BRATISLAVA. Správa o osobitnom postavení problematiky detí v činnosti Európskej únie (EÚ), o ktorej diskutoval v stredu Európsky parlament, podľa europoslanca Miroslava Mikolášika (KDH) nenápadne podsúva potratovú legislatívu.
"Odsudzuje tlaky, vyvíjané na oslabenie politík zameraných na práva v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktorých výsledkom sú prípady neželeného tehotenstva," konštatoval pre agentúru SITA. Medzi najčastejšie žiadateľky o interrupciu v západnej Európe patria mladé, bezdetné a slobodné ženy, ktoré sa nechcú nechať obmedzovať v kariére.
"Vo východnej Európe sú to zase vydaté ženy, najčastejšie s jedným, maximálne dvoma deťmi, ktoré majú spolu s manželom dobrú prácu, ale nechcú mať viac detí, aby neklesla ich životná úroveň," tvrdí Mikolášik.
Ročne sa podľa Mikolášika vo svete vykoná asi 46 miliónov interrupcií, čo znamená, že každé štvrté počaté dieťa sa nenarodí. "46 miliónov žien tak spozná, že potrat je možno rýchla úľava, no neskoršie utrpenie. Svedčí o tom fínska štúdia skúmajúca úmrtia žien, ktoré zomreli v reprodukčnom veku od 15 do 49 rokov. V nej štatistikov prekvapila vysoká úmrtnosť žien, ktoré mali za sebou umelé ukončenie tehotenstva. V tejto skupine zistili vysoký počet samovrážd. V porovnaní so skupinou žien, ktoré porodili dieťa, to bolo až sedemkrát viac,“ povedal ešte v januári europoslanec Mikolášik.
Na Slovensku úplný zákaz interrupcií neplatí. Poslanci vlani v septembri nepodporili návrh nezaradeného poslanca Petra Gaburu, ktorý chcel zrušiť platný interrupčný zákon, čo by spôsobilo ich úplný zákaz. V súčasnosti sú u nás povolené potraty do 12. týždňa tehotenstva a v prípade genetických porúch plodu do 24. týždňa. Proti potratom minulý rok a predvlani protestovali najmä mimovládne organizácie Centrum pre Bioetickú Reformu a Pastor Bonus. O odtabuizovanie témy umelých potratov sa snažili najmä prostredníctvom kontroverznej bilboardovej kampane a výstavy, na ktorej boli obete koncentračných táborov a komunistických zločinov porovnávané s fotografiami ľudských plodov po interrupcii.
Správu o osobitnom postavení problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ predložila na plenárne zasadnutie europarlamentu europoslankyňa Glenys Kinnock. Zameriava sa tiež na výzvy ochraňovať a presadzovať práva deti. "Je potrebné zamerať sa na implementáciu a na to, ktoré inštitúcie, procesy a investície sú potrebné, ak chceme identifikovať toto osobitné postavenie detí," píše sa v úvode správy. EÚ podľa nej musí začať s podrobnou analýzou práv detí, na základe ktorej má zvoliť hlavné akcie. Medzi nimi má byť napríklad požiadavka práva na vzdelanie, práva na zdravie a rovnaký prístup k zdraviu, vzdelávaniu, blahobytu a k súdom.
