BRATISLAVA. Najskôr si posilnil moc, teraz ju chce okresať. Ale až pre ministra, ktorý príde po ňom. Šéf rezortu spravodlivosti Štefan Harabin za HZDS opäť mení právomoci svojej funkcie.
Od januára sa postavenie ministra v personálnych otázkach posilnili. Novelou, ktorú sám presadil, získal Harabin právo odvolávať predsedov súdov takmer z akýchkoľvek dôvodov.
Keď so zmenou prišiel, argumentoval aj tým, že ako minister je zodpovedný za chod celého rezortu spravodlivosti, „a preto je nevyhnutné, aby mal určitú zákonom regulovanú možnosť rozhodovať o osobe predsedu súdu“. Tieto jeho slová už neplatia.
Koncom februára Harabin predložil novely, ktorými chce posilniť nezávislosť súdnictva. „O najdôležitejších a miestami existenčných otázkach“ pre riadenie a organizáciu súdov už nemá rozhodovať minister, ale predseda Súdnej rady, čiže šéf Najvyššieho súdu. Kompetencie získa aj rada. Ministerstvo už má len navrhovať nové zákony.
Harabin je antisemitský luhár s kamarátskym vzťahom s údajným narkobarónom, ktorého cieľom je naveky ovládnuť naše súdy.
Čítajte komentár Lukáša Filu - kliknite.
Malú domov odmieta
Zásadné zmeny by mali platiť od júla 2010, teda krátko po parlamentných voľbách. Harabin ich predkladá v období, keď Najvyššiemu súdu chýba päť mesiacov predseda. Sám doposiaľ nevylúčil, že sa bude o tento post uchádzať.
Harabinov hovorca Michal Jurči odmietol, že si minister pripravuje pôdu na Najvyšší súd. „Nesúvisí to, tieto zmeny navrhoval minister už v roku 2002 po novele ústavy,“ hovorí.
„Keď sa odosobním od toho, že je to možno šité trochu na mieru, tak by to nemusela byť zlá myšlienka,“ myslí si o novelách predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka zo Smeru. Argumentuje tým, že Súdna rada je kolektívny orgán, ktorý môže brzdiť subjektivizmus. Mamojka však do detailov ešte novelu nepozná, a preto sa nechcel vyjadriť k tomu, či je správne, ak mnohé kľúčové kompetencie získa šéf Súdnej rady.
Pozor na koncentráciu moci
O oddelenie súdnej moci od výkonnej sa sudcovia usilujú už roky. Čestný prezident Združenia sudcov Slovenska Ľudovít Bradáč napriek tomu prijíma Harabinove novely opatrne.
„Z hľadiska historického ide o prelomovú záležitosť, ale v kontexte stavu slovenskej justície je to kontraproduktívny krok,“ hovorí Bradáč, podľa ktorého sa musia novely vnímať aj na základe toho, kto ich predkladá.
Bradáč kedysi šéfoval Krajskému súdu v Banskej Bystrici a teraz čelí disciplinárnemu konaniu za prieťahy.
„Spojenie moci v rukách jednej osoby sa mi zdá riskantné,“ hovorí bývalá ministerka spravodlivosti a poslankyňa SDKÚ Lucia Žitňanská. Zmeny podľa nej úplne uzavrú justičný systém a zmizne možnosť kontroly.
Sudkyňu kritizujú vlastní
Sudcovská rada košického krajského súdu kritičke Ľudmile Babjakovej odkázala, že u nich je vhodná pracovná atmosféra.
BRATISLAVA. Po bystrickej sudkyni Jane Dubovcovej, ktorá ako prvá hovorila o atmosfére strachu v justícii, sa dočkala kritiky aj ďalšia sudkyňa. Ľudmila Babjaková z Krajského súdu v Košiciach pred dvoma týždňami v týždenníku .týždeň vyzvala kolegov aj verejnosť, aby sa o dianie v justícii zaujímali.
Napísala, že niečo dôležité nie je v poriadku, ak Súdna rada, sudcovské rady, ale aj Združenie sudcov Slovenska mlčia v situácii, keď disciplinárne návrhy nie sú podávané proti sudcom pre vážne pochybenia, ale pre maličkosti a vykonštruované záležitosti. Písala o atmosfére strachu.
Po týždni sa jej článkom zaoberala Sudcovská rada Krajského súdu v Košiciach. Existenciu prostredia strachu či márnosti na súde odmietla.
Kolegovia Babjakovej odkázali, že na ich súde panuje rozmanitosť názorov bez akéhokoľvek postihu sudcu za menšinový názor. Jednoznačne sa to vraj prejavuje aj „v existencii vhodnej pracovnej atmosféry,“ tvrdia sudcovia v stanovisku rady, ktoré podpísal jej predsedaa člen Súdnej rady Juraj Sopoliga.
Babjakovej článok bol podľa mnohých signálom, že dianie v justícii začína medzi sudcami rezonovať. Reagujú na disciplinárne konania, ako napríklad voči sudkyni Darine Kuchtovej, ktorej hrozí trest za to, že ako svedkyňa hovorila pravdu a svedčila proti sudcovi Pavlovi Polkovi.
Beata
Balogová
