Ochrancovia slovenčiny postrážia bilbordy, televízie i obecné rozhlasy. Pomôžu si pokutami v tisícoch eur.
BRATISLAVA. Slovenčina na prvom mieste. Minister kultúry Marek Maďarič za Smer chce krajinu naučiť, že správne je začať v štátnom jazyku.
Jeho návrh zákona, ktorý dnes prerokuje vláda, chráni čistotu jazyka pokutami a pred cudzojazyčné nápisy prikazuje vložiť slovenský preklad.
Komentár Mariána Leška o novom suveníre z dielne ministra Maďariča - kliknite
Novela zákona o štátnom jazyku sa zameriava na úradníkov, elektronické médiá aj reklamu. Používanie slovenčiny v televízii, rozhlase a na reklamných nosičoch regulovali už doterajšie zákony. Novinkou sú pokuty. Môže ísť až o 6638 eur (200-tisíc korún). Kontrola sa vôbec netýka tlačených médií, ich slovenčinu si majú naďalej strážiť sami vydavatelia.
Amplióny a pamätníky Výška pokút Od 100 do 5000 eur (tritisíc až 150tisíc korún) za nepoužívanie slovenčiny napríklad:
v miestnom rozhlase na pamätných tabuliach na plagátoch
Od 99 do 6638 eur (tritisíc až 200tisíc korún):
v rozhlase a televízii
Do 3319,39 eur (100tisíc korún):
za reklamu na verejnom priestranstve
Hovorca ministra kultúry Jozef Bednár upokojuje, že pokuty udelia iba výnimočne. Kontroly sa podľa neho zamerajú skôr na nápisy na budovách a vysielanie obecných rozhlasov.
Pod drobnohľadom tak budú najmä národne zmiešané obce. Všetky oznamy miestneho rozhlasu sa budú musieť začínať v slovenčine.
„Keď je oznam pre členov Csemadoku, tak je len po maďarsky. Ale to je raz ročne,“ hovorí pracovníčka obecného úradu v Marcelovej pri Komárne, kde žije viac ako 90 percent Maďarov. Zväčša však hlásia najskôr po slovensky. Bednár hovorí, že podľa nového zákona má prednosť slovenčina, aj keď pôjde o oznam iba pre obyvateľov hovoriacich po maďarsky.
Viac práce budú mať aj kamenári. Na pamätníky a pamätné tabule budú musieť najskôr vytesať text v slovenčine a potom prípadne v cudzom jazyku. Nebude sa tak môcť opakovať situácia zo začiatku tohto roka, keď podpredseda SMK Miklos Duray počas spomienky na 15. výročie komárňanského autonomistického mítingu odhalil pamätnú tabuľu len s maďarským textom.
Zhotoviteľ tabule bude musieť požiadať ministerstvo kultúry o schválenie nápisu. „Nesie to v sebe veľké nebezpečenstvo cenzúry. Vraciame sa späť o 30 rokov,“ komentuje schvaľovanie tabúľ predseda maďarského kultúrneho zväzu Csemadok Béla Hrubík. Bednár hovorí, že nápis budú posudzovať len po formálnej, nie po obsahovej stránke.
Csemadok včera proti novému zákonu spustil petíciu. Za diskrimináciu považujú povinnosť pre pracovníkov štátnej a verejnej správe používať slovenský jazyk.
Prísnejšie na médiá Ministerstvo sa v novele sústreďuje aj na reklamné agentúry a elektronické médiá. Cudzí jazyk v reklamnom posolstve bude musieť rovnako doplniť slovenský preklad. Firmy tak stoja pred úlohou, či doplnia slovenskou verziou celosvetovo používané slogany, ako sú Connecting people či Simply clever.
Prísnejšie pravidlá ministerstvo stanovuje aj pre rádiá a televízie, ktoré za slovenčinu budú môcť dostať aj pokuty. Na elektronické médiá však nedohliadne ministerstvo, ale licenčná rada. Riaditeľ jej kancelárie Ľuboš Kukliš hovorí, že jazyk postrážia pracovníci, ktorí mali doteraz na starosti obsahovú stránku vysielania. Nových ľudí prijímať nebudú.
Ministerstvo naopak na ochranu slovenčiny príjme dvoch nových úradníkov.
Historické názvy v latinčine ministrovi Maďaričovi neprekážajú. Nové pamätníky a pamätné tabule sa však budú musieť začínať slovenským nápisom. Reklamné plagáty a bilbordy si tiež nevystačia iba s angličtinou.
FOTO - SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Nemáme 19. storočie
Jazykovedci odkazujú ministrovi, že doba sa zmenila. Regulácia jazyka je podľa nich nevykonateľnou agendou spred dvoch storočí.
BRATISLAVA. Ministerstvo chce novelou zákona o štátnom jazyku zakonzervovať slovenčinu v mŕtvej, slovníkovej podobe, obávajú sa jazykovedci. „Regulovať kultúru jazyka zákonom a prostredníctvom sankcií je v 21. storočí prinajmenšom zvláštne,“ myslí si René Bílik, vedúci katedry slovenského jazyka a literatúry pedagogickej fakulty v Trnave.
Bílik hovorí, že ide o agendu z čias štúrovcov, ktorá dnes nemá opodstatnenie. „Zákon o jazyku nemožno postaviť na niekoľkých príručkách. Jazyk je živý systém. Veď ani nie je jasné, o ktorej jeho podobe ministerstvo hovorí,“ vysvetľuje.
Ani jazykovedkyňa Gizella Szabomihályová nevidí dôvod na pokuty a reguláciu. Ministerstvo kultúry podľa nej vyvoláva pocit, že slovenčina je ohrozená nezastaviteľným úpadkom kultúry jazyka. „Kto alebo čo ohrozuje slovenčinu natoľko, aby jej používanie takýmto spôsobom reguloval štát?“ pýta sa jazykovedkyňa.
Prijímanie cudzích výrazov z rôznych jazykov považuje za zdravý a prirodzený vývoj jazyka, nie za jeho úpadok. „Jediný efekt, ktorý zákon vyvolá, bude vzdialenie jeho živej formy od štandardizovanej podoby v príručkách,“ hovorí.
Jazykovedcom tiež nie je jasné, kto a ako bude o pokutách rozhodovať a komu budú úradníci najviac dýchať na krk.
Bílik je presvedčený, že zákon je nevykonateľný a pokutovanie kultúru slovenčiny nezvýši. „Takýto prístup môže len odradiť zahraničných investorov, ak budú musieť svoje svetovo známe slogany v angličtine krvopotne prekladať do miestneho jazyka,“ obáva sa Bílik.
Martina Kováčová
Miškov: Reklama kopíruje jazyk ľudí
Keby nám nerozumeli, stratili by sme zmysel, hovorí JURAJ MIŠKOV, šéf reklamnej agentúry MUW Saatchi & Saatchi.
Novela zákona o štátnom jazyku výrazným spôsobom zasahuje do reklamy. Ako to hodnotíte?
Je to do neba volajúca hlúposť. Oni asi naozaj nemajú čo robiť. Veď jazyk sa obohacuje novotvarmi. Pripadá mi to, ako keby chceli zakonzervovať jazyk v určitej dobe. Veď tak, ako sa vyvíja spoločnosť a ako sa vyvíja svet, nové technológie, tak sa vyvíja jazyk.
Podľa novely budú musieť byť všetky reklamy slúžiace na informovanie verejnosti, ak sú v cudzom jazyku, preložené aj do štátneho jazyka. Vidíte v tom nejaký problém?
Nemyslím, že to bude náročnejšie, ale je to hlúposť. Tak to tam dáme aj v lokálnom jazyku. Ale neviem si to veľmi dobre predstaviť pri slovných hračkách v cudzom jazyku, ktoré sa nedajú veľmi dobre preložiť do slovenčiny. Veď to je absurdné. Namiesto toho, aby sa venovali podstatnejším a dôležitejším témam, sa venujú hlúpostiam.
Ministerstvo argumentuje tým, že nechce, aby sa občan stretával vo verejnom styku s niečím, čomu nerozumie.
Reklama stráca zmysel, ak jej recipient nerozumie. Zrozumiteľnosť je jeden z prvých atribútov, ktoré riešime. Všetky reklamy podstupujú test zrozumiteľnosti.
Novela zavádza aj finančné sankcie za nespisovný jazyk. Bude to podľa vás efektívne vymáhanie spisovnosti jazyka?
Pochopiteľne, nepôjdeme do rizika žaloby alebo súdneho sporu. Budeme sa musieť prispôsobiť. Samozrejme, že to navýši náklady, lebo to budeme musieť kontrolovať, čo sa premietne do cien zadávateľom, to zas do ceny produktu a možno v prehnanom slova zmysle to zbytočne predražuje cenu služby.
Nejde o snahu brániť jazyk pred zahraničnými vplyvmi?
Veď to je čistý nezmysel. Reklama je zrkadlom spoločnosti. Nie naopak. Ako chcete zabrániť tomu, aby dnes-v dobe internetových technológii, nepreberali mladí ľudia výrazy zo sveta a nezakomponovali ich do svojej reči, do svojho vyjadrovania? Reklama v podstate nerobí nič iné, len kopíruje spôsob reči spotrebiteľov. Je nezmysel chcieť zachovať ľubozvučnú slovenčinu spred niekoľkých rokov. Mladí bežne používajú výrazy ako „checkuj to" a podobne. Ak tomu nerozumie staršia generácia, bohužiaľ, nie je cieľovou skupinou pre ten produkt. Reklama chce byť bližšie k cieľovej skupine. Potom si spotrebiteľ povie, toto je moja značka, môj produkt, ktorý hovorí mojím jazykom. Neviem si predstaviť ako budeme slovenčinou „z filmu pre pamätníkov" oslovovať teenagerov.
Zaoberali ste sa touto otázkou v klube reklamných agentúr? Nechceli ste na návrh zákona reagovať v pripomienkovom konaní?
Budeme túto tému určite riešiť. Zaráža ma, že ministerstvo tento návrh zákona s nami nekonzultovalo. So žiadnym z našich profesných združení. Ministerstvo by radšej nemalo nič robiť, ničoho sa nechytať a potom nič nepokazia.
Návrh novely ešte nebol schválený, môže dôjsť k zmenám v parlamente. Plánujete urobiť niečo na tejto pôde?
Budeme sa snažiť presvedčiť poslancov, aby za to nehlasovali. Ale už odhlasovali iné hlúposti a obávam sa, že odhlasujú aj túto.
Prečo ste sa doteraz voči novele neozvali, keď s ňou nesúhlasíte?
Momentálne mali prioritu záležitosti okolo krízy a prepadu mediálnych výdavkov. Keby nebola kríza, zrejme by jazyk bol jednou z hlavných tém.
Martina Kováčová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
