JELŠAVA. Rómovia v Jelšave dostali od primátora Milana Kolesára pred viac ako týždňom červenú kartu pre rastúcu kriminalitu. Prvý muž mesta im zastavil vyplácanie jednorazovej sociálnej výpomoci. Hovorí, že už stratil trpezlivosť.
Od Jelšavanov, ktorí svojmu mestu začínajú hovoriť malý Bronx, si vyslúžil uznanie a označenie tvrdý chlap. Niektorí mu dokonca navrhujú čestné uznanie. „Primátor je tvrdý chlap, tak ako má byť. Konečne sa niekto odvážil konať. Držíme mu palce," uznanlivo zhodnotil primátorovo opatrenie Jelšavan na ulici.
Kriminalitu nezapríčinila kríza
Bezpečnostná situácia v Jelšave je vážna a nespôsobila ju hospodárska kríza. Primátor sarkasticky prehodil, že Jelšava je pripravená na krízu až príliš dobre.
„Kríza to neovplyvnila. My sme pripravení na krízu dobre, pretože tu nikdy dobre nebolo. Krízu sme ani nespozorovali, pretože ju tu máme roky," hovorí Kolesár.
Dôchodcovia v Jelšave sa už boja nielen na ulici, ale aj vo svojich domoch blízko centra mesta. Kriminalita, drobné krádeže, ale aj prepady žiakov miestnej základnej školy a dôchodcov dosiahli také rozmery, že primátor zakročil.
„Situácia už presiahla všetky medze. Viem, že to nie je štandardné riešenie, ale nejako si musíme pomôcť. Rodičia, ktorí vychovávajú deti akurát k tomu, aby kradli a prepadávali, musia vedieť, že to trpieť nebudeme. Nech si uvedomia, koho vychovávajú. Živí ich štát a mesto, tak nech sa podľa toho aj správajú," zdôvodňuje pozastavenie príspevkov Kolesár.
Futbalové prirovnanie v jelšavských pomeroch kríva na obidve nohy. Vo futbale sa po červenej karte počet „zlých mužov" na ihrisku znižuje, v Jelšave medziročne pribúda. V meste s viac ako tri tisíc obyvateľmi a takmer 30-percentnou nezamestnanosťou žije už takmer polovica Rómov. Väčšina z nich žije zo štátnych podpôr. Pomer medzi majoritným obyvateľstvom a Rómami sa zmenšuje. Starí ľudia postupne vymierajú a mladí odchádzajú.
„Vidím to veľmi zle," hovorí primátor. „Nemal by som hovoriť ako primátor takto depresívne, ale demografia je jasná. Mladí odchádzajú, vzdelaní tu nemajú čo robiť. Naopak, sťahujú sa sem neprispôsobiví," dodáva.
Najväčšiu vlnu rómskej migrácie zažívala Jelšava na konci 90. rokov. Po likvidácii baníctva zostávali v meste väčšinou starší, a tí postupne vymierali. V Jelšave boli lacné domy, ktoré postupne skupovali Rómovia za 20- až 30-tisíc korún.
Primátor pripúšťa, že práve demografické zloženie mesta môže by jedným z dôvodov, prečo ho investori radšej obchádzajú.
Krádeže železa pregĺgali
„To, že nám kradli zábradlia, brány, kovové poklopy, rohože spred dverí aj medenú strechu z kaštieľa na námestí, sme nejako preglgli, ale keď už prepadávajú slušných ľudí, to už je veľa," hovorí šéf mesta Kolesár.
Primátorove slová presne odzrkadľujú zúfalstvo a bezmocnosť, ktorá vládne v Jelšave. Pred niekoľkými mesiacmi skupina žiakov základnej školy lúpežne prepadávala spolužiakov. Gang s kuklami na hlavách kradol svojím rovesníkom peniaze. Primátor tvrdí, že polícia vedela zhruba o koho ide, ale nepodarilo sa ich stíhať. Prepadávali v kuklách a nebol dôkaz.
V posledných troch mesiacoch sa situácia zlepšila. Mesto postavilo na zastávky nezamestnaných, ktorí strážia deti.
Kolesárov pohár trpezlivosti pretiekol po lúpežnom prepade osamelej dôchodkyne priamo v jej dome. Traja mladí Rómovia lúpežne prepadli starú ženu za bieleho dňa.
„Nebyť toho, že sa aj so zlomenou rukou zavrela, tak neviem ako skončí. Mladý muž siahol po noži, tak si viete domyslieť," vraví.
Primátor tvrdí, že situácia je ešte vážnejšia ako ju opisujú štatistiky. Mnohí ľudia mu povedali, že krádeže a prepady domov nehlásili polícii, lebo si myslia, že sa tým nič nevyrieši. „Viac sa báli vyhrážok tých, ktorých prichytili vo svojich dvoroch a záhradách."
Podľa Kolesára stroskotávali všetky opatrenia, ktoré urobili aj v spolupráci so štátnou políciou. Mesto si platí Súkromnú bezpečnostnú službu, aby zachránilo aspoň svoje objekty. Zamestnáva aj deväť terénnych sociálnych pracovníkov.
Primátor tvrdí, že za kriminalitu v meste sú zodpovední na 99 percent neprispôsobiví a sociálne odkázaní, preto im siahol na peniaze.
„Musel som dať nejako najavo nespokojnosť. Neviem či to bude mať efekt, minimálne to vyvolá diskusiu a možno aj pozornosť štátu," dodáva.
Magistrát zatrhol vyplácanie jednorazovej výpomoci. Pre 500 až 600 Rómov to znamená ročne mínus viac ako 3300 eur. Primátor navrhuje aj sprísnenie kritérií. Ak budú chcieť žiadatelia peniaze, musia posielať deti do školy a nesmú pácha kriminalitu.
Jelšava - hladová dolina
Jelšava, malé mesto vzdialené len niekoľko desiatok kilometrov od maďarských hraníc, bola niekedy strategickým vojenským bodom. Po sovietoch sa do miestnych kasární nasťahovala Československá armáda. Jelšavania hovoria, že s delostrelcami prišli nejaké pracovné miesta a pre malých obchodníkov aj lepšie časy.
O niekoľko rokov niekoho na ministerstve napadlo, že Jelšava až taký strategický vojenský priestor nie je a vojakov odsťahovali. Zostalo delo na námestí pred rozpadávajúcim sa Coburgovským kaštieľom, ktorý nikto nechce ani za symbolických 33 tisíc eur a amfiteáter, ktorý je všetkým na nič, pretože je v areáli kasární.
Keď po revolúcii odchádzali sovietske vojská, nikto z miestnych neveril, že raz budú čakať na návrat Rusov, ako na spasenie. Hladová dolina stále dúfa, že ruský investor, ktorý pred tromi rokmi kúpil kasárne, prinesie do Jelšavy investíciu za 300 miliónov eur a 300 pracovných miest. Začať mali už v minulom roku.
Lepšie časy Jelšavy pripomínajú iba ruiny kaštieľa a dva veľké kostoly na námestí. V meste ešte pred dvomi rokmi nebol ani jeden bankomat, len chudoba. Sociálny pracovník Laco Berky priznáva, že nákupy potravín na dlh, známe z obdobia medzi vojnami, sú v meste realitou. Chudoby v Jelšave neubúda, ale ani krčiem. Pomer je približne desa ku jednej reštaurácii. Pribudol len bankomat.
Hladová dolina, z ktorej by podľa pesimistov ušlo aj delo na jelšavskom námestí, keby nebolo prikované, čaká na zmenu. Čaká na Rusov a na väzňov. Z polovice areálu bývalých sovietskych kasární by mala by fabrika a z druhej väznica.
Perspektíva
Situácia českého mestečka Světlá nad Sázavou, kde sa „vyšplhala" nezamestnanosť v súvislosti s krízou a prepúšťaním v sklárňach na 20 percent, vyznieva v porovnaní s Jelšavou tragikomicky. Keby neboli noviny, v Jelšave by možno krízu ani nespozorovali. Už roky tam nezamestnanosť neklesla pod 25 percent a stále stúpa.
Zdá sa, že v Jelšave lepšie už bolo. „Za socializmu? Možno," sarkasticky hovorí primátor. „Baníctvo nás položilo. Tridsať rokov sa nesmelo stava . Zostali starší, a tí pomreli. Mladí odchádzajú, vzdelaní tu nemajú čo robiť," dodáva.
Miestne magnezitové závody a fabriky v okolitých mestách prepúšťajú. V najbližšej dobe nebude ma prácu každý tretí Jelšavan v produktívnom veku. Ak platí primátorovo tvrdenie, že kriminalitu spôsobujú práve sociálne odkázaní, je perspektíva mesta hrozivá.
„Rusi sú naša jediná záchrana," tvrdí primátor má na mysli ruského investora, ktorý plánoval zamestnať 300 ľudí. Zatiaľ má aspoň SBS-ku, ktorú využíva aj magistrát.
Muž na Námestí republiky v aute označenom nápisom zásahové vozidlo je bývalý policajt. Parkuje vedľa mestského kaštieľa, z ktorého takmer úplne rozkradli meď. Zlepšenie situácie v Jelšave vidí tiež pesimisticky.
„Bol som tu policajtom, viem ako to vyzerá. Bezpečnostná situácia sa stále zhoršuje. Nevidím to dobre," konštatuje cez otvorené okno.
Primátor Kolesár sa odmieta bezmocne prizerať. Hovorí, že keď zaostalým regiónom nepomáha štát, musia si pomôcť sami. Požiadajú o zvýšenie počtu o minimálne troch policajtov.
Bezpečnosť v Jelšave a v okolitých pätnástich obciach zaisťuje 15 štátnych policajtov. Mestská polícia neexistuje, lebo milióny na jej chod mesto nemá. Matematika vyzerá hrozivo. Podľa primátorových údajov sa jeden policajt stará o bezpečnosť približne 370 ľudí. Inak povedané na jedného obyvateľa obvodu pripadajú tri tisíciny policajta.
Primátor Kolesár aj napriek všetkému dúfa, že s ruskými investíciami sa do mesta vráti život, vzdelaní Jelšavania, ktorí odišli, zamestnanosť a bezpečnosť. Teraz už nie je isté ani to, či sa vrátia Rusi.

Beata
Balogová
