BRATISLAVA. Reportáž o zákazkách pre poslancov Považskej Bystrice odvysielaná v televízii TA3 zrejme pripravila redaktorku Zuzanu Glabazňovú o miesto v miestnej TV Považie.
„Miestny aktivista zistil, že peniaze z mesta idú do firiem niektorých poslancov a sumy faktúr sa pohybujú v desiatkach tisíc eur. Už rok spolupracujem s televíziou TA3, ktorá príspevok odvysielala. O pár dní mi šéf oznámil, že v televízii končím,“ hovorí Glabazňová.
Obchodovať s politikmi je skrátka bežné a odsúdiť za to nemožno ani regionálne médiá.
Viac čítajte v mediálnom glosári Lukáša Filu - kliknite.
Mesto platí
Regionálnu televíziu, kde bola redaktorka tvárou hlavnej spravodajskej relácie, financuje aj mesto Považská Bystrica. Podľa hovorcu mesta Filipa Oubrechta radnica ročne vypláca televízii takmer osemdesiattisíc eur. Rovnakú sumu dáva i druhej lokálnej televízii. Z mestského rozpočtu sú platené aj mestské noviny.
Riaditeľ TV Považie Peter Galovič povedal, že redaktorka nemôže pracovať pre TA3 a zároveň byť tvárou ich televízie. Prečo Glabazňovej toleroval prácu v TA3 takmer rok, nevysvetlil. Galovič sa vyjadril aj k spornému príspevku. „Povedala v ňom A, ale nepovedala B. Čakal som, že zasiahnuté strany dostanú väčší priestor.“
Galovič po niekoľkých dňoch ponúkol redaktorke možnosť pokračovať v nakrúcaní dvojtýždenného magazínu, kde by nebola na obraze a výrobu niekoľkých spravodajských príspevkov mesačne. Glabazňová sa však do spravodajstva nevráti.
„Aj keď už spravodajstvo v regionálnej televízii robiť nemôžem, objektívne informovať o postupoch vedenia Považskej Bystrice budem i naďalej. Za príspevkom si stojím,“ povedala Glabazňová.
Mediálna politika miest
Juraj Smatana, redaktor webového portálu otvorene.sk hovorí, že tento prípad je ukážkovým príkladom vplyvu radnice na miestne médiá.
„O sporných faktúrach okrem TA3 informovali aj Markíza a Slovenský rozhlas. Ale dve regionálne televízie, ani Považskobystrické novinky, financované mestom, sa faktúrami nezaoberali,“ povedal Smatana.
Kritiku podľa Smatanu väčšina slovenských miest nestrpí, radšej lokálne médiá umlčia.
„Tlak je vo všeobecnosti veľký, okrem mestských dotácií sú v hre aj peniaze z reklamy napríklad od firiem blízkych poslancom a od podnikateľov. Bez nich regionálne médiá len ťažko prežijú,“ vysvetlil Smatana.
Televíziu TA3 informácia o Glabazňovej odchode z regionálnej televízie zaskočila. „V prípade, že by mala reportáž odvysielaná v TA3 byť dôvodom postihu zo strany zamestnávateľa, budeme sa o vzniknutú situáciu zaujímať,“ povedala hovorkyňa televízie Zuzana Vachová.
Redaktorov nechránia
Predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) Miloš Mistrík hovorí, že podnetmi z regiónov sa zaoberajú často.
„Z regiónov chodí veľa sťažností na porušenie objektivity v informovaní o lokálnych spoločenských a politických problémoch,“ povedal Mistrík.
RVR v minulosti dostala podnety na regionálne televízie, ktoré za niektoré príspevky postihli redaktorov, avšak rada môže posudzovať a sankcionovať len vysielanie a retransmisiu programov v rozhlase a televízii, nie ich personálnu politiku.
„Určite niekedy vieme niečo vytušiť, ale neprísluší nám sa tým zaoberať,“ dodal Mistrík.
Viceprimátor Považskej Bystrice Ľubomír Kubovič o Glabazňovej odchode z obrazovky vie, odmietol však, že by za tým stálo vedenie mesta.
Benická: Mestá nerady vidia priamu kritiku
O problémoch mestských televízií sme hovorili s odborníčkou na televíznu žurnalistiku STANISLAVOU BENICKOU.
Sú slovenské regionálne médiá nezávislé?
„Problém nezávislosti médií nemá regionálny, ale celospoločenský rozmer. Pokusy o zasahovanie vládnej moci do ich činnosti rozmanitými formami, prejavy cenzúry, keď sú isté témy tabu pre obchodné záujmy vlastníkov súkromných médií – to je predsa realita.“
Ako zamedziť zasahovaniu do práce regionálnych médií?
„Treba vytvoriť klímu na to, aby aj lokálni politici pochopili, že financujú televíziu z prostriedkov občanov, nie zo súkromných peňazí. Nesmú ich teda zneužívať na presadenie vlastných alebo úzkych politických cieľov.“
V súťaži lokálnych televízií LOToS hodnotíte regionálne spravodajské príspevky. Aké sú vaše skúsenosti s prácou v regionálnych médiách?
„Miestne orgány netlačia ani tak do pozitívneho informovania, stačí im neutrálne, ale nerady vidia otvorenú priamu kritiku. Mnohí reportéri vedia často postaviť príspevky tak, aby aj prešli, aj neboleli. Horšia je situácia tam, kde priamo úradníci miestneho úradu určia, ktoré témy sa spracovávať budú a ktoré nie. Tam už ťažko hovoriť o miestnej televízii alebo jej spravodajstve ako o žurnalistike. Tam ide o audiovizuálny vestník v dramaturgii úradníkov.“
Je správne, ak samosprávy financujú regionálne médiá?
„Nie je na tom nič zlé, pokiaľ do vysielania nezasahujú. Ideálne by bolo financovať médiá bez priamej nadväznosti na mestské rozpočty, len z reklamy. Ale nebuďme naivní, aj cez reklamné peniaze sa dá výborne manipulovať.“
Sú regionálni novinári menej poctiví pri svojej práci?
„Niekedy by som si želala, aby novinári celoštátnych televízií mali taký pocit zodpovednosti a taký záujem o spätnú väzbu a zlepšovanie svojich profesionálnych zručností, aký majú regionálni redaktori.“
Stretli ste sa v praxi s tým, že boli potrestaní za svoju prácu?
„Nie priamo, ale viem, že niektorí tvorcovia opustili svoje televízie, keď sa klíma v nich prestala zlučovať s ich predstavou o profesionálne vykonávanej novinárčine. Dochádza k tomu často pri výmene majiteľov televízií či pri zmene politických síl v samosprávnych orgánoch miest a obcí.
