BRATISLAVA. Život a dielo Gustáva Husáka boli témou nedávneho diskusného večera Ústavu pamäti národa (ÚPN) v Poľskom inštitúte v Bratislave. Moderátor Tomáš Klubert to zdôvodnil dvoma výročiami pred 40 rokmi sa stal prvým tajomníkom Komunistickej strany Československa (KSČ) a pred 20 rokmi skončil vo funkcii prezidenta ČSSR. Dôvodom bola aj vo verejnosti rozprúdená diskusia okolo pamätnej tabuli v bratislavskej Dúbravke.
Husákovu angažovanosť počas gymnaziálneho štúdia, vstup do KSČ na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a jeho aktivity v študentskom komunistickom hnutí zhrnul Matej Medvecký z ÚPN. "Gustáv Husák vtedy nepatril medzi výrazné osobnosti, na dôležitosti nabral počas Slovenského národného povstania a v povojnovom období," konštatoval.
Podľa profesora Univerzity Karlovej v Prahe Jana Rychlíka bol Husák v rokoch 1943 a 1944 v správnom čase na správnom mieste. Dostal sa až do funkcie podpredsedu povstaleckej Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici a pôsobil aj ako predseda Zboru povereníkov.
Milan Zemko z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied predstavil Husáka ako politika celý život oddaného myšlienkam marxizmu-leninizmu a komunizmu. V roku 1950 ho odvolali z postu predsedu Zboru povereníkov a o rok neskôr ho polícia zatkla. Vo vykonštruovanom súdnom procese s "buržoáznymi nacionalistami" Husáka odsúdili na doživotie. V roku 1960 ho prepustili podmienečne a vyštudovaný právnik začínal ako robotník. "Vtedy vládla rovnaká garnitúra ako v 50. rokoch, okrem mŕtvych Gottwalda a Zápotockého," podotkol Zemko.
Najdôležitejšie a zároveň najspornejšie obdobie pre Husáka bolo od roku 1968, kedy sa vrátil do politiky. "Stal sa podpredsedom vlády ČSSR a pritom bol radový komunista v Bratislave bez straníckej funkcie. Dostal sa do delegácie, ktorá išla 22. augusta 1968 rokovať do Moskvy a tam zrejme sľúbil svoje služby Brežnevovi," uviedol Rychlík. Podľa neho to bol Husákov raketový politický štart ihneď po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. V roku 1969 nahradil Alexandra Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ, o dva roky neskôr sa stal generálnym tajomníkom ÚV KSČ, ktorým bol do roku 1987. Medzitým ho zvolili za prezidenta ČSSR (1975) a v tejto funkcii skončil až po masových demonštráciách a spoločenských zmenách 10. decembra 1989. Podľa Rychlíka je Husák jeden z hlavných normalizátorov a zodpovedá za veľké politické čistky v rokoch 1970 až 1974, čo boli často absurdné obvinenia.
"Komunistickí predstavitelia z Francúzska a Talianska mu argumentovali, že také konanie škodí ich strane na Západe," prezradil Rychlík. Podľa neho bol Husák otrokom ideológie, ktorého vášňou bola politika. V súkromnom živote bol nešťastný v dvoch manželstvách. V 80. rokoch žil osamotene, mal dve mozgové príhody, slabol mu zrak. Vlastná strana ho zosadila z vrcholnej funkcie a ako prezident bol bez politických vplyvov. "V novembri 1989 nevyjednával - bol neprijateľný pre české Občianske fórum aj slovenskú Verejnosť proti násiliu. Je to dosť tragická osobnosť, ktorá sa veľmi negatívne zapísala do československých a slovenských dejín," zhodnotil ho Rychlík.
Podľa Zemka bolo pre Husáka a jeho garnitúru trestom to, že systém, ktorému obetovali celý život, sa im zrútil pred očami. Tento historik nie je prekvapený, že rozhodnutie o umiestnení pamätnej tabule Gustávovi Husákovi na budove Miestneho úradu v Dúbravke vyvolalo polemiku aj odpor. "Na tabuli by nemal byť konfrontačno-provokačný nápis, ktorý je polopravdou," zdôvodnil pre TASR Zemko.
