Za úspech vo voľbách považuje aj tretie miesto. Jej manžel pracoval pre Ivana Gašparoviča, odmieta však, že chce iba ubrať hlasy Ivete Radičovej. Hoci sa často objavuje v Kmotríkovej TA3, tvrdí, že nikdy nebude nikomu slúžiť. Hovorili sme s prezidentskou kandidátkou ZUZANOU MARTINÁKOVOU.
Prečo kandidujete?
„Keď sme sa v Slobodnom bavili o tom, ako by mal vyzerať budúci prezident, zhodli sme sa na tom, že ani jeden kandidát nespĺňa naše kritériá. Tie voľby sú možno prvé, keď sa môžu ľudia v prvom kole rozhodovať naozaj slobodne. Nemusia riešiť, či ich hlas prepadne, či volia menšie, alebo väčšie zlo. Som presvedčená, že keby takto uvažovali všetci, prezidentské voľby by sa skončili veľkým prekvapením."
Podľa prieskumov nemáte ani päť percent. Nekandidujete len preto, aby ste otestovali šance Slobodného fóra pred voľbami v roku 2010?
„Minulý rok v septembri, keď som prijala kandidatúru, som povedala, že naším cieľom je zaujať tretiu pozíciu. Zo všetkých analýz aj prieskumov, ktoré máme k dispozícii, je zrejmé, že sa mi to darí, čo je obrovský úspech. Byť tretí v prezidentských voľbách je v každej krajine vážna vec. Taký človek je politický hráč, tretie miesto je seriózna východisková pozícia do budúcnosti. Uvidíme, ako nakoniec rozhodnú voliči, ale myslím to vážne."
Špekuluje sa, že do prezidentských volieb idete aj preto, aby ste zobrali hlasy Ivete Radičovej a pomohli tak Ivanovi Gašparovičovi, pre ktorého pracoval váš manžel Marián Bednár. Čo na to hovoríte?
„Je to odporná, urážlivá a hlboko nepravdivá teória. Podľa prieskumov renomovanej agentúry Gfk mám totiž najväčší potenciál u voličov Ivana Gašparoviča. Z tohto prieskumu vyplýva, že keby nekandidujem, viac z mojich hlasov by získal súčasný prezident, nie Iveta Radičová. Ak si niekto myslí, že rozhodnutie ísť do prezidentských volieb je len nejaká hra, v ktorej budem účinkovať, tak nevie, o čom hovorí. Okrem toho, s manželom sme sa vopred dohodli, že keď oznámim kandidatúru, odíde z prezidentskej kancelárie. Vy si naozaj myslíte, že do toho idem len preto, aby som sa ukázala niekde na obrazovke a pomáhala Gašparovičovi? Asi by som nebola úplne kompletná, keby som niečo také urobila. Od prvej sekundy, čo som v politike, som robila samostatné kroky. Neslúžila som Dzurindovi ani Ficovi, nikdy v živote by som neslúžila ani Gašparovičovi. Som autonómny človek, ktorý si vybral tú najťažšiu cestu - postavil na nohy vlastnú stranu, ktorú ťahá druhé volebné obdobie a drie ako kôň, aby presadil myšlienky, ktorým verí."
Prečo sa potom v kampani vymedzujete len voči Radičovej?
„Zrejme ste si nevšimli, ale minulý rok spôsobili veľký škandál závery našej republikovej rady, ktoré boli publikované v agentúre SITA. V prejave som vtedy povedala veľmi veľa kritických slov na adresu Ivana Gašparoviča."
Čo konkrétne?
„Pozrite si agentúrny servis. Prezidenta si však predstavujem ako veľmi aktívneho človeka, ktorého reprezentatívna funkcia je najmä smerom do zahraničia. Vnútri krajiny by malo ísť o aktívnu funkciu, kde má prezident okolo seba silný odborný tím a z pozície svojej autority zasahuje do vecí, o ktorých je presvedčený, že by sa mali riešiť. Aby mohol prezident takto fungovať, musí byť nezávislý. Nemal by byť nominantom koaličného ani opozičného tábora, aby sa dennodenný politický boj nepreniesol do prezidentského paláca. Ktorý z kandidátov bude napríklad v otázke slovensko-maďarských vzťahov objektívny? Ten, ktorého podporuje Slota, alebo tá, ktorú podporuje Csáky a Duray? Ani jeden z nich. Aj z tohtotýždňového prejavu Ivana Gašparoviča bolo úplne jasné, že je to koaličný prezident."
Chcete byť treťou cestou?
„To nie je nijaká tretia cesta, ale vrchol pyramídy. Prezident by mal robiť strechu a mať rovnaký meter na jednu aj na druhú stranu. Ak príde s dobrými riešeniami, ktoré má vyargumentované so svojím odborným tímom, chcem vidieť toho premiéra, ktorý by o tom minimálne neotvoril diskusiu. Ak by to urobil, prezident by vyšiel von a povedal národu, že toto a toto chcel urobiť, ale premiér bol proti. Nezávislý prezident má oveľa vyššiu silu a moc."
Aj vy však máte nejakú politickú minulosť. Boli ste v SDKÚ, keď ste z nej odišli, v parlamente ste viackrát hlasovali so Smerom. Dnes ste predsedníčkou Slobodného fóra. Kde je záruka, že budete nezávislou prezidentkou?
„Opakujem: nikdy som nikomu neslúžila. Po odchode z SDKÚ som ich kroky verejne kritizovala. S Ficom som sa nikdy nespájala - hlasovali sme za daňovú aj dôchodkovú reformu vtedajšej vlády, pretože boli potrebné, nepodporili sme len zdravotnícku reformu, ktorá ani nebola reformou."
V roku 2004 ste v druhom kole prezidentských volieb volili Gašparoviča. Koho budete voliť teraz, keď sa dostane do druhého kola s Radičovou?
„Na túto otázku zatiaľ nebudem odpovedať."
Poznáte sa s podnikateľom Ivanom Kmotríkom?
„Nebudem tajiť, že sme sa stretli. Stretávame sa na futbale, celú škálu dôležitých podnikateľov stretávam aj na hokeji." (Smiech)
Ako by ste charakterizovali vzťah s Kmotríkom?
„Vykáme si, pozdravíme sa."
Koľko peňazí vložil do Slobodného fóra?
„Finančné správy odovzdávame parlamentu. Z nich je jasné, kto nás financuje. Momentálne sú to ľudia z vedenia strany - napríklad Mário Lelovský či Peter Lukáč."
Kmotrík vám nedal ani korunu?
„Nie."
Čím to je, že práve vášho manžela si Kmotrík po tom, čo odišiel z prezidentskej kancelárie, vybral ako manažéra do firmy Slovenská Grafia, ktorú ovláda?
„Môj manžel mal niekoľko ponúk, okrem iného aj z televízie TA 3. Keby som ja spravovala nejakú televíziu, tak by som mu tú ponuku dala tiež. Okrem iného je spoluzakladateľom denníka SME, bojoval za demokraciu v časoch najťažšieho mečiarizmu. Celý život sa pohybuje v médiách, je to profesionál, ktorého by v každej krajine oslovilo x firiem."
TA 3 ovláda ten istý Kmotrík. Aj to je len zhoda okolností?
„Samozrejme. Keď manžel videl, aké reakcie spustila tá ponuka, radšej vycúval, aby sme mali doma svätý pokoj. Niekedy nechápem, prečo vyvolávajú naše vzťahy a pôsobenie takú hystériu."
Nejde o hystériu, len o zaujímavú zhodu okolností. Najprv dostal ponuku z Kmotríkovej televízie, potom z firmy, ktorú ovláda.
„A čo je otázka?"
Prečo to Kmotrík robí?
„Ale mňa to vôbec nezaujíma. Vás zaujíma, keď pozeráte TA 3, či ju vlastní Kmotrík? Keby ste dostali ponuku robiť v takejto televízii, premýšľate, kto je odkiaľ? Veď to je profesionálna vec."
Slobodné fórum sa pravidelne objavuje v spravodajstve TA 3. Analytik Gabriel Šípoš vypočítal, že za prvých päť mesiacov minulého roka ste tam boli až desaťkrát. Je to v poriadku?
„Ja sa pýtam, je normálne, že v TA 3 sme v desiatich príspevkoch a v STV ani v jednom?"
Ste mimoparlamentná strana.
„A čo? Veď my poberáme príspevky zo štátneho rozpočtu."
Iné mimoparlamentné strany nie sú v televízii vôbec.
„A majú tlačové besedy, vyjadrujú sa k politike?"
Posielajú tlačové správy, ale médiá ich väčšinou nezverejňujú.
„A je to správne?"
Prečo by mali dávať priestor mimoparlamentným stranám, ak neprídu s niečím zásadným?
„Budem hovoriť za Slobodné fórum. Peniaze, ktoré dostávame zo štátneho rozpočtu, sú vyčlenené na činnosť politickej strany. Keď ju vykonávame, médiá nám povedia, že nás nebudú hrať, lebo sme mimoparlamentná strana. Načo potom štát vynakladá prostriedky na činnosť politických strán?"
Otázka znela, prečo vám dáva TA 3 taký veľký priestor.
„TA 3 je spravodajská televízia, ktorá vysiela každý deň niekoľko hodín spravodajstva o Slovensku. Je len logické, že v porovnaní s inými televíziami, ktoré majú večer niekoľkominútové správy, sa tam objavujú aj takéto informácie. Považujem za normálne, že TA 3 dáva priestor stranám, ktoré majú nad tri percentá."
To majú aj komunisti, a nie sú tam.
„Asi nerobia tlačovky, nevyvíjajú aktivitu. My máme fungujúce štruktúry, robíme x projektov v teréne. Načo platia štyri percentá našich voličov verejnoprávne médiá? Aby sa nič nedozvedeli o strane, ktorej dali svoj hlas?"
Netvrdíme, že takéto strany nemajú mať nijaký priestor. Problém je, že vy ho máte v TA 3 nadštandardný.
„Ale prosím vás. Čo je na tom, keď prídu na ohlásenú tlačovú besedu?"
Vieme, že vedenie tlačilo na redaktorov, aby chodili na akcie Slobodného fóra. Keďže viacerí to odmietali, napokon tam poslali tých najmenej skúsených. Je to normálne?
„Nie je naopak nenormálne, že na redaktorov musí niekto robiť tlak, aby išli na tlačovú besedu Slobodného fóra? Ja som človek z médií, páni, ale toto považujem za absolútne nenormálne."
S podnikateľom Kmotríkom vás spája aj osoba jeho právnika Dušana Repáka, ktorý pre vás robil návrh stanov. Ešte s ním spolupracujete?
„Je to len jeden z právnikov, s ktorými spolupracujeme. Oslovili sme ho, pretože sa zaoberá aj politickými otázkami, volebným zákonom. Naposledy sme ho požiadali o výklad toho, kedy môžeme začať a čo môžeme robiť v prezidentskej kampani."
Kmotrík má nadštandardné vzťahy aj so stranou Smer, za tejto vlády dostal viacero lukratívnych zákaziek. Kde je záruka, že keď sa dostane Slobodné fórum do vlády, nebudete k nemu rovnako ústretová?
„Nijaké väzby, ktoré by zakladali nejaký vzťah, neexistujú."
Váš manžel pracuje v jeho firme.
„Ešte raz: nikdy som nikomu neslúžila a neurobím to ani teraz. Nechcem totiž stratiť svoj politický potenciál. Ja chcem priniesť do politiky niečo iné. Niečo, čo bude konkurovať tým dvadsaťročným zabehaným vzťahom v politike. Nikdy sa nezapredám za nejaké záujmy a vzťahy."
Pred voľbami 2002 ste pripustili aj koalíciu so Smerom. Je to strana, s ktorou počítate ako s budúcim koaličným partnerom?
„Partnerov na rokovanie si vyberá víťaz volieb."
Rokovali by ste so Smerom?
„Každý by s nimi rokoval, urobili to SDKÚ aj KDH. Na otázku, či by sme sa dohodli, však môžem odpovedať až po prípadných povolebných rokovaniach."
Ktorá strana je vám najbližšia?
„Sme stredopravá, liberálnejšie orientovaná strana. Nemáme problém spolupracovať s pravicou, ale tá je dnes v katastrofálnom stave. Ak tam nenastanú nejaké vnútorné procesy, tak to bude problém."
Pred voľbami v roku 2006 ste úzko spolupracovali s Vladislavom Chlípalom. Dnes je tento človek na veľvyslanectve v Poľsku, kam ho poslalo Jahnátkovo ministerstvo hospodárstva. Neznamená to, že máte predsa len bližšie k Smeru?
„Toto je podľa vás zbližovanie?"
Chlípala sa k tejto pozícii dostal za Ficovej vlády.
„O akej pozícii to, preboha, hovoríte?"
Je obchodným radcom, respektíve druhým sekretárom na obchodno-ekonomickom odbore veľvyslanectva.
„Pokiaľ viem, do výberového konania sa prihlásil len jeden uchádzač. Pán Chlípala má navyše poľský pôvod, hovorí plynulo po poľsky. Ale keďže je to súkromná osoba, s ktorou nemám nič spoločné, nebudem sa k tomu viac vyjadrovať."
Už s ním nespolupracujete?
„Samozrejme, že nie."
Prečo?
„Ja som sa po voľbách rozhodla, že budem pokračovať v politickej práci, on sa rozhodol, že si bude budovať vlastnú kariéru."
V roku 1998, keď ste boli redaktorkou BBC, zverejnil Štefan Hríb informáciu, že SDK kupovala novinárov. Ako ste to vtedy vnímali?
„Veľmi negatívne. Takéto veci by sa nemali stať ani vtedy, keď existuje nejaký vyšší záujem, ktorým bola porážka mečiarizmu. . Aj dnes médiá informujú tendenčne. Súkromné aj verejnoprávne."
Keď ste vstúpili do SDKÚ, vyčítali ste to Dzurindovi?
„Ani neviem, či sme o tom niekedy takto debatovali."
Po odchode z SDKÚ ste ho však tvrdo kritizovali pre kauzu kupovania poslancov. Nie je to alibizmus?
„To sa predsa nedá porovnávať. Ako redaktorka BBC som zaujala ku kauze kupovania novinárov jasný postoj. V tom čase som nebola v politike, takže nemôžem brať zodpovednosť za niečo, čo robila vtedajšia politická reprezentácia."
Po vstupe do politiky ste hovorili, že bývate v trojizbovom byte v Petržalke, jazdíte na staršom Mitsubishi Colte, manžel má Opel Vectra. Čo sa odvtedy zmenilo, aké sú vaše majetkové pomery?
„Byt sme predali a postavili si dom v Kvetoslavove, na ktorý sme si zobrali aj úver. Manžel stále jazdí na Opli, ale na novšom type. (Smiech.) Tomu staršiemu sa skončil lízing, tak si zobral nový, tiež na lízing. Ja jazdím na firemnom aute Slobodného fóra."
Koľko zarábate ako predsedníčka strany?
„Ak dovolíte, nie som ústavný činiteľ, takže sa k tomu nebudem vyjadrovať. Ale nie je to veľký plat."
Prečo chodíte po diskotékach?
„V rámci kampane chodíme po mítingoch, robíme prednášky na školách a podobne. Po diskusii so študentmi si občas zájdem aj na diskotéku, ktorú organizuje Slobodné fórum mladých. Zvyčajne tam nestrávim viac ako hodinu, dlhšie vás tam aj tak nikto nebude počúvať. Pozdravím mladých ľudí, poviem im, aby išli voliť a odídem. Je to len zlomok kampane, napriek tomu mám na to veľmi dobré ohlasy."
Museli vás dlho prehovárať, aby ste tam šli?
„Najskôr som bez problémov súhlasila, pretože som si myslela, že diskotéky sa začínajú o deviatej večer. Keď som sa dozvedela, že mladí začínajú prichádzať až okolo polnoci, tak som trochu zaváhala." (Smiech.)
Takže nebyť kampane, asi by ste po diskotékach nechodili.
„Samozrejme, že nie."
Tvrdíte, že ste veriaca katolíčka a liberálka. Ako to ide dokopy?
„Úplne perfektne. To len u nás je predstava, že ten, kto je veriaci, musí byť dogmatik, ktorý fanaticky presadzuje názory cirkvi. Dovolím si tvrdiť, že väčšina ľudí, ktorí chodia v nedeľu do kostola, sú veľmi tolerantní. Vždy som bola vychovávaná tak, že viera je veľmi osobná, vnútorná vec, ktorú nemôžete nikomu vnucovať."
Ste za registrované partnerstvá homosexuálov?
„Som ochotná diskutovať o tom, čo majú pod týmto pojmom na mysli. Volá sa to síce registrované partnerstvo, ale podľa toho, čo som počula, to má mať podobu manželstva. Súhlasím, aby boli upravené právne vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia. Manželstvo je však zväzkom muža a ženy, takže ak by to chceli dať na rovnakú úroveň, mala by som s tým problém."
Podpísali by ste zákon, ktorý by povoľoval eutanáziu?
„Tento problém by som zatiaľ neotvárala. Nie sme ani na začiatku diskusie o takýchto zložitých témach. Eutanázia je niečo medzi nebom a zemou, do čoho by človek vôbec nemal zasahovať."
Viete si ešte predstaviť svoj návrat do médií?
„Bez problémov. Poznám pohľad druhej strany, takže by som sa mohla vyjadrovať slobodne a so znalosťou veci. Po tých rokoch v politike už viem rozlíšiť, kedy politik s novinárom manipuluje. So mnou by nikto nemanipuloval."
Každý prezident by mal mať za sebou nejaký životný príbeh. Aký je ten váš?
„Moja profesionálna kariéra sa začala v roku 1989. Sedem rokov som robila v renomovanom zahraničnom médiu, čo bola obrovská skúsenosť. Potom som išla do politiky, pretože som chcela, aby sme vstúpili do EÚ a NATO, a urobili reformy. Keď som videla, že Dzurindova vláda robí chyby, vystúpila som z SDKÚ a idem vlastnou politickou cestou. Vychovala som tri deti, na čo som mimoriadne hrdá. Chcem, aby bolo v politike cítiť viac ženskej empatie, ľudský, citlivý prístup k riešeniu problémov."
Beata
Balogová
