BRATISLAVA. Na Slovensku chýbajú inštitúcie, ktoré by kultivovali verejnú mienku vo vzťahu k médiám. O to väčšia je potreba mediálnej výchovy detí a spoločnosti ako takej.
Myslí si to generálna riaditeľka Sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry SR Nataša Slavíková, podľa ktorej je nevyhnutné hovoriť o obsahu médií najmä preto, že ovplyvňujú každodennú hodnotovú orientáciu detí.
"Dieťa sa učí napodobňovaním, vzory z médií preberá do svojho života, a tie ho ovplyvňujú. Preto by mala byť mediálna výchova realizovaná najviac v médiách samotných, keďže sa stali každodennou súčasťou života detí," uviedla počas prvého stretnutia pracovnej skupiny k príprave Koncepcie mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania, ktoré sa konalo v stredu 25. februára v Bratislave.
Jeho cieľom bolo dať dokopy expertov z rôznych oblastí, ktorí budú pripravovať Koncepciu mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania. "To, že sa tu stretlo toľko odborníkov, dokazuje, že sú u nás inštitúcie, ktoré si uvedomujú potrebu rozvoja mediálnej výchovy," vyhlásila Slavíková s tým, že členovia pracovnej skupiny chcú prostredníctvom mediálnej výchovy zvýšiť úroveň mediálnej gramotnosti.
Na margo podoby koncepcie uviedla, že "bude obsahovať analýzu súčasného stavu, zhrnutie výskumov a ich výsledky, tiež úlohy, ktoré bude treba robiť v časovom horizonte piatich, možno desiatich rokov". V jej prílohe by mali byť podľa Slavíkovej uvedené pozitívne príklady z vyučovania mediálnej výchovy, tiež štandardy, ktoré by mala mediálna výchova obsahovať, ako aj kritériá hodnotenia mediálnej výchovy. "Mala by tam byť aj úloha vo vzťahu k ďalšiemu vzdelávaniu učiteľov mediálnej výchovy," doplnila s tým, že o prípravu jej budúcich učiteľov na základných školách a osemročných gymnáziách sa v súčasnosti stará Štátny pedagogický ústav ministerstva školstva.
"V slovenských školách sa zatiaľ mediálna výchova vyučuje ako voliteľný predmet, ak sa preň škola rozhodne," informovala Slavíková. Ako súčasť bežných predmetov prebieha napríklad v súkromnej škole Forel International School. "Deti vedieme ku kritickému hodnoteniu informácií, teda k tomu, aby si uvedomili, že nie všetko, čo sa dočítajú na internete, čo vygooglia alebo čo nájdu na wikipédii, je overený zdroj informácií, a preto musia tie informácie overovať minimálne z dvoch zdrojov, aby ich mohli použiť," priblížila prístup pedagógov výkonná manažérka školy Saskia Repčíková, ktorá je zároveň členkou pracovnej skupiny.
Ako ďalej uviedla, mediálnu výchovu považuje "za výchovu ku kritickému postupu k informáciám", ktorý sa má uplatňovať v prístupe nielen k audiovizuálnym médiám, ale ku všetkým informáciám. "Deťom by sme nemali médiá zakazovať alebo im obmedzovať prístup, pokiaľ nejde o nevhodné obsahy," myslí si Repčíková, podľa ktorej nie je možné deťom zamedziť prístup ku všetkému. "Skôr vidím cestu v tom, naučiť ich kriticky hodnotiť čo vidia, čo počujú a dávať si to do súvislostí, rozmýšľať, dokázať to zhodnotiť pre seba a tým pádom sa vyhnúť nevhodným a nežiaducim informáciám," dodala.
S Repčíkovej názorom na podporu kritického myslenia súhlasí aj Slavíková. Výchova by však podľa nej mala prebiehať nielen prostredníctvom formálneho vzdelávania (v škole, pozn. TASR), ale aj cez neformálne vzdelávanie (mimo školy pre všetky vekové kategórie, pozn. TASR). V tejto súvislosti ocenila internetovú stránku www.zodpovedne.sk, ktorá vznikla s podporou Ministerstva vnútra, UNICEFu a združenia eSlovensko, ako aj projekt TASR do každej školy, ktorým tlačová agentúra v spolupráci s Ministerstvom školstva SR sprístupní svoj servis pre všetky školy na Slovensku s cieľom prispieť takýmto spôsobom k mediálnej výchove.
Ďalšou z ciest na zvyšovanie mediálnej gramotnosti je podľa nej aj zriadenie internetovej stránky, kde by boli uverejnené skúsenosti s využívaním mediálnej výchovy, ako aj pozitívne a negatívne vplyvy médií. "Aj táto webová stránka je cieľom pripravovanej koncepcie," uzavrela Slavíková.
