ŠTÚROVO. V Chľabe pri Štúrove dnes symbolicky vyháňali zimu a pálili Morenu. Slávnosť vynášanie Moreny usporadúvame každý rok poslednú fašiangovú sobotu.
Sprievod Chľabanov prezlečených za bosorky, čertov a iné strašidelné masky, prechádzal celou obcou, na jednotlivých stanovištiach sa zastavil, maškary zapálili stohy slamy, chlapci preskakovali oheň, dievčatá a ženy tancovali. Do taktu im hrala hudba z obecného rozhlasu.
„Ženy zo sprievodu pozbierajú do košíkov od ľudí klobásku, vajcia, alebo iné potraviny, ktoré slúžia večer v kultúrnom dome ako občerstvenie na zábavu. V tomto roku však zábavu neusporadúvame,“ uviedla pre agentúru SITA starostka Chľaby Henrieta Kosznovszká. Počas sprievodu maškary, ako ich Chľabania volajú, búchali na brány domov, aby vyhnali zimu z každého kúta. Posledná piata zastávka býva pri Ipli, na konci dediny, kde sa končí aj sprievod. Tu maškary spálili svoje masky a napokon zapálili aj Morenu a hodili do vĺn Ipľa. Záverom slávnosti sa účastníci sprievodu občerstvili gulášom, čajom a vínom. Maškarného sprievodu sa už niekoľko rokov zúčastňujú aj obyvatelia susednej maďarskej obce Domaša (Ipolydamásd).
„Tradícia vynášania Moreny sa u nás udržiava od 19. storočia, výpadok bol len cez II. sv. vojnu,“ vysvetľuje Kosznovszká. „Členovia sprievodu boli odjakživa najmä deti, ktoré sa obliekali za čertov a bosorky, vždy to museli byť čo najväčšie príšery, aby zime nahnali strach, “ povedal pre agentúru SITA poslanec obecného zastupiteľstva v Chľabe Ján Máčai. Podľa Máčaiho je to vlastne napodobenina tureckých tradícií z moháčskych čias. V období z jeho detských rokov asi pred 40 rokmi, hrala dychovka, ktorá sprevádzala sprievod. Teraz obec nemá dostatok ľudí na kapelu.
Kuchárskou špecialitou v obci sú v tento deň fašiangové fánky, ktoré Chľabania dodnes pripravujú.
Vynášanie Moreny väčšinou organizovali spolu so susednými obyvateľmi z maďarskej Domaše, ale keď most zničila voda v roku 2000, Domašania prichádzali do sprievodu člnmi, alebo po zamrznutom Ipli. Dnes ich priviezol dedinský traktor od železničného mostu pri Szobe. Tí, ktorí sa nezmestili do vlečky traktora, zamávali na chľabanský sprievod z brehu Ipľa.
Ako povedala Kosznovszká, tradícia v Chľabe sa rozvíja, lebo voľakedy sa do sprievodu zapojili len mladí chlapci a v súčasnosti sa zapájajú aj starší obyvatelia, dôchodcovia aj ženy. Dnes sem navyše prichádza aj veľa hostí z iných obcí. Máčai si myslí, že tradícia sa zachováva čím ďalej tým viac, zostáva v tradičnom duchu a prospieva aj k rozvoju turizmu v obci.
