Za vraždu, niekoľko pokusov, výpalníctvo a vydieranie by si mal šéf košického podsvetia odpykať doživotný trest. Ak Najvyšší súd čoskoro nepotvrdí rozsudok, môže sa Róbert Okoličány dostať na slobodu.
BRATISLAVA. Dvomi doživotnými trestami uzavrel v utorok Špeciálny súd prvú časť najväčšieho procesu vo svojej histórii. Po necelých dvoch rokoch poslal šéfa zločineckej skupiny z východného Slovenska Róberta Okoličányho do väzenia bez možnosti návratu.
S doživotným trestom v utorok skončil aj jeden zo „strelcov“ skupiny Jaroslav Potučko. Ďalší piati členovia vrátane Okoličányho brata Rudolfa dostali tresty od štyroch do desiatich rokov.
Treba ich izolovať
„Niet pochýb o tom, že kriminálna minulosť svedčí o ich vzťahu k ľudskému životu a súdu neostáva nič iné, ako to, že týchto ľudí treba izolovať od spoločnosti,“ zdôvodnil svoj rozsudok súd. Okoličányho opísal ako bezcitného človeka, ktorý, keď pocítil vo svojom okolí konkurenciu, nechal ju ihneď odstrániť.
Hoci Okoličány vo väčšine skutkov rozdával svojim ľuďom len príkazy, súd mu pripísal vraždu Jozefa Ferenca. V apríli 2001 mal strieľať sám, protivníka guľka trafila odzadu do tyla. Zodpovedný má byť aj za vraždu Mareka Adama z novembra 2001 a pokus o zabitie Karola Slicha, ktorý prežil dávku zo samopalu. Práve to bola obľúbená zbraň Potučka. Súd ho opísal ako „obyčajného nájomného vraha“, ktorý „bez reptania vykonával príkazy“.
Usvedčil ich vlastný človek
Súd síce počas procesu vypočul vyše 200 svedkov, zavážila však jediná výpoveď. Spoľahol sa na slová korunného svedka Róberta Görcsösa, ktorý bol členom gangu, ale na rozdiel od ostatných sa rozhodol s políciou spolupracovať. Urobil tak po vražde Jozefa Estóka v apríli 2005, pri ktorej zomrel aj náhodný chodec.
Za spoluprácu ho zrejme čaká miernejší trest, hoci je stíhaný za všetky skutky ako zvyšok gangu. Bol totiž šoférom skupiny a osobne sa prizeral vraždám aj výpalníckym akciám.
Potučkov advokát Ján Felšöci spochybnil, že súd vychádzal iba z Görcsösových tvrdení. „Súd nepreskúmal, či skutky nespáchal niekto iný, alebo sám chránený svedok,“ povedal.
Prokurátor bol s rozsudkom spokojný, ale vyjadrí sa k nemu až po jeho preštudovaní. Konštatoval len, že Okoličányho skupinu považuje za „jednu z najnebezpečnejších, aká kedy na území Slovenska bola“.
Na svedomí má mať celkovo devätnásť skutkov vrátane piatich vrážd a dvoch pokusov o vraždu. V utorok rozhodli len o desiatich z nich, ktoré pripísali siedmim odsúdeným. Zvyšných deviatich obžalovaných vylúčili na samostatné konanie. V tejto skupine je aj Okoličányho pravá ruka Róbert Nigut.
Čoskoro môže byť na slobode
Rozsudok nie je ešte právoplatný. Potučko sa už odvolal a zrejme to urobí aj Okoličány. Ak Najvyšší súd nestihne rozhodnúť do 13. apríla, dostane sa Okoličány na slobodu. Vtedy mu totiž skončí väzba, v ktorej je držaný za výtržníctvo.
Za skutky, ktoré spáchal ako šéf gangu, už do väzby po rozhodnutí Ústavného súdu nemôže ísť.
Kauza Okoličány
4. mája 2007 - Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry podal na Špeciálny súd (ŠS) v Pezinku žalobu na členov zločineckého gangu z Košíc pod vedením Róberta Okoličányho. Zločinecký gang má podľa obžaloby na svedomí štyri vraždy, tri pokusy o vraždu a mnoho ďalších násilných trestných činov.
12. júna 2007 - Senát Špeciálneho súdu prijal obžalobu špeciálneho prokurátora v kauze košického zločineckého gangu vedeného Róbertom Okoličánym a vytýčil hlavné pojednávanie na august.
8. augusta 2007 - Začalo sa hlavné pojednávanie s údajnými členmi východoslovenského zločineckého gangu Róberta Okoličányho. Počas troch týždňov hlavného pojednávania senát vypočul na návrh špeciálneho prokurátora a početného tímu právnych zástupcov 16 obžalovaných, 60 svedkov a jedného chráneného svedka Róberta G. Ďalších 74 svedkov sa na pojednávanie nedostavilo a 43 svedkov senát ŠS vylúčil na iné samostatné konanie v septembri. Obhajoba poukázala na to, že vyšetrovateľ údajne zamietol niektorých svedkov, ktorí boli na mieste činu vraždy Albánca Ganiho Selmaniho.
1. októbra 2007 - Po viac ako mesačnej prestávke pokračovalo pred senátom Špeciálneho súdu v bratislavskom Ústave pre výkon väzby hlavné súdne pojednávanie so skupinou Róberta Okoličányho. Z neznámeho miesta prostredníctvom telemostu vypovedal chránený svedok Róbert G. Potvrdil, že Róbert Okoličány bol šéfom košického podsvetia. Podľa jeho výpovede zločineckú skupinu zosnovali v lete 2000 v Košiciach. Zameriavala sa na vydieranie, úžerníctvo a vraždy. Róbert Okoličány podľa svedka vlastnil aj hracie automaty, ku ktorým sa mal dostať nelegálnym spôsobom. V tejto súvislosti svedok spomenul prepojenie na spoločnosť BMG Horizont.
8. októbra 2007 - V posledný deň októbrového pojednávania označil Róbert I., jeden z predvolaných svedkov, Róberta Okoličányho za nekonfliktný typ a za spoľahlivého partnera v obchodných záležitostiach. Z predvolaných 18 svedkov sa pred trojčlenný senát dostavili iba traja, štvrtého svedka Júliusa Trelu predviedli z ústavu pre výkon väzby, kde si odpykával trest za krádež. Pojednávanie odročili.
19. novembra 2007 - V bratislavskom Ústave na výkon väzby sa začalo ďalšie hlavné súdne pojednávanie v trestnej veci s údajnými členmi východoslovenského zločineckého gangu Róberta Okoličányho. Súd mnohým obvineným predložil aj usvedčujúce predmety: sekera a kladivá s oceľovými rukoväťami. Ako svedka vypočuli aj vyšetrovateľa trestnej činnosti skupiny z Úradu boja proti organizovanému zločinu, aj ďalších štyroch svedkov, medzi nimi ešte jedného príslušníka Policajného zboru. Čítali sa listinné dôkazy.
8. januára 2008 - Senát Okresného súdu Košice II vyniesol v poradí už tretí rozsudok v šesť rokov sa vlečúcej vydieračskej kauze známeho údajného bossa časti východoslovenskej zločineckej skupiny Róberta Okoličányho, Jána B. (1972) a Pavla G. (1975). Obvinených uznal súd za vinných z vydierania dvojice podnikateľov firmy Energyco, s.r.o., od ktorých v apríli 2002 mali žiadať milión korún (33.193,92 eura) a odsúdil každého z nich na dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu Jána B. na päť rokov a Pavla na štyri roky. V prípade Róberta O. súd zastavil trestné stíhanie z dôvodu, že je stíhaný za závažnejšiu trestnú činnosť.
21. januára 2008 - Začalo sa hlavné pojednávanie Špeciálneho súdu v Pezinku s údajnými členmi východoslovenského zločineckého gangu Róberta Okoličányho. Spolu s ním sedeli na lavici obžalovaných aj Róbert N. a Jozef L. Ďalší 13 obžalovaní požiadali o pojednávanie v ich neprítomnosti. Išlo už o štvrtú etapu hlavných pojednávaní v tomto megaprocese.
12. marca 2008 - Pred senátom Špeciálneho súdu pokračovalo ďalšie pojednávanie vo veci skupiny Róberta Okoličányho.
17. marca 2008 - ŠS prijal na verejnom zasadnutí obžalobu prokurátora, v ktorej obvinil Okoličányho a ďalších troch údajných páchateľov z vraždy Jozefa Ferenca. Zločinu sa mali dopustiť 7. apríla 2001 v obci Veľká Bara.
18. marca 2008 - Senát Špeciálneho súdu v Pezinku opäť odročil pojednávanie s členmi údajnej východoslovenskej zločineckej skupiny Róberta Okoličányho. Po vypočutí svedkov sa uskutočnil telemost, voči ktorému obžalovaní, aj ich právni zástupcovia vzniesli viacero námietok.
12. mája 2008 - Obžalovaní Róbert N. a Jozef L. podali žiadosť o prepustenie z väzby. Odvolali sa v nej na nález Ústavného súdu (ÚS) SR vo veci obžalovaného Róberta Okoličányho. Senát ŠS ich žiadosť po porade zamietol. Rozhodnutie predseda senátu zdôvodnil tým, že nález ÚS je záväzný len pre Najvyšší súd (NS) SR. Róbert N. aj Jozef L. voči rozhodnutiu podali sťažnosť.
15. mája 2008 - Údajného bossa zločineckej skupiny z východného Slovenska Róberta Okoličányho prepustili z väzby. Nariadil to Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí. Práva obžalovaného boli podľa ÚS porušené tým, že ho držali vo väzbe protiprávne, a to tak, že ŠS rozhodol o predĺžení jeho väzby neskoro. Spôsobilo to najmä neskoré podanie obžaloby na ŠS špeciálnou prokuratúrou. Väzba v takzvanom prípravnom konaní Róbertovi Okoličánym vypršala 28. apríla 2007 a prokurátor podal obžalobu iba jeden deň predtým. O predĺžení väzby ŠS rozhodol až v polovici júna. Podľa ÚS mal ŠS rozhodnúť najneskôr do uplynutia termínu posledného predĺženia väzby v prípravnom konaní.
9. júna 2008 - Chránený svedok Róbert G. vypovedal prostredníctvom telemostu na pojednávaní Špeciálneho súdu v Pezinku v kauze údajnej zločineckej skupiny bossa Okoličányho. Svedok vypovedal k vražde Jozefa Ferenca, z ktorej obvinili Okolikčányho. Spolu s ním mali byť pri skutku Róbert N., Ladislav F., Róbert Č. a chránený svedok Róbert G. Chránený svedok uviedol, že Ferenca obžalovaný zabil, pretože mu nedôveroval. Okoličány vinu poprel.
21. júla 2008 - Pred senátom Špeciálneho súdu v Pezinku pokračovalo hlavné pojednávanie s údajnou východoslovenskou zločineckou skupinou na čele s Róbertom Okoličánym. Z 11 predvolaných svedkov sa dostavili pred súd iba dvaja. Obaja svedkovia, ktorí pracovali v Košiciach ako policajti, vypovedali v prípade vraždy Jozefa Ferenca z apríla 2001.
24. júla 2008 - Hlavné pojednávanie s členmi údajnej východoslovenskej zločineckej skupiny Róberta Okoličányho senát Špeciálneho súdu v Pezinku odročil na 22. septembra 2008.
22. septembra 2008 - Pre neprítomnosť štyroch advokátov a jedného z obžalovaných odročili hlavné pojednávanie s údajnou zločineckou skupinou na čele s Róbertom Okoličánym. Pôvodne mali pred súdom vypovedať znalci, obžalovaný Róbert O. však nesúhlasil s ich vypočutím bez prítomnosti svojho advokáta.
13. októbra 2008 - Údajného bossa východoslovenského podsvetia Róberta Okoličányho vzali po necelých piatich mesiacoch na slobode späť do väzby. Prokurátor ho obvinil z ďalšieho trestného činu - z priečinu výtržníctva, ktorý sa mal stať 2. augusta 2008 .
21. októbra 2008 - Údajný boss východoslovenského podsvetia Róbert Okoličány zostane vo väzbe aj naďalej. Rozhodlo o tom trestné kolégium Najvyššieho súdu SR, ktoré zamietlo sťažnosť Okoličányho voči vzatiu do väzby. Prokurátor ho obvinil z ďalšieho trestného činu, keď sa mal pobiť na istej košickej diskotéke.
3. novembra 2008 - Pred senátom Špeciálneho súdu v Pezinku pokračovalo hlavné pojednávanie s členmi údajnej zločineckej skupiny z východného Slovenska na čele s Róbertom Okoličánym.
6. novembra 2008 - Senát Špeciálneho súdu v Pezinku na svojom hlavnom pojednávaní ukončil dokazovanie v procese s údajnou zločineckou skupinou Okoličányho z východného Slovenska. Súd zároveň odročil pojednávanie na 4. a 5. decembra.
28. novembra 2008 - Róbert Okoličány podal na senát ŠS trestné oznámenie, ktoré odôvodnil tým, že súd cenzuroval jeho korešpondenciu s advokátom. Zároveň podal na tento senát námietku zaujatosti, ten ju však zamietol. Obžalovaný podal voči tomu sťažnosť.
4. decembra 2008 - Pojednávanie trojčlenný senát ŠS odročil pre neprítomnosť jedného z obžalovaných a niekoľkých advokátov.
16. decembra 2008 - Senát Špeciálneho súdu v Pezinku odročil hlavné pojednávanie v kauze skupiny údajného východoslovenského bossa Róberta 0količányho na 19. a 20. januára. Dôvodom bola ospravedlnená práceneschopnosť obžalovaného Jaroslava P. a viacerých obhajcov.
18. decembra 2008 - Proces s ôsmimi obžalovanými, ktorých vylúčili na samostatné konanie v kauze údajnej zločineckej skupiny Róberta Okoličányho, odročili na 26. a 27. januára. Ani jeden z obžalovaných na pojednávanie Špeciálneho súdu v Pezinku neprišiel, pričom väčšina z nich trvala na tom, aby sa bez ich prítomnosti nekonalo.
19. januára 2009 - Prednesy záverečných rečí v kauze údajnej zločineckej skupiny Róberta Okoličányho znovu presunuli na iný termín. Pre neprítomnosť jedného z obhajcov nemohlo pokračovať hlavné pojednávanie Špeciálneho súdu v Pezinku. Súd uložil neprítomnému advokátovi Jánovi Falisovi poriadkovú pokutu 1650 eur (50.000 Sk) a vytýčil nový termín pojednávania na 27., 28. a 29. januára.
27. januára 2009 - Hlavné pojednávanie Špeciálneho súdu v Pezinku s údajným šéfom zločineckej skupiny Róbertom O. a ďalšími šiestimi obžalovanými pre práceneschopnosť jeho obhajcu J. Falisa odročili na 16. a 17. februára. Súd tak už po šiesty raz odročil pojednávanie pred prednesom záverečných rečí. Z obžalovaných sa na pojednávaní zúčastnili len Róbert Okoličány a Jaroslav P., ktorých eskortovali z väzby.
16. februára 2009 - Prokurátor špeciálnej prokuratúry navrhol vo svojej záverečnej reči v kauze údajnej zločineckej skupiny pre jej údajného šéfa Róberta Okoličányho výnimočný - doživotný trest odňatia slobody.
tasr
Doživotné tresty od roku 1991
17. januára 1991 - Mestský súd v Bratislave odsúdil na doživotie Jána Molnára z Bratislavy a Ľubora Masára z Trnavy. Obaja muži 23. augusta 1990 na parkovisku diaľnice A-25 zvanom Pucking v smere Wales-Linz v Rakúsku znásilnili a potom zavraždili Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú-Groenovú a ťažko zranili jej manžela.
13. septembra 1991 - Za vraždu policajta v budove veliteľstva Policajného zboru Bratislava IV odsúdil Mestský súd v Bratislave na doživotie Jiřího Šoutu z Ostravy. Šoutu v roku 1982 Krajský súd v Ostrave odsúdil za vraždu na 14 rokov, v roku 1990 ho však z výkonu trestu podmienečne prepustili.
2. februára 1993 - Mestský súd v Bratislave odsúdil na doživotie Tibora Polgáriho z Nových Zámkov, Miloša Urigu z Vranova nad Topľou a Ondreja Harvana z Pohorelej. Títo odsúdení s ďalšími štyrmi páchateľmi ušli 23. novembra 1991 z Nápravnovýchovného ústavu v Leopoldove, počas úteku brutálne zavraždili piatich zamestnancov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR. Polgári si v tom čase za trestný čin vydierania odpykával trest odňatia slobody na 13 rokov, Uriga za trestný čin lúpeže osem a pol roka a Harvan za dvojnásobnú vraždu 24 rokov. Harvan sa 29. mája 1993 v cele leopoldovskej väznice obesil.
20. augusta 1993 - Mestský súd v Bratislave odsúdil Jozefa Slováka z Plaveckého Štvrtka na doživotie. V rokoch 1990 a 1991 v ČR a v SR zavraždil štyri mladé ženy. Za trestný čin vraždy už bol v roku 1982 odsúdený na 15 rokov, v roku 1990 ho však podmienečne prepustili. Tento zločinec je pritom najväčším mementom veľkej chyby, ktorú spravil Václav Havel po svojom zvolení za prezidenta Československa. Práve vďaka širokej amnestii, ktorú prvý pototalitný prezident udelil, sa totiž dostal po ôsmich rokoch basy na slobodu aj Jozef Slovák. Najvyšší súd SR zamietol Slovákovo odvolanie 3. septembra 1993.
19. októbra 1994 - Krajský súd v Banskej Bystrici odsúdil za vraždu manželky a svojich troch detí na doživotie Jaroslava Garaja z Martina-Priekopy. Tento muž 4. februára 1994 v obci Dubové v časti Požehy v okrese Martin najprv zaškrtil manželku, súložil so svojimi maloletými dcérami, ktoré mali v tom čase tri a štyri roky a potom ich utopil vo vani. Rovnako usmrtil aj svojho ročného syna. Pred súdom sa vrah k svojim skutkom priznal, tvrdil, že chcel rodine pomôcť odísť z tohto zlého sveta, aby už viac netrpeli. Voči najvyššiemu možnému rozsudku sa Garaj na Najvyšší súd SR neodvolal.
7. decembra 1994 - Mestský súd v Bratislave poslal za mreže do konca života deväťnásobného vraha Ondreja Rigu. Rigo v priebehu dvoch rokov (1990-1992) zabil a prípadne aj znásilnil ženy vo veku 22 až 88 rokov, medzi jeho obeťami bol aj 14-ročný chlapec - syn jednej zo zavraždených. Pred vynesením najvyššieho trestu sedel Rigo za mrežami 11-krát. Svoje ohavné činy spáchal Rigo na území troch štátov - okrem Bratislavy vraždil aj v Mníchove a v Amsterdame.
16. decembra 1994 - Na doživotie odsúdil Krajský súd v Banskej Bystrici Drahoslava Gembického z Padaroviec. Nebezpečný recidivista 14. marca 1993 v Padarovciach v okrese Rimavská Sobota najprv údermi do hlavy drevenou nohou kuchynského stola zavraždil svoju starú matku a potom rovnakým spôsobom aj svojho otca.
24. mája 1995 - Za zastrelenie piatich Vietnamcov a zadusenie dvojročného dieťaťa poslal Mestský súd v Bratislave na doživotie Róberta Mattu a Viliama Hausera z Bratislavy. Skutok spáchali 8. apríla 1994 v sklade firmy DUK, s. r. o., Bratislava na Starej Vajnorskej ceste samopalom značky Škorpión. Jedna zo zavraždených žien bola vo vysokom štádiu tehotenstva. Vrahovia odcudzili aj finančné prostriedky v celkovej hodnote 1,1 milióna korún.
11. septembra 1995 - Bratislavský Mestský súd uznal vinným z trestného činu vraždy Štefana Mlynaroviča (1942) z Bratislavy a odsúdil ho na výnimočný doživotný trest odňatia slobody. Odpyká si ho v III. nápravnovýchovnej skupine. Svedkovia a súdni znalci usvedčili odsúdeného zo zavraždenia Anny Mikuličovej. Skutok spáchal 4. júla 1993 v jej bratislavskom byte. Mlynarovič, v kriminálnych kruhoch prezývaný Džony, bol v minulosti už desaťkrát súdne trestaný. Vo väzení si odsedel vyše 30 rokov.
23. marca 2000 - Krajský súd v Trnave poslal doživotne za mreže Jozefa Vígha z Čenkoviec a 37-ročného Stanislava Zimmermanna z Malej Lehoty. Obaja si v čase činu už odpykávali tresty za iné vraždy v leopoldovskej väznici, kde v cele v skorých ranných hodinách 2. septembra 1999 zahrdúsili koženým opaskom spoluväzňa a potom ho v jeho posteli uložili tak, aby smrť vyzerala ako samovražda.
16. júna 2000 - Krajský súd v Bratislave odsúdil na doživotie Viliama Feiglera z Bratislavy. V minulosti už desať ráz súdne trestaný recidivista spolu s ďalšími tromi komplicmi v júli 1997 v opustenom dome na Lamačskej ceste v Bratislave niekoľko dní beštiálne týrali a potom zavraždili dvoch bezdomovcov.
29. marca 2001 - Senát Najvyššieho súdu SR zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, podľa ktorého bol Marián Kočiščák odsúdený na výnimočný trest 23 rokov odňatia slobody a zmenil mu ho na doživotie. O niekoľko mesiacov sa Kočiščák vo väznici obesil. Odsúdený o polnoci 23. septembra 1999 v rodinnom dome v obci Čáb najmenej desiatimi údermi sekerou zabil svoju manželku a potom najmenej štyrikrát udrel do hlavy svojho 13-ročného syna. Z miesta činu odišiel v domnienke, že jeho obete sú mŕtve. Syn útok prežil s ťažkými zraneniami.
17. októbra 2002 - Krajský súd v Nitre vyniesol rozsudok doživotného pobytu za mrežami pre trojnásobného vraha Mareka Zivalu z Vranova nad Topľou. Zivala zavraždil tri ženy, dve z obetí potom okradol. Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok 18. decembra 2002.
21. novembra 2002 - Najvyšší súd SR odsúdil Ladislava Boldižára za trojnásobnú vraždu na doživotný trest odňatia slobody. Zmenil tak rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorý Boldižára odsúdil na 25 rokov väzenia. Boldižár 16. júla 2000 na ceste medzi Novými Zámkami a Dvormi nad Žitavou predbehol a zastavil vozidlom auto, v ktorom sa viezla jeho manželka a svokrovci. Streľbe predchádzala hádka so svokrom, ktorý vystúpil z auta. Boldižár ho smrteľne zasiahol do hrude. Potom v aute zastrelil manželku a svokru.
30. septembra 2003 - Krajský súd v Prešove odsúdil na doživotie nájomného vraha Alojza Kromku prezývaného Lojzo Čistič. Obvinený sa pred vynesením rozsudku pokúsil o útek zo súdnej siene, pričom napadol justičnú stráž. Kromka zavraždil žilinského bossa Milana Holáňa a jeho ochrancu Stanislava Vnuka v bare Astória v Žiline. Súd ho uznal vinným aj z vraždy Žanety Mirgovej, ktorá sa stala obeťou streľby do idúceho auta pri Hrabušiciach. Bez povolenia si zadovážil a prechovával zbrane, strelivo a výbušniny. Doživotný trest Kromkovi definitívne potvrdil Najvyšší súd SR 10. júna 2004.
22. septembra 2004 - Odvolací senát Najvyššieho súdu SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Nitre a tým aj doživotné väzenie pre 62-ročného Štefana Gemera, ktorý v Tupej zavraždil troch ľudí. Gemer pre údajné nezrovnalosti so susedom vyvraždil 25. augusta 2002 rodinu svojho suseda Mareka Tilzu st., jeho družku Júliu Gaálovú a ich ročného syna Mariána. Masaker prežil iba dvojmesačný syn Marek. Pred políciou sa Gemer skrýval dva a pol mesiaca v horách.
15. februára 2005 - Krajský súd v Žiline odsúdil na doživotie Antona Tichého za vraždu dvoch mužov. Tichý pripravil v Žiline o život dvoch mužov. Obidve obete po čine zabalil a skryl, jedného v kanáli, druhého v šachte za výťahom. Prvú vraždu spáchal ešte v máji 1992, keď o život pripravil 67-ročného Štefana Gaduša, o dva roky neskôr sa jeho obeťou stal 36-ročný František Kľúčiar. Najvyšší sud ( SR potvrdil 14. júna 2005 verdikt prvostupňového súdu.
21. apríla 2006 - Najvyšší súd SR potvrdil doživotný trest pre aktéra rukojemníckej drámy v Kaplnej a trojnásobného vraha Henricha Masára a zamietol jeho odvolanie voči rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 12. októbra 2005. Masár 9. júla 2003 zavraždil 28 bodnými ranami 74-ročnú Máriu Dananyovú. O tri dni neskôr, 12. júla 2003 ráno vnikol do bytu dôchodkyne Margity Šajtlavovej v Hlohovci, ktorú v chodbe bytu najmenej päťkrát udrel tupým predmetom do hlavy, čím jej spôsobil zranenia, ktorým na mieste podľahla. Jeho poslednou obeťou bol Peter H., ktorého zastrelil v obci Váhovce, v deň svojho zadržania, v osobnom motorovom vozidle Peugeot 307, ktoré potom odcudzil a neskôr s ním havaroval v Kaplnej. Tam ho policajti po päťhodinovej rukojemníckej dráme postrelili a zadržali.
3. mája 2006 - Špeciálny súd v Pezinku poslal na doživotie za mreže kyselinára Jozefa Kákoniho. Uznal ho vinným zo surovej vraždy bielych koní a rozpustenia ich tiel v kyseline. Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok 7. decembra 2006.
6. júna 2006 - Špeciálny súd udelil prvé dva výnimočné tresty. Na doživotie odsúdil Ondreja Neubauera a Mariána Jánošíka za účasť na vraždách troch bielych koní v kauze tunelovania Devín banky - Antona Bujňáka, Zoltána Nyitraia a Štefana Holuba. Najvyšší súd SR potvrdil rozsudky dňa 7. decembra 2006.
3. mája 2007 - Najvyšší súd SR potvrdil doživotný trest väzenia pre Petra Grofčíka. Súd ho uznal vinným z dvoch vrážd. Muž má okrem toho na svedomí aj vraždu svojho otca, za ktorú bol odsúdený ešte v roku 1992.
13. júla 2007 - Prvý doživotný trest bez možnosti podmienečného prepustenia uložil senát Krajského súdu v Košiciach 37-ročnému Róbertovi Č. z Michaloviec. Súd ho uznal vinným z vraždy a pre výkon trestu ho zaradil do tretej, najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovaný sa dopustil vraždy otčima pred takmer dvoma rokmi v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu, ktorý si odpykával za inú vraždu a spolupáchateľstvo pri krádeži. Útoku predchádzalo požitie alkoholu a hádka s nevlastným otcom, ktorého obžalovaný 14-krát bodol kuchynským nožom. Róbert Č. sa proti rozsudku odvolal
7. novembra 2007 - Najvyšší súd SR poslal za mreže do konca života 33-ročného trojnásobného vraha Petra Ladunu. Vražedný kolotoč rozprúdil Laduna v roku 2001. Jeho obeťami sa stali predavačka zlatníctva v Šuranoch a zamestnanec klenotníctva z Nového Mesta nad Váhom. Napokon zavraždil aj svoju priateľku, 17-ročnú Katarínu. Vrah sa pred spáchaním vrážd špecializoval na vykrádanie klenotníctiev.
17. septembra 2007 - Senát Špeciálneho súdu v Pezinku odsúdil na doživotie Rastislava Šittu za vraždu bossa skupiny kyselinárov Františka Mikera a lúpež 2,7 milióna korún. Trest si odpykáva v tretej nápravnovýchovnej skupine.
18. júla 2008 - Doživotný trest udelil Okresný súd v Trenčíne 43-ročnému Ivanovi L. z Chynorian, ktorý mal z pomsty surovo zavraždiť svoju priateľku Dajanu z Nedanoviec v okrese Partizánske. Trest pre Ivana L. Krajský súd v Trenčíne 13. novembra 2008 zrušil. Rozsudok odôvodnil porušením práva obžalovaného na obhajobu. K rovnakému záveru dospel aj odvolací súd 8. januára 2009. Podľa rozsudku nemal náhradný obhajca na prípravu pojednávania dostatok času.
tasr
Beata
Balogová
