BRATISLAVA. Európske krajiny Švédsko, Dánsko, Nemecko, Francúzsko, Rumunsko, Maďarsko, Slovensko a Česká Republika sa významne líšia typom sociálnych politík aj veľkosťou sociálnych výdavkov. Pre TASR to konštatovala sociologička Zuzana Kusá na základe porovnávania školských systémov a vzdelávacích politík v týchto krajinách.
Na Slovensku sa výdavky pohybujú okolo 16 percent. "Ukazuje sa, že v krajinách, v ktorých je štát menej sociálne štedrý a kde sa menej prerozdeľuje na zlepšovanie podmienok života najslabších vrstiev, musia byť v školách rôzne sociálne programy, ktoré pomáhajú zmierňovať najvýraznejšiu chudobu, ktorá bráni deťom, aby sa sústredili na učenie," uviedla sociologička.
Ako dodala, je zaujímavé, že programy, ktoré sú u nás alebo v Maďarsku zavádzané ako nástroje na boj s chudobou, napríklad strava zadarmo pre deti v hmotnej núdzi, vo vyspelých sociálnych štátoch napríklad vo Švédsku je jedlo zdarma zásadou. Tento program funguje vo švédskom školstve už od 30. rokov 20. storočia a jeho filozofiou je, že stretávanie sa chlapcov a dievčat z rôznych spoločenských vrstiev a spoločné stolovanie je pre všetky detváky príležitosťou na zbližovanie a prekonávanie bariér.
Kusá konštatovala, že jedlo zdarma pre deti zo sociálne slabších rodín na Slovensku sa paradoxne často stáva prostriedkom ich väčšej izolácie. "V mnohých školách sú pre ne zriaďované osobitné jedálne, určovaný špeciálny čas na obed, trebárs s odôvodnením, že nie sú zvyknuté na teplú stravu, nevedia dosť zručne narábať s príborom, alebo sa hanbia byť v jedálni s ostatnými deťmi," pripomenula. Tento program je len pre najchudobnejších. V školách, kde je viac ako polovica detí, ktoré sú v hmotnej núdzi a môžu dostávať stravu zadarmo všetky detváky, sa tieto rozdiely stierajú.
Sociologický ústav SAV ukončil v týchto dňoch porovnávaciu štúdiu prípravnej fázy výskumu 7. rámcového programu podporeného Európskou komisiou, do ktorého je zahrnutých osem krajín Švédsko, Dánsko, Nemecko, Francúzsko, Rumunsko, Maďarsko, Slovensko a Česká republika. Jeho hlavným cieľom je mapovanie šancí, ktoré dostávajú deti v jednotlivých školských systémoch v krajinách Európy.
Zámer vychádza z pomerne známeho faktu, že chlapci a dievčatá z etnických skupín, deti prisťahovalcov alebo slabších sociálnych vrstiev dosahujú v škole horšie výsledky ako detváky väčšinového alebo pôvodného obyvateľstva. Základnou otázkou pripravovaného výskumu je, či vzdelávacie zámery v štátnej politike nevytvárajú prekážky, ktoré určitým skupinám detí znemožňujú, aby mali rovnaké šance ako ich vrstovníci a využili v rovnakej miere príležitosti, ktoré im školský systém danej krajiny ponúka.
