BRATISLAVA. Pred 70 rokmi, 14. marca 1939, vznikol v strednej Európe nový štátny útvar, známy ako Slovenský štát. Nasledujúcich šesť rokov jeho existencie bolo poznamenaných viacerými paradoxmi.
Jeho predstavitelia vo svojich prejavoch oduševnene hovorili o samostatnosti, hoci krajina bola závislá od nacistického Nemecka. A zatiaľ čo desaťtisíce Židov skončili v koncentračných táboroch, pre ďalšiu časť obyvateľov predstavoval Tisov štát ostrovček relatívneho pokoja vo vojnou zmietanej Európe.
Túžba a ponechanie osudu
Volanie po úplnej samostatnosti sa objavovalo už na jeseň roku 1938, keď Slovensko získalo autonómiu v rámci pomníchovskej Československej republiky.
Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS), ktorá mala v krajine mocenský monopol, však bola v tejto veci rozdelená. Jej radikálne krídlo bolo za nezávislosť a rokovalo o nej s predstaviteľmi nacistického Nemecka. Naproti tomu konzervatívne krídlo ľuďákov sa k tejto možnosti stavalo váhavo.
Hitler, pre ktorého samostatné Slovensko predstavovalo okrem iného výhodný nástupný priestor k plánovanej územnej expanzii, sa preto rozhodol konať. Na 13. marca 1939 si pozval predsedu ľuďákov, katolíckeho kňaza Jozefa Tisa do Berlína, kde ho postavil pred voľbu: buď Slovensko vyhlási samostatnosť, alebo bude "ponechané svojmu osudu". Druhá možnosť by v praxi znamenala rozdelenie územia medzi susedné štáty, najmä Maďarsko.
14. marca samostatnosť, v skutočnosti satelit
Hneď po svojom návrate Tiso oboznámil s obsahom rokovania Snem slovenskej krajiny v Bratislave. Krátko po poludní 14. marca 1939 bola týmto zákonodarným zborom vyhlásená samostatnosť Slovenska.
Dobová propaganda farbisto popisovala atmosféru nadšenia, ktoré malo v ten okamih v parlamente zavládnuť. Iné svedectvá však hovoria o ochromených a bezradných poslancoch, ktorí ešte ráno pred rokovaním netušili, o čom budú v ten deň rozhodovať.
Slovenská republika, ako sa nový štát volal od prijatia ústavy v lete 1939, bola satelitom Nemecka. Jasným dôkazom bola takzvaná ochranná zmluva, uzavretá ešte v marci 1939, v ktorej sa Bratislava zaviazala uskutočňovať zahraničnú politiku v úzkej zhode s Nemeckom. Berlín taktiež kontroloval dôležité slovenské podniky.
Územie Slovenského štátu: sivým je vyznačená ochranná zóna Nemecka; červeným územia zabraté Maďarskom po Viedenskej arbitráži; modrým územie zabraté Maďarskom po Malej vojne; zeleným Jarovce, Rusovce, Čunovo - územie, ktoré aj počas 1. čs. republiky a do roku 1947 patrilo k Maďarsku; žltým Petržalka a Devín - územie zabraté Nemeckom.
Zdroj Wikipedia
Mocenský boj v strane
Hoci politický monopol HSĽS bol zakotvený priamo v ústave, v najvyšších častiach slovenskej politiky panoval mocenský boj. Na jednej strane existovalo radikálne krídlo, reprezentované predsedom vlády Vojtechom Tukom a vodcom polovojenských Hlinkových gárd Alexandrom Machom, ktoré chcelo pod Tatrami zaviesť nacistický režim podľa nemeckého vzoru. Naproti tomu stúpenci konzervatívnejšej línie, okrem iných prezident Jozef Tiso, verili v možnosť presadzovania vlastnej politiky, hoci v rámci Berlínom stanovených mantinelov.
Autoritársky štát, ktorého vládcovia pod heslom uskutočňovania politiky "menšieho zla" kolaborovali s nacistami, dokázal svojim občanom zo začiatku zaistiť slušné životné podmienky. V dôsledku hospodárskej konjunktúry na Slovensku takmer zmizla nezamestnanosť a štát mohol občanom vyplácať rôzne príspevky. Na vojnové pomery nepanoval v krajine ani výrazný nedostatok potravín.
Dobové dokumenty z obdobia Slovenského štátu
Najväčšia obeť: Židia
Kto naopak na vznik štátu tvrdo doplatil, boli slovenskí Židia. Tí boli najskôr vylúčení z hospodárskeho a spoločenského života a ich majetok bol následne "arizovaný". Od marca do októbra 1942 boli desaťtisíce Židov odoslaných do koncentračných táborov.
Zapojenie Slovenska do útoku na Poľsko a na Sovietsky zväz, postupné zhoršovanie životných podmienok a v neposlednom rade obrat na východnom fronte po bitke o Stalingrad - to boli faktory, ktoré viedli k nárastu nespokojnosti a napokon k začatiu výraznejších odbojových aktivít. Plánované ozbrojené povstanie však prepuklo predčasne a nemecká armáda, ktorá Slovensko obsadila na konci leta 1944, zatlačila povstalcov behom dvoch mesiacov do hôr.
V tom čase už však prenikla na slovenské územie Červená armáda, ktorú sprevádzal 1. československý armádny zbor. Na začiatku apríla bola oslobodená väčšina Slovenska vrátane Bratislavy. Následne došlo k obnoveniu Československa, ktorého podoba bola vymedzená trojicou pražských dohôd, uzavretých v rokoch 1945 a 1946.
O slovenskom štáte budú diskutovať odborníci i politici
Renomovaní historici a známi politici budú v Nitre diskutovať na tému Slovenská republika 19391945. Pri príležitosti 70. výročia vzniku prvej Slovenskej republiky budú 17. marca v Ponitrianskom múzeu v Nitre hovoriť o tejto téme historici Ivan Kamenec, Martin Lacko, Anton Hrnko a politici Ján Čarnogurský a Peter Weiss. Súčasťou besedy bude aj prezentácia rovnomennej knihy Slovenská republika 19391945 historika Martina Lacka.
Ide o jedno z najdiskutovanejších období našich dejín. Chceli sme vytvoriť priestor, kde by sa hovorilo o negatívach aj pozitívach tohto obdobia bez zbytočných emócií," vysvetlil podpredseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Ján Vančo.
Podľa Martina Hetényiho z Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre sú cieľovou skupinou starší pamätníci, ale aj mladší ľudia a študenti, ktorí môžu získať vyvážený názor. Ten by mali podľa Hetényiho zabezpečiť aj samotní diskutéri. Sú medzi nimi starší aj mladší historici, diskutujúci s ľavicovými, pravicovými aj národnými názormi. Neočakávam od tejto diskusie, že položí nejaké jasné oficiálne závery, ale je to dobrý pokus ako odštartovať výmenu názorov na túto najkontroverznejšiu tému našich dejín," uviedol.
tasr
Slovenský štát stále polarizuje
Názory na vojnový Slovenský štát aj po sedemdesiatich rokoch od jeho vzniku rozdeľujú Slovákov. Kým niektorí v dobrom spomínajú na samostatnú republiku, ďalší jej vyčítajú diktátorsky režim, počas ktorého zomreli desaťtisíce slovenských Židov. Zjednotenie rozdielnych názorov spoločnosti na existenciu štátu sa podľa niektorých historikov nedá očakávať ani v blízkej budúcnosti.
"Samotný Slovenský štát, vojnový Slovenský štát (...) je dodnes tým činiteľom, ktorý súčasnú slovenskú spoločnosť veľmi polarizuje," povedala ČTK Katarína Hradská z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Aj s odstupom 70 rokov ľudia vnímajú štát, na ktorého čele stál katolícky kňaz Jozef Tiso, rôzne, dodala.
Pozitíva do nekonečna
Kým pre niektorých bol vojnový štát pomerne hospodársky prosperujúca krajina, pre ďalších sa podľa nej stal symbolom útlaku a perzekúcií. Na okraji spoločnosti sa ocitli najmä Židia. Pripomenula, že zo zhruba 70.000 násilne deportovaných ľudí väčšinou židovského vierovyznania koncentračné tábory prežilo len niekoľko sto.
Ľudia, ktorí vidia v Slovenskom štáte pozitíva, odmietajú podľa historičky dokázané argumenty. "Kto chce, ten v tom Slovenskom štáte si bude to pozitívne hľadať do nekonečna," poznamenala Hradská. Zjednotenie názorov sa však podľa nej nedá očakávať ani v budúcnosti.
Rozpačito prijala aj vtedajšia spoločnosť
Historik Valerián Bystrický ČTK povedal, že vznik Slovenského štátu 14. marca 1939 prijala rozpačito aj vtedajšia spoločnosť. "Tam boli veľké obavy," poznamenal. Slovensko sa muselo vyrovnať s otázkou zabezpečenia hraníc a blížiacej sa vojny, dodal.
Zhodný názor na toto obdobie bude v budúcnosti podľa odborníka na novšie dejiny Slovenska ťažko dosiahnuť. "Keď niekto verí, toho nepresvedčíte o opaku, on vám bude všetko spochybňovať," uviedol Bystrický, podľa ktorého sa však hrany názorov na existenciu štátu otupujú.
Historické tabu vďaka komunizmu
Historik z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Róbert Letz pripustil, že odlišné postoje zastávajú aj samotní historici. "Rozdiely sú aj u historikov, no tu sa diskusie môžu viesť vo vecnejšej rovine a vychádzať zo znalosti historických prameňov," poznamenal Letz.
Jednou z príčin dlhotrvajúcich diskusií je vraj aj dlhé obdobie komunizmu. "Keďže chýbala vecná diskusia, problém nezmizol, ale zakonzervoval sa. Stal sa slovenským historickým tabu," uzavrel. Podľa ďalšieho historika Dušana Kováča spoločnosť na verejnú diskusiu o Slovenskom štáte ešte stále čaká.
ČTK
