.
BRATISLAVA, POLOMKA, BREZNO. Keď sa redaktor SME Rasťo Chvála v sobotu vybral aj s rodinou na lyžovačku netušil, že bude musieť využiť svoje skúsenosti motoristického novinára, a, bohužiaľ, špeciálne, najmä teóriu o tom, ako zachraňovať ľudí po haváriách.
S deťmi aj manželkou dorazil na rázcestie pred parkoviskom blízko lyžiarskeho strediska v Polomke len niekoľko minút po zrážke lokálky s autobusom plným lyžiarov z Bánoviec nad Bebravou.
Manželka vyzula lyžiarky a rýchlo odišla aj s deťmi preč.
Na mieste bola vtedy ešte len jedna sanitka a veľa zranených. Rasťo, ktorý je aj jazdcom rely, sa okamžite pridal k zdravotníkom a pomáhal. Stabilizoval zranených, fixoval ich, balil do diek, pomáhal nakladať na nosidlá a do sanitky či do vrtuľníka.
„Do vraku autobusu vojsť - na to som nemal dosť psychických síl a navyše, nie som odborník, mohlo tam všeličo spadnúť, odtrhnúť sa a zbytočne by som narobil ďalšie problémy," hovorí Rasťo niekoľko hodín po nehode.
Rasťova kolegyňa Alena Šperková, s ktorou pripravuje príspevky o motorizme pre náš denník aj server, bola po chvíli tiež na mieste nešťastia. Privolal ju Rasťo. Spomína, že na ňu stihol len vyšteknúť, aby rýchlo prišla, lebo sa stala strašná nehoda. A treba pomôcť.
Nestihol
Ak by Rasťo a Alena rozmýšľali len ako novinári, mohli byť v sobotu šťastní - boli tak blízko udalosti, že mali po nehode možnosť hovoriť so šoférmi vlaku aj autobusu.
Vodiča autobusu oslovil Rasťo na mieste nešťastia ako jedného z ľudí, ktorí sa bezcieľne potulovali neďaleko vraku autobusu. Mal tržnú ranu na hlave a obviazanú ruku.
„Bol v zlom psychickom stave. Ale že vraj nič nepotrebuje. Hovoril, že zastavil na železničnom priecestí a preraďoval rýchlosť. V posledných sekundách videl, že sa blíži vlak, ale nedokázal zaradiť rýchlosť a pohnúť sa z priecestia," spomína Rasťo, čo mu hovoril šofér. Pomohli tomu zrejme aj vyjazdené hlboké jamy.
Strašná nehoda
Od vlekov pribehli aj lekári, ktorí mali službu v lyžiarskom stredisku. Záchranári stíhali zranených rozvážať do Brezna aj do Revúcej či Banskej Bystrice. Od ľudí ochotných pomôcť pýtali telefónne čísla, pretože bolo jasné, že ľahko zranených bude treba doviezť z nemocníc do Polomky späť. A sanitky na to určite neposlúžia.
Rasťo, samozrejme, stihol zatelefonovať aj do redakcie do Bratislavy. V prvej chvíli len oznámil, že sa stala hrozná nehoda a určite sú aj mŕtvi. Niekedy pri takýchto informáciách zaváhate, ale pri Rasťovi sa spoliehate na jeho skúsenosti. Zmobilizovali sme kolegov z Banskej Bystrice - Daniela Vraždu a fotoreportéra Jána Krošláka.
Vedeli sme, že môžeme rátať len s kusými informáciami, aj tie však boli hrozné. Už štyria mŕtvi, ktorých Rasťo nahlásil, bolo hrozné číslo. O chvíľu volal, že obetí je asi osem.
Keď sa potom dlho neozýval, volali sme mu. Vtedy už vedel o jedenástich mŕtvych.
V nemocnici
Fotografie, ktoré sme publikovali, fotila Alena už relatívne z diaľky - a napriek tomu to boli veľmi silné spravodajské fotografie.
Keď šla domov po deky, stiahla ich do notebooku a poslala redakcii. V prvých hodinách to boli zábery, ktoré prebrali ako prvé ilustrácie desiatky internetových médií a televízií.
V tom čase už bola Alena v breznianskej nemocnici, kde mala naložiť časť ošetrených zranených a odviezť ich späť do Polomky. V čakárni sedela aj manželka, ktorá sa dozvedela, že manžel prežil, ale má ťažké zlomeniny. Odísť nechcela - jeden lekár kázal ženu odviezť, druhý trval na tom, aby zostala.
Alena spomína, že v nemocnici napriek miernemu chaosu všetko dôležité fungovalo.
Sestra Alena Bačová SME povedala :„ Čo vám mám povedať ? Ošetrovala som jedenásťročného chlapca. Mal starosť, ako oznámime mame, čo sa stalo. Vravím mu, s tým sa teraz netráp, hlavne, že ti vlastne nič nie je. Keď som sa ho opýtala kde má otca, povedal, ten je pod autobusom."
Videla som rôzne nehody. Bola som pri havárii v Hriňovej," spomína zdravotná sestra. "V Polomke je to horšie. Tam sú zmasakrované telá. Pritom ráno vstávate s tým, že si oddýchnete, zrelaxujete, už vidíte svah aj lyžiarsky vlek, a o sekundu je všetko inak."
Ľudia hľadali svojich blízkych, so známym lekárom sa Alena snažila dať dokopy zoznam ľudí v autobuse, po chvíli sa na ňu začali obracať ostatní príbuzní. Najhoršie bolo, keď zistila, že manžel zbytočne čaká informáciu, na ktorom oddelení leží jeho manželka. Bol tam aj s dcérou, ktorá práve prišla o mamu.
Otrasený
Pred nemocnicou stál bezradne muž v železničiarskej uniforme. Alene nedalo, tak sa spýtala, či je z vlaku a či mu môže pomôcť. Potreboval odviezť domov do Zvolena. Alena však čakala na telefonát, bolo jasné, že fyzicky je tento muž v poriadku. Ponúkla mu odvoz na stanicu. Až cestou vyplynulo, že je to rušňovodič lokálky.
„Bol príliš pokojný," hovorí s jasným náznakom, že muž bol zrejme v šoku. „Myslím si, že sa mu mal niekto venovať, minimálne psychológ," dodáva a hneď si aj odpovedá - je jasné, že sa lekári prioritne venovali zraneným a rušňovodič zjavne nemal povrchové zranenia. „Len dúfam, že je v poriadku."
Autor: kys
