomínal aj jeho osobný priateľ, 87-ročný Štefan Miklánek z Popradu. "Ja som ho poznal už v Anglicku, potom sme sa dlho nevideli. V roku 1989 bol urobený zájazd do Francúzska, lebo my sme všetci narukovali vo Francii. Tiež sa zúčastnil toho zájazdu," povedal o ňom. Jeho vyznamenania by podľa neho stačili aj pre štyroch generálov, pousmial sa. Dodal, že naposledy sa s ním stretol vlani pri stretnutí s britskou kráľovnou Alžbetou II. S generálmajorom sa dnes rozlúčili s najvyššími vojenskými poctami. Prítomní si vypočuli aj tri piesne, vrátane hudby z filmu Doktor Živago. Jeho truhlu zaplavilo množstvo vencov.
Agentúra SITA vydá k správe aj video na http://video.sita.sk.
