BRATISLAVA. Anzor Šadidovič Čentiev aj Alim Nurdinovič Ibragimov sú z Čečenska. Na Slovensko prišli nelegálne a nedostali ani azyl. Oboch v Rusku stíhajú za trestný čin banditizmu a za vraždu. Podľa ruskej prokuratúry pred ôsmimi rokmi v Groznom zavraždili dvoch ruských dôstojníkov.
Rusko požiadalo o ich vydanie vlani v máji. Obom hrozí rovnaké riziko mučenia a neľudského zaobchádzania, tvrdí ich právny zástupca Marek Škamla. Napriek tomu k ich osudu pristúpil Ústavný súd rôzne. Každý senát, ktorý v ich prípade rozhodoval, vnímal inak záruku ruskej prokuratúry.
Čo však robiť v situácii, keď niektoré rozhodnutia slovenského Ústavného súdu práve so základným mentálnym vybavením občana právneho štátu brať vážne nejde?
Čítajte komentár Petra Morvaya - kliknite.
V decembri bola pre jeden zo senátov takáto záruka dostatočná a nespochybniteľná. Nebyť Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, možno by už Ibragimov bol v ruskom väzení.
Škamla považuje toto rozhodnutie Ústavného súdu za nešťastné. V čase, keď senát zamietal Ibragimovovu sťažnosť, totiž iný senát sťažnosť jeho komplica prijal. Dokonca vydal opatrenie, že nemôže byť vydaný, kým nerozhodne vo veci samej. Urobil tak vo štvrtok.
Keď dvaja robia to isté... Rovnaký príbeh Čentiev aj Ibragimov prišli na Slovensko z Čečenska nelegálne. 25. mája 2001 mali v Groznom zabiť dvoch ruských dôstojníkov. Rusko na nich vydalo medzinárodný zatykač. 23. mája 2008 Rusko požiadalo o ich vydanie. 3. septembra 2008 Krajský súd v Košiciach s vydaním nesúhlasil. 29. októbra 2008 Najvyšší súd s vydaním súhlasil. 17. decembra 2008 senát Ústavného súdu sťažnosť Ibragimova proti Najvyššiemu súdu zamietol, iný senát prijal sťažnosť Čentieva. 26. februára 2009 sa senát Ústavného súdu zastal Čentieva, jeho prípad musí Najvyšší súd opäť posúdiť.
Senát vedený Ladislavom Oroszom vrátil prípad späť na Najvyšší súd. Odkázal mu, aby sa zaoberal aj judikatúrou Štrasburgu a bral na vedomie aj správy eurokomisárov či mimovládok, ktoré označujú za nedôveryhodné diplomatické prísľuby Ruskej federácie, že vydaný nebude mučený a nakoniec odsúdený na smrť.
Práve týmito správami a rozhodnutiami sa bránil aj Ibragimov. Pripomenul, že v posledných rokoch vzrástla úmrtnosť v ruských väzniciach o 12 percent a že práve pre Čečencov znamená pobyt za mrežami peklo.
Ako je možné, že Ústavný súd vydal dve rozdielne rozhodnutia? Bývalý podpredseda súdu Eduard Bárány hovorí, že je to možné, lebo senáty môžu mať rôzne právne názory. Stáva sa to zriedka.
Na ich zjednotenie myslí zákon. Ak hrozí, že by senát mal vydať odlišné stanovisko, ako už urobil iný senát, musí požiadať o zjednotenie názorov plénum, teda zbor všetkých ústavných sudcov. V histórii Ústavného súdu sa to doposiaľ stalo trikrát. Hovorca súdu Jozef Skybjak potvrdil, že aj v tomto prípade sa plénum zišlo. Ústavným sudcom sa však nepodarilo dosiahnuť pri hlasovaní nadpolovičnú väčšinu, a preto návrh na zjednotenie zamietlo.
Ak by plénum rozhodlo, stanovisko by bolo záväzné aj pre ďalšie senáty, ktoré by v podobných prípadoch rozhodovali.
Posledné slovo má Harabin Ibragimov aj Čentiev napriek tejto názorovej roztržke ústavných sudcov ostávajú zatiaľ na Slovensku. Ibragimov sa totiž po odmietnutí Ústavným súdom obrátil na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vydal predbežné opatrenie, a tak ho zatiaľ do Ruska vydať nemôžu.
Toto rozhodnutie rešpektuje aj minister spravodlivosti Štefan Harabin za HZDS, pretože on ako posledný rozhodne, či čečenských utečencov Slovensko vydá. Či bude Harabin v prípade Ibragimova brať do úvahy aj rozhodnutie Ústavného súdu o Čentievovi, ministerstvo spravodlivosti neodpovedalo.
Beata
Balogová
