BRATISLAVA. Najstaršia zachovaná povodňová značka sa nachádza na Vydrickej bráne v Bratislave, kde zachytáva kulminačnú hladinu vody počas povodne v roku 1516. Tá sa považuje aj za najväčšiu záplavu, ktorá hlavné mesto postihla. O výskyte veľkých vôd na území Slovenska v minulosti vypovedajú aj znaky kulminácie na zachovaných budovách a zmienky v archívnych dokumentoch. Za najstaršie sa považujú stopy po povodni na Dunaji v roku 1012. Na svojej internetovej stránke o tom informuje Slovenský vodohospodársky podnik (SVP).
Výšku hladiny záplavy v Bratislave ukazuje aj značka vo výške 182 centimetrov nad chodníkom na rohu ulíc Laurinská a Uršulínska. Pod povodeň z roku 1850 sa podpísali nahromadené kryhy, ktoré vzduli hladinu. "Povodeň spôsobila obrovské škody, pretrhala hrádze a skôr než ich stihli opraviť, ďalšia povodeň o tri roky neskôr spustošila Žitný ostrov," uvádza SVP.
Najväčšiu povodeň na najdlhšej rieke Váh zaznamenávajú dostupné dokumenty z roku 1813. Vyžiadala si životy 243 ľudí, ako aj zničenie väčšiny obydlí v 50 obciach v údoliach Váhu, od Žiliny až po Sereď. "Váh bol vôbec nespútanou riekou a pre časté povodne sa v historických písomnostiach označuje ako Rapax, čo znamená dravý, alebo Lupus, čiže vlk," vysvetľuje sa na stránke. Rozsiahle škody spôsobila aj povodeň z roku 1958 na Liptove a Kysuciach, ktorej väčšiemu rozmeru zabránili najmä Oravská a Nosická priehrada.
"Aj ostatné územie Slovenska - v povodiach Hrona a jeho prítokov, Popradu a Dunajca či východoslovenských riek bolo od dávnej minulosti vystavené ničivosti povodní, no historické záznamy o nich väčšinou chýbajú," konštatuje SVP. Doklady o povodni sa napríklad zachovali z roku 1784, keď sa vyliala rieka Hron. Najvyšší vodný stav povodne v regióne zachytáva značka na mestskom múre v Banskej Bystrici.
Veľké vody trápili v minulosti aj východné Slovensko, kde sa za storočnú vodu považuje záplava v povodí Bodrogu a Tisy z roku 1888. Povodne sa na týchto riekach v rozsiahlej miere zopakovali aj v rokoch 1924, 1932, 1967, 1974, 1979 či 1980. Rozvodnenie neobišlo ani rieku Hornád, ktorá sa do histórie zapísala povodňou z roku 1958 a ani rieku Torysa, ktorá sa vyliala v roku 1952. "Koniec druhého a začiatok tretieho tisícročia priniesol pre región východného Slovenska v krátkom časovom úseku mnoho rozsiahlych povodní s katastrofálnymi dôsledkami."
