BRATISLAVA. uhej vlády Mikuláša Dzurindu.
"Z tohto pohľadu bol najaktívnejší a najúspešnejší prezident Rudolf Schuster," komentoval pre TASR Erik Láštic z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Podľa neho bol Schuster úspešný najmä v tom, že parlament zohľadňoval jeho návrhy, či už zákon odmietnuť ako celok, alebo ich zapracoval ako pripomienky.
Ivan Gašparovič z 506 zákonov za Dzurindovej vlády využil podľa politológa právo veta v 29 prípadoch. "U vlády Roberta Fica využil veto oveľa zriedkavejšie," doplnil. Zo 426 prípadov tak urobil dvanásťkrát. Gašparovič napríklad za Ficovej vlády vetoval zákon o cestnej premávke či novelu školského zákona.
Michal Kováč bol podľa Láštica so svojím prezidentským vetom výrazne neúspešný. "To samozrejme súviselo aj s tým, že to prezidentské veto ešte nebolo také silné. A s tým, že oproti nemu stála disciplinovaná vládna väčšina," vysvetlil Láštic. Za vlády Vladimíra Mečiara vrátil z celkového počtu 260 zákonov 27.
Dvojnásobný prezident Schuster za pôsobenia prvej vlády Mikuláša Dzurindu vrátil do parlamentu 68 zákonov zo 483. Za druhej Dzurindovej vlády vetoval Schuster 30 z 243 zákonov.
Prezidenti podľa Láštica vracajú zákony najmä z právneho hľadiska. "To znamená, že tam vidia nejaký rozpor s ústavou, nejaké formulácie zákonov sú podľa nich zmätočné, alebo sa navzájom vylučujú," vysvetlil TASR.
Dôvodom však môže byť aj to, že im nesedí obsah zákona. "Napríklad prezident Schuster sa posledný rok vo svojej funkcii snažil vracať zákony aj z iného dôvodu ako právneho. Dajme tomu tvrdil, že niektoré zákony budú mať výrazné sociálne dopady na obyvateľstvo a preto s nimi nesúhlasil," zakončil Láštic.
