DUNAJSKÁ STREDA. Dunajská Streda chystá veľké sťahovanie neplatičov. Do unimobuniek
v priemyselnej štvrti na Kračanskej ceste najneskôr v apríli presťahujú dvadsaťdva rómskych rodín zo zdevastovaného domu na sídlisku Sever. Areál bývalej panelárne, kde už dve bytovky obývané Rómami stoja, sa premení na geto so 400 obyvateľmi.
Mestská samospráva projekt napriek tomu vydáva za nasledovaniahodný. Viceprimátor Gábor Hulkó vysvetľuje, že cieľom nie je segregácia dunajskostredských Rómov na okraj mesta, ale cieľavedomá práca
s komunitou.
Exodus zo zničených bytov
Areál bývalej panelárne mesto zverilo do správy miestnej komunitnej organizácie Inštitúcia pre romologický výskum. Pracujú v nej štyria miestni Rómovia na čele s vysokoškolským učiteľom Jozefom Ravaszom.
Novým obyvateľom chcú pomáhať pri hľadaní práce, platení dlžôb a motivovať ich na postupný návrat do ich pôvodných bytov.
Rodiny v bytovke za niekoľko rokov spôsobili veľké škody, zničený majetok a nezaplatené pohľadávky mesto vyčíslilo zhruba na 730-tisíc eur (25 miliónov korún). „Nemohli sme donekonečna uhrádzať náklady na život týchto ľudí z mestských peňazí, aj oni sa musia naučiť vziať zodpovednosť do svojich rúk," hovorí viceprimátor.
Mesto sa rozhodlo zničený dom predať firme Southerm, spravujúcej byty v meste, za takmer 300-tisíc eur (deväť miliónov korún). Tá dom opraví a byty predá. „Je to zostatková cena. Budú tam vysoké náklady na rekonštrukciu a musíme znášať obrovské nedoplatky, ktoré spôsobili doterajší obyvatelia. Investovať sme museli aj do náhradného bývania," hovorí konateľ Southermu Pavol Bero.
Firma zabezpečila pre obyvateľov bytovky unimobunky za 166-tisíc eur (päť miliónov korún), ktoré bude mesto formou nájomného 20 rokov splácať.
Hranatý domov
Neplatičom sa sťahovanie do unimobuniek nepáči, pôsobia však už zmierene a kritizovať mesto, ktorému dlhujú tisíce, nechcú. Každá rodina dostane k dispozícii bunku s výmerou 15 štvorcových metrov so záchodom, umývadlom, prípojkou na elektrinu a kuchynským pultom. V jednej z buniek budú spoločné sprchy.
„Uvedomujeme si, že to nie je žiaden luxus, týchto ľudí by sme však podľa platnej legislatívy mohli poslať aj na ulicu," hovorí viceprimátor. „Keby sme to spravili, tak sa nasťahujú do pivníc a problém sa nám vráti," priznáva.
Nájom za unimobunku by spolu s poplatkami za elektrinu a vodu nemal podľa správcu Ravasza presiahnuť 50 eur (1500 korún). Samotné nájomné, ktoré sa má zmestiť do desiatich eur, nepôjde mestu, ale na chod areálu. Každý štvrťrok má správca predkladať magistrátu správu o hospodárení. „Zabezpečíme dvadsaťštyrihodinovú strážnu službu a ekonómku," hovorí Ravasz. Inštitút je financovaný z grantu ministerstva práce.
Hlavnou činnosťou sociálnych pracovníkov však bude práca s Rómami. „Vypracovali sme bodový systém. Každá rodina si bude musieť hľadať prácu a priniesť nám o tom potvrdenie. Rovnako budeme kontrolovať, či chodia deti do školy, či sa starajú o hygienu, či majú upratané."
Rodina, ktorá nebude podmienky spĺňať, bude musieť areál opustiť.
V bunkách možno dočasne
„Existuje aj cesta späť. Ak budú rok-dva podmienky spĺňať, chceme im pomôcť vrátiť sa do mestských bytov," hovorí Ravasz. Mesto však zatiaľ nemá voľné sociálne byty, o výstavbe nových len uvažuje.
Programový riaditeľ Nadácie Milana Šimečku Laco Oravec, ktorý sa problémom Rómov roky venuje, považuje dunajskostredský projekt za nádejný. „Cítiť tam náznaky individuálneho prístupu, čo umožňuje postup nahor aj nadol. Pozitívne prípady môžu naštartovať celú komunitu."
Slabinou projektu je však podľa neho to, že vidina návratu do bytov je zatiaľ len virtuálna. „Optimálne by bolo, keby takéto byty už existovali a záväzok mesta by bol aj na papieri. Takto hrozí riziko, že napriek dobrým zámerom vznikne na Slovensku iba ďalšie unimobunkové geto."
Nové unimobunky pre neplatičov ponúkajú iba nevyhnutný štandard.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
