BRATISLAVA. Desiatky reakcií čitateľov, ktorých denník SME včera požiadal o sprostredkovanie skúseností so železničnými priecestiami, potvrdzujú, že Polomka, kde sa v sobotu zrazil vlak s autobusom, nie je zďaleka jediným nebezpečným miestom, kde môže prísť k tragickej kolízii.
Železnice Slovenskej republiky ani polícia včera nevedeli konkrétne odpovedať, ktoré priecestia považujú za rizikové. Železnice ani nemajú harmonogram na zabezpečenie priecestí, ktoré sú rizikové a kde chcú osádzať semafory či zábrany. „Pre rok 2009 nie je vykonávací plán,“ povedala hovorkyňa spoločnosti Martina Pavlíková.
Bez odpovede
Polícia zasa len všeobecne odpovedala, že polícia správcov komunikácie okamžite upozorňuje, ak zistí nedostatok na dopravnom značení alebo ceste.
Banskobystrický internetový portál bystricoviny večer upozornil, že len tridsať kilometrov od priecestia v Polomke sa včera ráno pokazili závory - polícia na mieste nebola a vodiči cez trať jazdili na červenú na vlastnú päsť.
„Je deväť hodín ráno a už tu stojí kolóna desiatok áut a kamiónov. Ľudia postávajú okolo áut. O chvíľu v protismere prefrčí šesť osobných áut a ľudia s nádejou sadajú za volanty. Zhrozene sledujem, ako vodiči dvíhajú rampy vlastnými rukami. Na signalizácii bliká červená a autá rýchlo prechádzajú na druhú stranu,“ opisoval situáciu redaktor portálu.
Policajti na telefónnom čísle 158 oznámili, že o probléme vedia a riešia ho. Krajská policajná hovorkyňa v Banskej Bystrici to o niekoľko hodín poprela a povedala, že je to záležitosť pre železničnú políciu. Hovorkyňa železničnej polície Ľubica Zonová do uzávierky podrobnosti o prípade nezistila.
Priveľa nebezpečných
Zoznam nebezpečných priecestí podľa reakcií čitateľov SME výrazne presahuje rozsah novinovej strany.
Priecestie medzi Úľanmi nad Žitavou a Malou Maňou v okrese Nove Zámky je bez rámp a signalizácie. „Príjazdová cesta je točená do uhla, takže ak ste vodič dodávky alebo nákladného auta, nemáte šancu mať prehľad na trať od pravej ruky. Treba vojsť do protismeru a pristaviť vozidlo kolmo na priecestie,“ napísal čitateľ Pavol Kužma.
Na Slovensku je takmer polovica z 2400 železničných priecestí bez závor a semaforu, vodiči však za nebezpečné považujú aj chránené priecestia.
Napríklad do obce Pohorelská Maša časť Krivý Potok sa možno dostať len naprieč železničnou traťou. „Sú tam síce drevené závory z hrubiny smreka, tie sa však otvárajú a zatvárajú manuálne ťahaním reťaze z dva kilometre vzdialenej obce Nová Maša a často sú pokazené,“ opisuje čitateľ Ján Hulala.
Rozhoduje výhľad
„Musím upozorniť na železničné priecestie v obci Veľký Meder. Pre dom, stromy a nepriehľadný plot, ktorý si majiteľ urobil, je výhľad na koľaje obmedzený maximálne na 15 metrov. Priecestie má svetelnú signalizáciu, ale na tomto mieste vždy len zavriem oči, šliapnem na plyn a dúfam, že semafor funguje,“ píše ďalší čitateľ Peter.
Aj dopravný expert Jozef Drahovský upozorňuje, že nebezpečnejších priecestí je na Slovensku množstvo.
„Veľmi závisí od toho, aký je tam rozhľad. Pokiaľ vidno na pol kilometra na obe strany, semafor netreba. Ale keď rozhľad nie je, stáva sa priecestie bez signalizácie životu nebezpečným."
Bánovce stratili veľa
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU. Do Bánoviec nad Bebravou včera priviezli pozostatky ich rodákov. Mesto žije tragédiou, primátor a predseda krízového štábu Stanislav Šiko včera rozhodol, že rozlúčka so zosnulými bude vo štvrtok na námestí. Ľudia sa stále zastavujú a kladú kahance k parte na mestskom úrade. V rozhovoroch hľadajú spomienky na obete, kde pracovali, koho boli príbuznými. V mestečku ich poznali, viacerí patrili k podnikateľom.
Milan Kusý mal firmu v Dolných Ozorovciach. Založil ju s Vojtechom Račkom a nazvali ju RaK, špecializovali sa na detskú obuv. Vo firme pracovali aj ich manželky, štvorica sedela v jednej kancelárii. Smutná udalosť ich zastihla s manželkou v Rakúsku na ceste na dovolenku.
„Vedeli sme, že idú na zájazd, oni často takto chodili. V piatok sme sa rozlúčili, podali si ruky a ešte nám zapriali, aby sme sa vrátili v zdraví a v poriadku,“ hovorí Račko.
Zlú správu im potvrdili príbuzní a volala s nimi aj dcéra Kusých Michala, ktorá žije v Amerike a priletí v najbližších hodinách. „Boli sme v šoku, prvé čo nám napadlo, že keď prídeme do práce, už nikdy neotvoria dvere. Spolu sme si tu ráno vždy varili kávu.“ Račko sa teraz musí venovať firme. „Boli sme spoločníci . Teraz musím zabezpečiť chod firmy tak, aby to nepocítili zamestnanci.
Mesto Bánovce nad Bebravou zriadilo aj špeciálny účet v Istrobanke, na ktorý môžu ľudia posielať finančné príspevky určené na pomoc pozostalým.
Jeho číslo je 10006-33343093/4900
V autobuse sedela aj švagriná vodiča autobusu Mária Mutňanská, na lyžovačku sa vybrala takmer po dvadsiatich rokoch. Kolegyniam, učiteľkám v materskej škole, hovorila, že sa nebojí, aj keď roky na lyžiach nestála. „Keď padnem, tak sa postavím, ale idem to vyskúšať,“ žartovala pred odchodom na dvojdňový zájazd,“ spomína riaditeľka škôlky Božena Považanová.
Všetci ju poznali ako usmiatu, veselú učiteľku, tento rok sa tešila, že dostala najmenšie deti. Dnes im museli vysvetliť, že ich obľúbená Majka už za nimi nepríde.
V škôlke vystavujú jej posledné fotografie. Vznikli počas karnevalu, ktorý sa konal vo štvrtok. A Majka si spoločne s deťmi obliekla masku.
Ľuboslava Sedláková
Rušňovodič: Vlak nedokáže uhnúť
Dlhoročný rušňovodič, ktorý si neželal zverejniť svoje meno, sa niekedy vodičom áut nečuduje.
Zažili ste na priecestí nebezpečnú situáciu?
„Raz sa mi stalo, pri Prešove, že som takmer zabil ženu v aute. V poslednej chvíli stúpila na brzdu a jej auto sa bokom oprelo o závoru. Vlak nedokáže uhnúť.“
Je vždy na vine vodič auta alebo môže zlyhať signalizácia?
„Dĺžka signalizácie závisí od toho, ako rýchlo sa vlak pohybuje. Občas však trvá tak dlho, že šofér vojde na trať. Zdá sa mu, že to je porucha. Najmä po silných búrkach môže signalizácia zmätkovať. Vodiči čakajú – pôjde, nepôjde – a potom mi prebiehajú popred nos.“
Ako by priecestie malo byť zabezpečené?
„Asi najlepšie riešenie je, keď sú závory na obidvoch stranách cesty a ešte z ramien visí na reťazi závažie, takže pod ne nemožno prebehnúť. Veľké autá však môžu mať problém s rýchlosťou rámp. Viem o prípade, keď vodič s návesom dlhým okolo 20 metrov prechádzal cez priecestie, keď v tom začala signalizácia a rampy sa začali spúšťať dole. Radšej rampu odlomil.“
Je na Slovensku priecestie, pred ktorým by strojvodca mal šancu ubrzdiť?
„Keď sa sústredí na to, že bude priecestie, je väčšia šanca. Sú však priecestia, kde to nie je možné.“
Čo má robiť strojvodca, keď už vie, že zrážke nezabráni?
„Záleží na tom, čím ide a čo je na priecestí. Keď je tam veľké auto a ja mám malý vlak, tak rýchlobrzda a preč zo stanovišťa – do strojovne. Ak sedím na veľkej mašine a je tam osobné auto, tak si môžem dovoliť ostať na stanovišti. Najhoršie je to v noci. Reflektor rušňa svieti stále rovno, nekopíruje trať. Keď idem oblúkom, tak svietim na pole a priecestie uvidím v poslednej chvíli.“
Jozef Čavojec
Vodič autobusu: Technika môže zlyhať
Bývalý vodič autobusu a kamiónu, dnes vodič MHD MIROSLAV KOSTOLANSKÝ hovorí, že železničné priecestia na Slovensku sú štandardné. Na techniku sa však nespolieha.
Je možné považovať za bezpečné aj priecestie, ktoré nie je označené výstražným znamením?
„Vodič by mal zvýšiť opatrnosť, aj keď svetlá nesvietia, hlavne keď riadi autobus. Ja svetelnej signalizácii neverím. Vždy sa pozriem, či niečo nejde.“
Je múdre preraďovať na priecestí?
„Nemalo by sa to robiť.“
Načo si vodič musí dávať pozor pred priecestím?
„V prvom rade musím dodržať predpísanú rýchlosť. Keď tam nie sú svetlá alebo nemám náležitý rozhľad, zastavím a pozriem sa. Je dobré zastaviť. Žiadny vodič nemôže povedať: Mne sa nemôže nič stať.“
Stretli ste sa už s chybnou svetelnou signalizáciou či pokazenými rampami?
„Ja to beriem tak, že je to predsa len technika. Človek musí rátať s tým, že zariadenie nemusí byť funkčné. Viem však aj o prípadoch, keď signalizácia začala svietiť a vlak nešiel.“
Je možné v priebehu pár sekúnd dostať ľudí z autobusu?
„Na únik v prípade havárie alebo keď sa autobus prevráti, slúžia kladivká s oceľovými hrotmi na rozbitie skla. S cestujúcimi však máme skúsenosti, že ich poberú. Ubližujú si sami sebe.“
Môže byť vodič zájazdového autobusu rozptyľovaný cestujúcimi, s ktorými sa pozná?
„Nehovorím, že sa vodič nerozpráva počas zájazdu, za jazdy. V každom prípade by však mal dávať pozornosť. Nemal by iným dovoliť, aby odpútavali jeho pozornosť od cesty.“
Dostali ste sa na železničnom priecestí do nebezpečnej situácie?
„Našťastie, ešte nie.“
Jozef Čavojec
Beata
Balogová
