BRATISLAVA. Ivan Gašparovič a Iveta Radičová sú podľa posledného prieskumu zverejneného pred dnešným začiatkom oficiálnej trinásťdňovej kampane jediní vážni uchádzači na post prezidenta.
Františkovi Mikloškovi, Zuzane Martinákovej, Milanovi Melníkovi, Milanovi Sidorovi ani Dagmar Bollovej sa doteraz nepodarilo stiahnuť ich náskok.
Stĺpček Mariána Leška: Všetko je otvorené - kliknite
Gašparovič by vyhral prvé kolo prezidentských volieb s 15-percentným náskokom pred Radičovou, v druhom kole by už jeho náskok bol len 13-percentný. Ukazuje to prieskum agentúry MVK.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Ide o jednu z posledných sondáží pred hlasovaním. „Každý hlas, ktorý prejde od jedného k druhému, sa počíta dvakrát," hovorí o druhom kole šéf MVK Pavel Haulík.
Z prieskumu vyplýva, že by očakávanými výsledkami volieb mohla veľmi silno zatriasť malá účasť. Hlasovania sa určite chce zúčastniť len 37,7 percenta ľudí a s rozhodnutím vhodiť lístok do urny stále váha ďalších 38,9 percenta. MVK odhaduje účasť na 34 až 41 percent.
„Čím výraznejšie víťazstvo dosiahne Gašparovič v prvom kole, tým menej budú jeho voliči voliť v druhom kole, lebo budú mať pocit, že je to vyhrané," myslí si Haulík.
PRIESKUM
Za koho z kandidátov budete hlasovať v prvom kole volieb prezidenta?
1. Ivan Gašparovič - 48,6% 2. Iveta Radičová -33,3% 3. Zuzana Martináková - 7,1% 4. František Mikloško - 5,5% 5. Dagmar Bollová - 2,7% 6. Milan Melník - 2,1% 7. Milan Sidor -0,7%
Prieskum verejnej mienky agentúra MVK uskutočnila v dňoch 20. až 27. februára.
Hlasy sa môžu preskupiť Prieskum ukazuje, že by súčasný prezident vyhral s pomerne veľkým optickým náskokom. Vzhľadom na malé preferencie koaličného kandidáta Milana Melníka by si však pomerne dosť hlasov od skôr opozične vnímanej Zuzany Martinákovej a Františka Mikloška mohla odniesť v prípadnom druhom kole druhá v poradí Iveta Radičová. Obaja majú najväčšiu podporu medzi pravicovo-konzervatívnymi voličmi.
Radičová má veľké rezervy v schopnosti osloviť voličov kresťanských demokratov. Hlas jej chce dať len každý tretí z nich, Františkovi Mikloškovi až polovica. Otázne je, koľkí z priaznivcov Mikloška by dali hlas Radičovej v druhom kole.
Okrem pravicových voličov oslovuje aj tretinu tých, čo sa cítia byť ľavicovými liberálmi. Aj to podľa Haulíka môže zohrať úlohu v kampani pred prvým aj druhým kolom.
Smeráci za Gašparoviča Prezident nemá rovnomernú podporu v celom politickom spektre voličov. Väčšinu celkového počtu hlasov získava od sympatizantov Smeru (až 75 percent z nich) a SNS (65 percent). Hlas by mu odovzdalo aj takmer 54 percent voličov HZDS. V opozičných vodách bude loviť len minimálne.
Práve voliči Smeru, ktorých je okolo 40 percent, hlasovanie môžu rozhodnúť - ich účasť je pre Gašparoviča kľúčová.
Ďalším nie nezanedbateľným faktorom môže byť počasie. Na rozdiel od Radičovej má prezident veľkú časť voličov medzi obyvateľmi obcí do 5-tisíc obyvateľov. Mnohí z nich by mohli rozmýšľať, či sobotu 21. marca radšej nevyužijú na jarné poľnohospodárske práce.
Prezident - premiér Gašparovič na dnes zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej vystúpil spolu s Robertom Ficom a predsedom SNS Jánom Slotom. Aj na prvom bilborde, ktorý „unikol" na verejnosť pred kampaňou, sa neobjavil sám, ale s Ficom, na ktorého sú voliči najsilnejšej vládnej strany naviazaní. Zo zdrojov zo Smeru je jasné, že sú pripravení maximálne pomáhať pri podpore svojho kandidáta a využívať popularitu premiéra.
Porovnanie s predchádzajúcimi prieskumami ukazuje posuny. Súčasný prezident si oproti decembru pohoršil o 6,4 percenta, Radičová si polepšila len minimálne - o 0,7 percenta. Od decembra sa na Slovensku začali vo zvýšenej miere prejavovať dôsledky hospodárskej krízy. V bulvárnych médiách sa objavili špekulácie, že Gašparovič môže trpieť Alzheimerovou chorobou a prezident spravil niekoľkých slovných lapsusov, ktoré novinári a najmä Vladimír Mečiar zoširoka komentovali.
Favoriti prezidentských volieb
Ivan Gašparovič
Podporujú ho vo vysokej miere voliči Smeru (74,8),SNS (65,7) a HZDS (53,9 percenta).
Najpopulárnejší je u ľavicových konzervatívcov (66,8) a stredoľavých voličov (54 percent).
Najväčšiu podporu má v Trenčianskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji - v baštách Smeru a HZDS. Nižšiu popularitu má len v Trnavskom a Nitrianskom kraji.
Volilo by ho 56,6 percenta mužov a 41,3 percenta žien.
Hlas mu chce dať viac ateistov ako veriacich.
Takmer dve tretiny ľudí v dôchodkovom veku a polovica 50-tnikov chce voliť Gašparoviča.
Voliť ho chce 60 percent „učňovkárov" a len 33 percent vysokoškolsky vzdelaných. Iveta Radičová Najvyššiu podporu má u voličov SDKÚ (76,1) a SMK (72,6). Podporuje ju len tretina voličov KDH. Hlas jej chce dať viac ako 16 percent voličov Smeru a SNS.
Okrem tradičnej podpory stredopravých voličov (52,2) a pravicových liberálov (66,5) má pomerne vysokú podporu aj u ľavicových liberálov (31,3).
Najviac hlasov by získala v Bratislavskom a Trnavskom kraji, najmenej v Banskobystrickom a Žilinskom.
Chce za ňu hlasovať 26,5 percenta mužov a 39,6 percenta žien.
Volilo by ju viac veriacich a nábožensky nevyhranených ako ateistov.
Najsilnejšie zázemie má medzi mladými vo veku od 18 do 30 rokov.
Hlas jej ide dať každý štvrtý učňovkár a takmer 44 percent vysokoškolsky vzdelaných.
Nízka účasť otriasla aj minulými voľbami
Tohtoročné prezidentské voľby by mohli priniesť prekvapenie - rovnako ako pred piatimi rokmi. Aj vtedy bola účasť oveľa nižšia, ako naznačovali prieskumy.
BRATISLAVA. Nízka volebná účasť, ktorú ľudia v odpovediach prieskumným agentúram nesignalizovali. Tento fenomén výrazne charakterizuje prezidentskú voľbu v roku 2004. Ukázalo sa, že nudná kampaň môže viesť k prekvapivému výsledku.
Prieskumy pred piatimi rokmi síce krátko pred voľbami signalizovali, že popularita Ivana Gašparoviča mierne stúpa, ani analytici však nepredpovedali, že tak veľa voličov Eduarda Kukana zostane doma. Ako sa neskôr ukázalo, hlas vtedajšiemu jasnému favoritovi chceli dať až v druhom kole.
Podľa prieskumov MVK z roku 2004 sa prvý vážnejší náznak Gašparovičovho úspechu objavil až týždeň pred aprílovým hlasovaním, keď sa tento vtedy mimoparlamentný politik s podporou 21 percent dostal na druhé miesto - tesne pred Vladimíra Mečiara, ale až ďaleko za „31percentného" Kukana.
Ešte vo februári bol pritom Gašparovič šesť percent za druhým Mečiarom s navlas rovnakou popularitou ako Rudolf Schuster. Nakoniec hlasovalo v prvom kole necelých 48 a v druhom len 43,5 percenta voličov.
Šéf MVK Pavel Haulík tohoročné voľby skôr ako s rokom 2004 porovnáva s rokom 1999. Vo prvom kole boli Vladimír Mečiar a Rudolf Schuster pomerne vyrovnanými súpermi. Aj vtedy bola výrazná hranica medzi koaličnými a opozičnými voličmi a nedalo sa počítať so zásadnejšími presunmi medzi voličmi oboch politických zoskupení.
(knm)
Melník sa stráca
Mečiarov „čierny kôň" sa prepadol až za Dagmar Bollovú. Voliť ho chce len štvrtina priaznivcov HZDS.
BRATISLAVA. Len 24 percent voličov HZDS a potom už nikto. Taká je voličská podpora kandidáta Vladimíra Mečiara - profesora Milana Melníka. Uznávaný vedec, ktorého bežní ľudia vôbec nepoznajú, sa zdá byť „outsiderom" prezidentských volieb.
V prieskume MVK sa prepadol s 2,1 percentami aj za bývalú poslankyňu KSS Dagmar Bollovú. Melník doteraz hýril optimizmom, tvrdí, že ide vyhrať a nízke preferencie prirovnával k počiatočnej váhavosti Američanov k Barackovi Obamovi.
Melník nie je prvým „neznámym" kandidátom Mečiara. Za dvojku a trojku parlamentnej kandidátky pasoval lekárku Beátu Sániovú a niekdajšieho činovníka FNM Milan Reháka. Voliči to neocenili. Aj teraz väčšina voličov HZDS v prieskume uprednostnila Ivana Gašparoviča, ktorého Mečiar nemôže ani cítiť. (knm)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
