KEŽMAROK. Odkúpiť si družstevný či mestský byt je pre štyritisíc obyvateľov sídliska Juh ležiaceho na hranici Kežmarku a Ľubice nedostupné.
Pre súdny spor oboch samospráv o katastrálne územie sídliska „leží" už niekoľko rokov na katastri súdna plomba.
Podobný spor
„V byte žijeme roky. Chceme vymeniť okná. Ale urobiť to na cudzom?" hovorí poslankyňa mesta Kežmarok Daniela Anovčinová.
„Ľudia si nemôžu kupovať byty, lebo tieto nehnuteľnosti nemajú súpisné čísla," hovorí Mária Búricová, riaditeľka Správy katastra v Kežmarku.
Kataster nemôže pre plombu zapísať žiadnu zmenu. Kúpa, predaj, dedenie sú prakticky vylúčené. „Ak sa mi teraz niečo stane, rodina s bytom nič nemôže," dodáva Anovčinová.
Plomba sťažuje ľuďom i bežný život. „Byty si nemôžeme napríklad zatepliť, lebo nie sú súpisné čísla. Povolenie nám nik nedá, robíme to načierno," hovorí Andrej Modla. „Na 30-ročných panelákoch sú už opravy nevyhnutné," dodáva.
Ľubica: na vine je Kežmarok
Viacerí obyvatelia sídliska dávajú vinu za naťahovanie sporu starostovi Ľubice Ottovi Dovjakovi.
„Nezapríčinil som to ja, ale mesto Kežmarok. To požiadalo súd o predbežné opatrenie plombu." Podľa Dovjaka je riešenie jednoduché. „Nech Kežmarok stiahne zo súdu plombu. Mám pripravené príslušné geometrické plány. Byty sa môžu začať odpredávať okamžite," povedal Dovjak.
Kežmarok: nemôžeme riskovať
Primátor Kežmarku Igor Šajtlava hovorí, že situáciu blokuje starosta Ľubice. „Riešenie preto vidím až v ďalšom volebnom období."
Kežmarok si podľa Šajtavu nemôže dovoliť od plomby odstúpiť. „Druhá strana by to okamžite zneužila. Máme skúsenosti s cirkevnou školou, ktorú si prepísali. Nemôžeme riskovať prísť o ďalšie veci," hovorí primátor.
Prípad cirkevnej školy teraz leží na Najvyššom súde. Ľubica a Kežmarok svorne tvrdia, že patrí im. Primátor petíciami dokumentoval, že drvivá väčšina obyvateľov sporného sídliska chce patriť do Kežmarku.
Samospráva Kežmarku pripravuje zmluvy o budúcich zmluvách, ktoré zaručia, že po odstránení plomby si ľudia byty budú môcť kúpiť a za také ceny, za aké si ich podľa zákona kúpili ostaní. Jediný zádrh zatiaľ ostáva v dedení. „Hľadáme spôsob, ako umožniť v zmluvách o budúcej zmluve aj dedenie bytov," dodal Šajtava.
O čom spor medzi Kežmarkom a Ľubicou je
Prvého januára 1974 bola obec Ľubica pričlenená k mestu Kežmarok. Neskôr bolo v Kežmarku vystavané sídlisko Juh, čo piatimi ulicami zasiahlo aj do katastrálneho územia Ľubice.
Začiatkom 90. rokov mnohí obyvatelia vtedajšej mestskej časti Ľubica prejavili záujem o jej osamostatnenie. Koncom novembra 1991 obyvatelia Ľubice aj sídliska Juh hlasovali o tom, do ktorej z obcí, ak k odčleneniu príde, chcú byť prihlásení k trvalému pobytu.
V Ľubici hlasovalo 71,5 % za jej odčlenenie a za osamostatnenie hlasovalo 95,9 %.
Na sídlisku Juh hlasovanie nebolo úspešné pre nedostatočnú volebnú účasť. Na opakovanom hlasovaní sa zúčastnilo 52,4 % voličov, pričom 95,5 % z nich hlasovalo za zotrvanie v meste.
V júli 1992 vláda schválila osamostatnenie Ľubice (k 1. septembru 1992).
Predstavitelia Ľubice a Kežmarku ešte skôr uzavreli dohodu o usporiadaní majetkoprávnych vzťahov, ktorou sa popri inom zaviazali k výmene území: "problémové" územie sa malo stať súčasťou Kežmarku, za čo Ľubica od neho mala dostať iné územie. Ako sa píše v dôvodovej správe k návrhu novely, jedna zo strán - obec Ľubica - si túto povinnosť dosiaľ nesplnila.
Sídlisko niekoľko ráz zmenilo "majiteľa". Začiatkom júla 2002 ho vláda uznesením pričlenila ku Kežmarku, v auguste 2003 toto uznesenie zrušila. Vtedajšiemu generálnemu prokurátorovi Milanovi Hanzelovi sa totiž "javilo", že vláda na to nemala "ústavné ani zákonné splnomocnenie", lebo chýbal súhlas Ľubice.
(joč)

Beata
Balogová
