Pokuty za chybnú slovenčinu sú aj v novom návrhu zákona

Po novom by mohlo ministerstvo kultúry ukladať pokuty od 100 do 5 000 eur. Najskôr však musí na porušenie zákona písomne upozorniť.

(Zdroj: ILUSTRAĆNÉ SME – MICHAL PETRÍK)

BRATISLAVA. Zlepšiť používanie štátneho jazyka – spisovnej slovenčiny – je cieľom návrhu novely zákona o štátnom jazyku SR, ktorý na rokovanie vlády v stredu 11. marca predkladá Ministerstvo kultúry (MK) SR.

Návrh, na ktorý sa vlani po jeho zverejnení vzniesla vlna kritiky, počíta aj po úpravách z pripomienkového konania so zavedením pokút, ktoré by malo udeľovať MK SR za jeho nedodržanie. V zákone v súčasnosti žiadne pokuty nie sú, ministerstvo môže len na nezákonný stav upozorniť a žiadať jeho odstránenie. Pokuty sa vypustili pri novele v roku 1999. To podľa MK SR spôsobilo "nárast protiprávneho konania spočívajúceho v pribúdaní prípadov porušovania ustanovení zákona o štátnom jazyku".

Po novom by mohlo ukladať pokuty od 100 do 5 000 eur. Najskôr však musí na porušenie zákona písomne upozorniť. Ak sa stav nezmení ani po prvej pokute, môže udeliť dvojnásobne vysokú. Oblasť rozhlasového a televízneho vysielania má sledovať Rada pre vysielanie a retransmisiu. Ak nový zákon prejde vládou a schváli ho parlament, mal by platiť od 1. augusta. Ak by niekomu hrozilo, že protizákonné používanie slovenčiny nestihne vyriešiť do tohto termínu, má na to podľa návrhu čas najneskôr do konca tohto roka.

Ako sa ďalej uvádza v dôvodovej správe k návrhu novely zákona, uplatňovanie zákona o štátnom jazyku by malo aj po jeho novele naďalej garantovať ministerstvo kultúry. Výnimkou sú len ustanovenia návrhu novely o používaní štátneho jazyka v periodickej tlači, v agentúrnom spravodajstve, v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hospodárskej reklame a ustanovení upravujúcich používanie štátneho jazyka v oblasti súdnej moci.

Na úradoch by sa mal český jazyk používať oficiálne. Je to výsledkom rozporového konania zástupcov signatárov hromadnej pripomienky vyše 700 signatárov k novele zákona o štátnom jazyku s MK SR. Podľa návrhu by osoby s materinským jazykom českým mohli používať češtinu na úradoch. Český jazyk sa bude môcť bez prekladu používať aj pri iných verejných príležitostiach, napríklad pri uvedení českých filmov.

V návrhu je tiež podmienka pre vysielanie obecných rozhlasov v jazykoch národnostných menšín. Musí byť najprv v štátnom jazyku, až potom v jazyku menšiny. Novela ho už oficiálne neoznačuje ako vysielanie, ale ako informovanie obyvateľov. Písomné informácie, doteraz nazývané ako príležitostné tlače, ako najmä plagáty, informačné tabule, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných podujatí sa vydávajú v štátnom jazyku a popri tom môžu byť preložené aj do iných jazykov.

Kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia majú byť v spisovnej slovenčine, hovorí to súčasný zákon aj návrh jeho zmeny. MK SR však navrhuje rozšíriť okruh výnimiek o podujatia zamerané na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov a o divadelné hry s pôvodnými textami, napríklad ak sa niektoré z divadiel v SR rozhodne naštudovať hru francúzskeho dramatika J. B. Moliéra vo francúzštine. V spisovnej slovenčine nemusia byť české kultúrne podujatia. Výnimkou majú tiež kultúrne podujatia národnostných menšín, etnických skupín a hosťujúcich zahraničných umelcov.

Ministerstvo kultúry sa bude vyjadrovať aj k spisovnosti textov a nápisov na pamätníkoch a pamätných tabuliach. Ak na pamätníkoch budú slovenské nápisy preložené aj do iných jazykov, mali by ísť až po texte v slovenčine a ich obsah sa musí zhodovať. Mali by byť rovnako veľké alebo menšie. Povinnosťou stavebníka bude v tomto prípade požiadať MK SR o záväzné stanovisko k súladu nápisu na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli. MK SR tento návrh zdôvodňuje skúsenosťami z praxe, keď sa po zistení nedostatkov v textoch pamätníkov a pamätných tabúľ musela robiť drahá oprava. Neplatí to pre pamätné tabule ani pre pamätníky s historickou hodnotou ani v prípade ich obnovy a rekonštrukcie. Na väčšinu takýchto pamätníkov sa vzťahuje zákon o ochrane pamiatkového fondu.

Platný jazykový zákon sa vzťahuje aj na používanie spisovnej slovenčiny v zdravotníckych zariadeniach a návrh novely sa rozširuje aj na zariadenia sociálnych služieb. Návrh novely zachováva možnosť použiť v komunikácii s pacientom aj iný ako štátny jazyk, ak ho pacient neovláda. Novinkou je, že umožňuje príslušníkom národnostných menšín komunikovať v ich materinskom jazyku s personálom zdravotníckych a sociálnych zariadení v obciach, kde žije minimálne 20 % príslušníkov menšiny. "Toto právo doteraz nebolo zakotvené v právnom systéme SR a jeho zavedením do zákona o štátnom jazyku sa rozširuje okruh zákonných práv na používanie jazykov menšín vo verejnom styku," uvádza sa v dôvodovej správe k návrhu. Členovia personálu pritom podľa návrhu novely nemusia ovládať jazyk národnostnej menšiny. Týmto chce MK SR zabrániť prípadnej diskriminácii, keď by sa ovládanie menšinového jazyka mohlo stať podmienkou prijatia do zamestnania, alebo podmienkou zotrvania v nich.

Novinkou tiež je, že kodifikovanú podobu štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje ministerstvo kultúry na svojej internetovej stránke. Podľa súčasného zákona, ktorý platí od roku 1996, MK SR vyhlasuje kodifikovanú podobu štátneho jazyka na návrh odborných slovakistických jazykovedných pracovísk. Kodifikovaná podoba spisovej slovenčiny vychádza z tzv. kodifikačných príručiek – Pravidlá slovenského pravopisu (2000), Pravidlá slovenskej výslovnosti (1996), Morfológia slovenského jazyka (1966) a Krátky slovník slovenského jazyka (2003). Všetky zmeny v spisovnom jazyku má podľa novely, tak ako v súčasnosti, potvrdiť MK SR po odsúhlasení Ústrednou jazykovou radou, ktorá sa riadi návrhmi odborných slovakistických pracovísk.

MK SR by malo každé dva roky predkladať vláde správu o stave používania štátneho jazyka v SR.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 931
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 9 809
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 253
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 108
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 821
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 3 785
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 517
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 254
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 470
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 2 294

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KOMENTÁRE

Plot bol jeho nápad, nie Orbánov. Dnes má dom kúsok od pletiva

Ako sme sa nestretli so starostom Ásotthalomu.

PLUS

Ako prvá žena pred takmer sedemsto rokmi prežila cisársky rez

Českí vedci prišli s novým objavom.

Neprehliadnite tiež

Raper Kali: Silným motívom je smrť Róberta Remiáša

Raper Kali, vlastným menom Koloman Magyary (34), napísal titulnú pesničku k filmu Únos. Tvrdí, že ho obdobie 90. rokov láka.

Kaliňák sa potichu zmieril so sporným stavbárom z Gorily

Rezort vnútra viedol sériu súdnych sporov so stavebnou firmou Euro-Building, ktorá figuruje vo viacerých kauzách. Potichu uzavreli zmier.

Prioritou v rómskej otázke je vzdelávanie, zhodli sa účastníci relácie

Vláda predstavila akčné plány na integráciu rómskej menšiny.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop