BRATISLAVA. Znečisťovatelia zneužívajú súčasnú ekonomickú krízu na Slovensku, aby oddialili platnosť viacerých pripravovaných zákonov na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia. Tvrdí to vo svojom stanovisku ochranárska organizácia Greenpeace.
"Považujeme za tragické, že premiér Robert Fico na túto hru znečisťovateľom skočil a dnes im dokonca aktívne pomáha. Je to chybný krok, ktorý v konečnom dôsledku bude znamenať väčšie riziko pre zdravie obyvateľov, zhoršenie kvality životného prostredia a nakoniec aj viac peňazí zo štátneho rozpočtu, napríklad na sanáciu environmentálnych škôd," uviedol riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman. Podľa neho ale ekonomická kríza nesmie znamenať pohromu aj pre oblasť ochrany a tvorby životného prostredia.
Fico podľa Greenpeace podporil znečisťovateľov tým, že 27. februára na tlačovej konferencii po rokovaní Rady pre hospodársku krízu okrem iného uviedol, že podnikateľský sektor vládu požiadal o ústretovosť pri niektorých zákonoch z oblasti životného prostredia.
"Ide najmä o zákon o vodách, zákon o odpadoch a zákon o environmentálnych záťažiach, kde sme prisľúbili, že MŽP SR začne intenzívne rokovania s podnikateľskými subjektmi alebo s profesijnými združeniami, ktoré zastupujú podnikateľské subjekty, aby sme našli cestu, ktorá zabezpečí, že v období krízy nebudú na podnikateľské subjekty ukladané ďalšie a ďalšie finančné povinnosti v oblasti životného prostredia," cituje Greenpeace Fica.
Podľa premiéra treba v súčasnosti klásť dôraz na zamestnanosť, udržanie zamestnanosti a udržanie výroby a nové návrhy zákonov, ktoré sa pripravujú, budú musieť zohľadňovať krízové obdobie.
Greenpeace v tejto súvislosti upozorňuje na fakt, že pri príprave zákonov o vodách, odpadoch a environmentálnych záťažiach sa od začiatku procesu prípravy aktívne zúčastňovali zástupcovia priemyselných zväzov a združení.
"Lobisti týchto organizácií veľmi efektívne dokázali presadzovať záujmy znečisťovateľov a už v prípravnej fáze dokázali jednak oslabiť plánovaný účinok a tiež predlžovať dobu prípravy a začiatok platnosti spomínaných zákonov. Začať ďalšie kolo rokovaní a ešte viac oslabiť plánované právne normy by znamenalo, že tieto zákony úplne stratia význam,“ skonštatovala Kateřina Věntusová, ktorá sa za organizáciu Greenpeace zúčastňovala príprav zákona o environmentálnych záťažiach.
Podľa Greenpeace má napríklad prijatie zákona o environmentálnych záťažiach nielen environmentálny, ale aj ekonomický rozmer. "Suma, ktorú totiž bude potrebovať štát na to, aby sa environmentálnych záťaží zbavil, z roka na rok rastie," uviedol Rizman. Tento fakt si podľa neho možno overiť na prípade starých nelegálnych skládok, pričom rýchly zásah by bol nielen najekologickejším ale aj najlepším ekonomickým riešením.
Inšpektori zistili porušenie predpisov pri polovici kontrol
Inšpektori odpadového hospodárstva Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) urobili vlani 673 kontrol. "Porušenie právnych predpisov zistili pri 356 kontrolách, čo znamená podiel takmer 53 percent," informoval agentúru SITA hovorca SIŽP Michal Štefánek. I
nšpektori sa pri kontrolách zamerali na 12 tematických okruhov. "Uskutočnili napríklad aj 35 kontrol nakladania s elektrozariadeniami a elektroodpadom, pričom porušenie povinností výrobcov elektrozariadení a spracovateľov elektroodpadu zistili približne pri tretine kontrol," uviedol hovorca. Pri deviatich kontrolách nakladania so starými vozidlami, ktoré vykonali predovšetkým u spracovateľov týchto vozidiel, však zistili porušenie zákona až v šiestich prípadoch. "Z vykonaných 35 kontrol dodržiavania zákona o obaloch zistili porušenie povinností pri siedmich kontrolách," uviedol Štefánek.
Najviac kontrol, 209, vykonali inšpektori u pôvodcov odpadu. "Sústredili sa pri nich najmä na kontrolu nakladania s nebezpečným odpadom. Porušenie zákona o odpadoch zistili pri 118 kontrolách, čo je vyše 56 percent z celkového počtu kontrol vykonaných u pôvodcov odpadu," informoval hovorca. V rámci týchto kontrol vykonali napríklad aj štyri kontroly v zdravotníckych zariadeniach, pričom v troch z nich zistili porušenie zákona o odpadoch. "Vykonali tiež 18 kontrol zameraných na odpad s obsahom polychlórovaných bifenylov, pričom porušenie platnej legislatívy konštatovali v štyroch prípadoch," dodal.
Najvyšší podiel porušenia právnych predpisov, vyše 70 percent, zistili inšpektori pri 67 kontrolách nakladania s komunálnym a drobným stavebným odpadom v obciach. "Popri závažných nedostatkoch v evidencii odpadu došli k záveru, že vo viacerých obciach si neplnia zákonnú povinnosť zabezpečiť podľa potreby, najmenej dvakrát do roka, zber a prepravu objemného odpadu s cieľom jeho zhodnotenia alebo zneškodnenia, oddelene vytriedeného odpadu z domácností s obsahom škodlivín a drobného stavebného odpadu," vysvetlil Štefánek.
Pri kontrolách inšpektori sledovali aj nakladanie obcí s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom. Podľa hovorcu SIŽP v niektorých obciach kompostujú tento odpad na plochách, ktoré majú na to vyhradené alebo na malých súkromných kompostoviskách a v iných odovzdávajú odpad na zhodnotenie oprávneným organizáciám, prípadne sa združujú do spoločenstiev, ktoré si vybudovali spoločnú kompostáreň. "Sú však aj obce, v ktorých zatiaľ tento problém nevyriešili a odpad len zhromažďujú," uviedol.
Za porušenie zákona o odpadoch a iných právnych predpisov uložili inšpektori odpadového hospodárstva v minulom roku 328 pokút v celkovej výške 248 439,88 €. "Najvyššiu pokutu, 17 924,71 €, uložili spoločnosti Rettenmeier Tatra Timber v Liptovskom Hrádku za to, že si neplnila základné povinnosti pôvodcu odpadu," informoval Štefánek.
Spoločnosť Mestor v Prešove dostala pokutu 16 596,95 € za to, že ako vlastník nehnuteľností v katastrálnom území v Čeľovciach neumožnila orgánu štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve vykonanie kontroly. Súkromnému podnikateľovi z Veľkého Zálužia uložili zasa pokutu 9 958,17 € za to, že ako držiteľ odpadu uložil nebezpečný odpad na nedovolené miesto a nezabezpečil ho proti nežiaducemu úniku. Spoločnosť Sklo Expres Slovakia v Bratislave dostala pokutu 6 638,78 € za neplnenie základných povinností dovozcu vybraných komodít. "Všetky uložené pokuty idú na účet Environmentálneho fondu a spätne sa vracajú do oblasti životného prostredia," uviedol hovorca SIŽP.
