Pokrútené kusy modrého plechu, zadné kolesá vo vzduchu a predok vlaku priamo vnútri autobusu. Tak vyzeral výsledok zrážky motorového vlaku s autobusom na priecestí v Polomke na Horehroní.
POLOMKA. Motorový vlak v rýchlosti takmer 70 kilometrov za hodinu nemal šancu zabrzdiť a nabúral priamo do stredu autobusu, ktorý zostal stáť na priecestí. Vodič autobusu chcel zrejme na rozbitom priecestí zaradiť nižší rýchlostný stupeň, ale už to nestihol.
Vlak tlačil zvyšky autobusu ešte viac ako 20 metrov. Predná časť motorového vlaku s dvomi vozňami otvorila vozidlo s turistami ako konzervu. Priestor pre rušňovodiča sa stal súčasťou autobusu.
„Prvý pohľad? To sa ani nedá opísať,“ hovorí so slzami v očiach Polomčianka Marta Kaštankinová. O nehode sa dozvedela od krstnej mamy. „Kričala z dvora, že sa stala strašná havária, že je tam veľa mŕtvych. Obliekla som sa a išla som tam. Bolo to hrozné.“
Z autobusu zostali po náraze len kusy plechu. Priecestie nie je chránené svetelnou signalizáciou ani rampami. Podľa železníc značka Pozor vlak! postačuje.
Pred cieľomV sobotu, krátko pred deviatou hodinou ráno smeroval do zimného turistického strediska Bučník v Polomke autobus s 37 lyžiarmi. Boli to prevažne rodiny z Bánoviec nad Bebravou. Všetci sa poznali, nešli sa spolu lyžovať po prvý raz. V Polomke chceli stráviť dva dni.
„V Polomke sme boli už v januári. Páčilo sa nám, tak sme ju odporučili aj priateľom. Potom sme sa išli lyžovať do Talianska. Keď sme sa vrátili, dohodli sme sa, že ešte pôjdeme do Polomky,“ hovorí žena, ktorá sedela v autobuse a zrážku prežila.
Autobus prešiel cez Polomku a odbočil z hlavnej cesty smerom k lyžiarskemu stredisku. Približne po dvadsatich metroch cestu križovali koľajnice.
Železničné priecestie nie je označené svetelnou signalizáciou a cesta je rozbitá. Na rovnakom mieste sa už raz stala tragická nehoda. Po zrážke vlaku s osobným autom zahynuli dvaja ľudia.
Spoza kopca, ktorý je od priecestia vzdialený asi 150 metrov, vyšiel vlak. Rušňovodič nemohol zrážke zabrániť, vzdialenosť bola príliš krátka. Ľudia v autobuse ani nevedeli, že sa na nich rúti vlak.
Vetrovky od krviV breznianskej nemocnici na urgentnom príjme stojí žena v strednom veku a niečo hovorí synovi s rukou zavesenou v obväze. Na otázku, čo sa vlastne stalo, len krúti hlavou. „Neviem, nič neviem,“ neprítomne opakuje. Čaká. Manžela má na traumatológii.
Z ambulancie postupne vychádzajú ďalší. Vetrovky majú od krvi. Ani oni presne nevedia, čo sa stalo.
„Už sme sa pozerali cez okno na zjazdovku, keď prišiel náraz,“ hovorí žena a podchvíľou si chytá zranené rebrá. Mala šťastie, že sedela vpredu, na druhom sedadle za vodičom.
Jozef Jankovič sedí pred ordináciou a pozerá pred seba. „Čo sa stalo? Stratili sme polovicu najlepších priateľov,“ vraví a krúti hlavou.
Sestra Alena Bačová opisuje: „Ošetrovala som jedenásťročného chlapca. Mal starosť, ako oznámime mame, čo sa stalo. Vravím mu, s tým sa teraz netráp, hlavne, že ti vlastne nič nie je. Keď som sa ho opýtala, kde má otca, povedal, ten je pod autobusom.“
Žiadny zo zranených nehľadá vinníka. Postávajú na chodbe a hľadajú príbuzných a priateľov. Či sú v tejto nemocnici alebo v inej, a či vôbec prežili.
Muž v strednom veku hľadá manželku a švagra. „Neviem, čo je s nimi. Neviem, či je manželka živá, zranená, alebo kde je. Pýtali sme sa, ale nevieme nič. Ak tu manželka nie je, idem hľadať ďalej,“ bezradne hovorí Jozef. Do nemocnice ho nasmerovali priamo z miesta nešťastia.
Pomáhali aj príbuznýmEšte v čase, keď záchranári prehľadávali vrak, priamo na neďalekom parkovisku vyrástol veľký nafukovací stan, kde sa sústreďovali všetky informácie. O blikajúce policajné auto bola opretá tabuľa so šípkou smerujúcou k stanu a s nápisom „Príbuzní“. Priamo na parkovisku pomáhali psychológovia tým, čo prežili, aj prichádzajúcim rodinným príslušníkom.
Policajná psychologička pomaly odchádza od manželského páru, ktorý prežil, lebo sedel na správnom mieste – vpredu za sedadlom vodiča. Postupne prichádzajú ďalší, ktorí budú potrebovať jej pomoc.
Do nemocnice prišlo po nehode okamžite viac ako 40 lekárov. Krátko po nešťastí ošetrili 25 ľudí, z toho desať hospitalizovali. Pár hodín po nehode už operovali a pripravovali sa na ďalšie dva zásahy.
Šiestich najťažšie zranených previezli vrtuľníkmi a sanitkami do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Operácie mozgu, pľúc a ťažkých zlomenín zamestnali niekoľko operačných tímov. Zatiaľ boli lekári úspešní, ale prognózy nerobili.
Šofér vlak videlPár minút po havárii prišiel na miesto redaktor SME Rasťo Chvála. S manželkou a s deťmi sa chceli ísť lyžovať do Polomky.
„Deti som poslal okamžite preč a snažili sme sa pomáhať zraneným. Prví záchranári už zasahovali. Pravdepodobne dobehli aj lekári, ktorí boli nablízku,“ hovorí. „Videl som, ako si jeden z civilov nasadil rukavice a okamžite dával prvú pomoc. Pomáhali aj ľudia v lyžiarskom výstroji, pravdepodobne od vleku. Postupne prichádzali ďalší lekári a hasiči prehľadávali vrak. Aj napriek obrovskej snahe, mŕtvych stále pribúdalo.“
Keď prišiel na miesto nešťastia, ľahšie zranení stáli vedľa vraku, vážnejšie zranení už ležali mimo autobusu. Záchranári im dávali umelé dýchanie, iní boli na infúzii. Niektorí zmätene hľadali svojich priateľov.
„Vnútri vraku zostali už iba mŕtvi, zranení boli všade okolo,“ povedal Chvála. „Záchranári niektorým dávali dýchacie prístroje, ale po chvíli som videl, ako ich zakrývali. Som presvedčený, že urobili všetko, čo mohli.“
Zranený vodič autobusu bol na mieste nešťastia a bol na tom psychicky veľmi zle. Chvála mu ponúkal pomoc, ale už ju nepotreboval.
„Bol v ťažkom psychickom stave, mal tržnú ranu na hlave a obviazanú ruku. Hovoril, že zastavil na železničnom priecestí a preraďoval rýchlosť. V posledných sekundách videl, že sa blíži vlak, ale nedokázal zaradiť rýchlosť a pohnúť sa z priecestia.“
Na mieste havárie bola aj ďalšia redaktorka SME Alena Šperková. Z nemocnice viezla rušňovodiča.
„Nechcel o tom hovoriť. Mal len drobné zranenia, ale bol na tom psychicky veľmi zle. Povedal len, že to bola strašná nehoda, ktorej nedokázal zabrániť. Hovoril mi: Sedel som v silnejšom stroji, oveľa horšie sú na tom tí z autobusu.“
Najdôležitejšie o nehode v PolomkeNehoda sa stala na problematickom a svetelne neoznačenom priecestí, na ktorom sa už v minulosti odohrala tragická nehoda
Zahynulo 12 ľudí, v autobuse sa viezlo 37 cestujúcich, nemocniciach je 20 ranených
Viac informácii
všetky fakty o nehodePri Polomke sa zrazila lokálka s autobusom. Dvanásť mŕtvych - kliknite
Svetlá na priecestí žiadali márne
O demisii pre nehodu zatiaľ nikto neuvažuje
Šofér má na prejazd priecestia sedem sekúnd
Vodič vlak videl, no nestihol už autobusom pohnúť
Slovensko smúti za obeťami, začal sa výsluch šoféra
reportáž z miesta tragédie Rušňovodič: Nehode sa nedalo zabrániť - kliknite
Ďalšie články Tragédia zarezonovala aj vo svetových médiách
Priecestia sú nebezpečné aj u nás
Rušňovodiči tvrdia: Šoféri sú veľmi nedisciplinovaní
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
