BRATISLAVA. Prvú nedeľu 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou slávia dnes aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV). Veriaci sa hlbšie zamýšľajú nad vykupiteľským dielom Ježiša Krista. Evanjelickí duchovní v čase pôstu nenosia biele kamže, počas služieb Božích používajú len čierne luteráky, čiernej alebo tmavofialovej farby je aj oltárne rúcho.
Pôstne obdobie v ECAV trvá od stredy pred prvou pôstnou nedeľou (tento rok 25. februára) do tzv. Bielej soboty, (dňa hrobového odpočinku Ježiša Krista) pred Veľkonočnou nedeľou.
"Trvanie pôstneho obdobia je odvodené od 40-dňového pôstu, ktorý sa v úvode verejného účinkovania Ježiša Krista spomína v biblickom príbehu Pokúšania Ježiša Krista na púšti. Význam pôstu sa v evanjelickom vnímaní neviaže na zriekanie sa pokrmov a nápojov (mäsa, alkoholu, prípadne sladkostí). Ide skôr o sebareflexiu, sebahodnotenie v konfrontácii s Božím slovom a zmenu zmýšľania - pokánie ako odpoveď na vykupiteľskú obeť Ježiša Krista na kríži," uviedla evanjelická farárka Anna Polcková z Cirkevného zboru ECAV v Bratislave.
Otázka viny a zmierenia je v pôstnom období aktuálnejšia, častejšie sa prisluhuje aj sviatosť Večere Pánovej. Jeden z pôstnych týždňov je v evanjelickej cirkvi vyhlásený ako modlitebný, veriaci sa každý večer schádzajú k spoločným stíšeniam a modlitbám. Dve posledné pôstne nedele a vo Veľký piatok sa čítajú a spievajú Pašie (z latinského "pasio Christi" - utrpenie Krista), ktoré sú zostavené z evanjeliových príbehov. Pašie majú vyjadriť význam, zmysel a cieľ Kristovho utrpenia, pripomenula Polcková.
