Mesto chudoby a kriminality si sľubuje úľavu od ruského investora a väznice.
JELŠAVA. Keď sa primátor Jelšavy rozhovorí o veľkých problémoch mesta so zločinom a hladom, povie, že hospodárska kríza ich nepriniesla. „Krízu sme ani nespozorovali, pretože ju máme roky,“ hovorí sarkasticky Milan Kolesár.
Len nedávno zastavil vyplácanie jednorazovej sociálnej pomoci po tom, ako trojica mladých Rómov prepadla za bieleho dňa osamelú dôchodkyňu priamo v jej dome. „Musel som dať najavo nespokojnosť. Neviem, či to bude mať efekt, minimálne to vyvolá diskusiu, možno aj pozornosť štátu.“
Zatrhnutie dávky znamená pre 500 až 600 Rómov stratu viac ako 3300 eur (100-tisíc korún) ročne. Primátor navrhuje aj sprísnenie pomoci. Ak budú chcieť žiadatelia peniaze, musia posielať deti do školy a nesmú mať problémy so zákonom.
Krádeže železa prehliadali
„To, že nám kradli zábradlia, brány, kovové kryty z kanálov, rohože spred dverí aj medenú strechu z kaštieľa na námestí, sme preglgli, ale keď už prepadávajú slušných ľudí, to už je veľa,“ hovorí primátor, podľa ktorého sú za kriminalitu zodpovední na 99 percent neprispôsobiví a sociálne odkázaní.
V meste s viac ako tritisíc obyvateľmi a takmer 30percentnou nezamestnanosťou žije takmer polovica Rómov. Najväčšiu vlnu rómskej migrácie zažívala Jelšava na konci 90. rokov. Po likvidácii baníctva zostávali v meste väčšinou starší, vyprázdnené lacné domy skupovali Rómovia za 20- až 30-tisíc korún.
Jelšava, malé mesto neďaleko maďarských hraníc, bola niekedy strategickým vojenským bodom. Po sovietoch sa do kasární nasťahovala Československá armáda.
S delostrelcami prišli pracovné miesta a pre malých obchodníkov aj lepšie časy. Čoskoro však vojaci odišli. Zostalo delo na námestí pred rozpadávajúcim sa Coburgovským kaštieľom, ktorý nikto nechce.
Už roky nezamestnanosť neklesla pod 25 percent a stále stúpa. Zdá sa, že v Jelšave lepšie už bolo. „Za socializmu? Možno,“ hovorí primátor.
Miestne magnezitové závody a fabriky v okolí prepúšťajú. V najbližšom čase nebude mať prácu každý tretí Jelšavčan v produktívnom veku.
Kedy prídu Rusi
Keď po revolúcii odchádzali sovietske vojská, nikto z miestnych neveril, že raz budú čakať na návrat Rusov ako na spasenie. Hladová dolina stále dúfa, že ruský investor, ktorý pred tromi rokmi kúpil kasárne, prinesie investíciu za 300 miliónov eur (9 miliárd korún) a 300 pracovných miest. Začať stavať továreň na spracovanie kremíka však mali už vlani.
V meste ešte pred dvomi rokmi nebol ani jeden bankomat, len chudoba. Bankomat medzitým pribudol, no sociálny pracovník Ladislav Berky hovorí, že nevymazal ani nákupy potravín na dlh, známe z obdobia medzi vojnami.
Pesimisti hovoria, že z mesta by zmizlo aj delo na námestí, keby nebolo prikované. Čaká sa na zmenu – na Rusov a na väzňov. Z polovice areálu bývalých sovietskych kasární by totiž mala byť fabrika a z druhej väznica.
„Rusi sú naša jediná záchrana,“ tvrdí primátor. Investor zatiaľ zamestnal iba esbéesku, ktorú využíva aj magistrát.
Kolesár aj napriek meškaniu investora dúfa, že do mesta sa vráti život, vzdelaní Jelšavčania, zamestnanosť a bezpečnosť. Hoci teraz už nie je isté ani to, či sa vrátia Rusi.
Malý Bronx
Policajti Jelšavu neochránili, pomáha aj esbéeska.
JELŠAVA. Dôchodcovia v Jelšave sa už boja nielen na ulici, ale aj vo vlastných domoch blízko centra mesta. Skupina žiakov základnej školy nedávno okrádala rovesníkov. Gang s kuklami na hlavách prepadával deti, starší lupiči sa nebáli vtrhnúť aj do domov. Primátor tvrdí, že polícia vedela zhruba, o koho ide, no nemala dôkazy.
S kriminalitou si dlho nevedeli poradiť. Situácia sa zlepšila až v posledných troch mesiacoch. Mesto postavilo na zastávky nezamestnaných, ktorí strážia deti, a platí si súkromnú bezpečnostnú službu, aby ochránilo aspoň svoje objekty. Zamestnáva aj deväť terénnych sociálnych pracovníkov.
Muž na Námestí republiky v aute označenom nápisom zásahové vozidlo (na snímke SME – Ján Krošlák) je bývalý policajt. Parkuje vedľa mestského kaštieľa, z ktorého takmer úplne rozkradli meď. Zlepšenie situácie v Jelšave vidí skôr pesimisticky. „Bol som tu policajtom, viem, ako to vyzerá. Bezpečnostná situácia sa stále zhoršuje. Nevidím to dobre,“ konštatuje cez otvorené okno.
Ľudia sa stále boja, viaceré krádeže a prepady domov radšej ani nenahlásili. „Viac sa báli vyhrážok tých, ktorých prichytili vo svojich dvoroch a záhradách,“ hovorí primátor.
Jeho zásah prišiel podľa mnohých Jelšavčanov v poslednej chvíli, svoje mesto začali volať malý Bronx. „Primátor je tvrdý chlap, ako má byť. Konečne sa niekto odvážil konať. Držíme mu palce,“ uznanlivo ho hodnotí Jelšavčan na ulici.
Nikto sa nevráti, radšej rýchlo preč
Pesimizmus a ťažobu cítiť aj z tých, ktorí sa rozhodli Jelšave pomôcť.
JELŠAVA. Rómovia z jelšavskej osady boli dlho odrezaní od sveta. Niektorí sú totiž negramotní. Nevedia čítať ani písať. Ich kontakt s mestom zabezpečuje asistent terénneho sociálneho pracovníka Ladislav Berky. Hovorí, že ich naučil aspoň podpis, lebo krížiky pre úrady nestačili.
„Nevedia, aké písmená píšu, len sa to naučili. Ako keď kreslíte obrázok.“
Berky pracuje už roky pre magistrát v Jelšave. Po ťažkom úraze v miestnej Magnezitke, kde prišiel o ruku, robil 56-ročný muž dve desiatky rokov veliteľa požiarneho zboru mesta. K práci so staršími ľudmi a Rómami sa dostal cez projekt z Európskej únie.
V rómskej osade vzdialenej niekoľko kilometrov od centra mesta žije asi 70 ľudí. Berky pred vjazdom do osady nahlas rozmýšľa. „Asi by bolo najlepšie, keby ste hovorili s Gustom. Je to taký styčný dôstojník.“
Nezamestnaný Gustáv Tamáš (na snímke) býva v slušne vyzerajúcom domci so slepou manželkou a dvomi deťmi. Mesačne žijú z päťtisícovej podpory. Aj on je jeden z tých, ktorým primátor pozastavil vyplácanie výpomoci. Jeho slepá manželka hovorí, že postihnutí by mali dostávať peniaze aspoň na lieky. „Načo dávať zdravým ľuďom,“ dodáva.
Optimizmom nesrší ani Erika Kriaková, pracovníčka miestneho sociálneho odboru. Tvrdí, že počet obyvateľov v meste klesá a pracovné príležitosti neexistujú. „V Jelšave sa nedá zamestnať. Klesá počet obyvateľov. Mladí odchádzajú. Naspäť už neprídu,“ hovorí.
Kriaková má dve dcéry. Jedna študuje na vysokej a druhá na strednej škole. „Hovoria, preč z Jelšavy. Preč, preč, preč,“ opakuje.
Aj Berky si myslí, že do Jelšavy sa mladí nevrátia. Nad otázkou prečo, sa chvíľu zamyslí. Nie je tu vraj čo robiť, človek so školou by sa neuplatnil.
Neverí, že by ich prilákali ani lacné byty. Inzerát by vraj mohol znieť takto: „Bratislavčania, chcete ušetriť tri milióny korún? Príďte bývať do Jelšavy.“
Väčšina diskusných príspevkov pod článkom "Jelšava čaká na záchranu. Od Rusov" porušovala Kódex diskutujúceho. Diskusii chýbala akákoľvek pridaná hodnota. SME.sk sa preto rozhodlo zrušiť možnosť diskutovať pod týmto článkom.
