BRATISLAVA. "Legislatívny proces prijímania tohto zákona je začarovaný kruh. Návrh zákona sa nevie dostať do legislatívnej rady vlády už od roku 2005. Zákon, ktorý je aj pre túto vládu prioritou, nie je schopný uzrieť svetlo sveta," uviedla pre agentúru SITA koordinátorka toxickej kampane Greenpeace Kateřina Věntusová.
Podľa organizácie Greenpeace je neuveriteľné, že po 16 rokoch sa Slovenská republika nevie vyrovnať s toxickými látkami, ktoré ohrozujú obyvateľov na celom jej území. Ich odstránenie by mal mať na starosti práve zákon o environmentálnych záťažiach. "Naposledy bol návrh pripravený na predloženie do legislatívnej rady vlády v máji 2008. Treba však pripomenúť, že v tomto štádiu predloženia bol zákon už minimálne dvakrát bez konkrétneho výsledku,“ uviedla Věntusová. Návrh tohto zákona by mal byť pritom, podľa legislatívnych úloh ministerstva, predložený do legislatívnej rady vlády v marci a do vlády by sa mal dostať v apríli. "Ešte stále však nebolo ukončené pripomienkové konanie, takže je otázne, kedy sa vlastne návrh zákona do vlády dostane," dodala.
Súčasný stav v prijímaní zákona o environmentálnych záťažiach podľa Greenpeace skracuje čas na možnosť čerpania nemalých finančných prostriedkov z EÚ. Bez legislatívneho rámca totiž nie je možné tieto financie využiť, pritom SR môže v rokoch 2007 až 2013 čerpať z Kohézneho fondu peniaze na riešenie environmentálnych záťaží. "Slovensko nie je v takej finančnej situácii, aby si mohlo dovoliť prísť o tieto peniaze," uviedla Věntusová.
Do skupiny tzv. environmentálnych záťaží patria napríklad staré skládky odpadov, opustené sklady agrochemikálií, staré banské diela, haldy, odkaliská, iné objekty banskej a úpravárenskej činnosti, ale aj miesta kontaminované bývalou Sovietskou armádou. "Nečinnosť v tejto oblasti spôsobuje vyššiu kontamináciu životného prostredia, väčšie riziko pre miestnych obyvateľov a neustále zvyšovanie finančných nákladov na ich odstránenie," skonštatovala Věntusová.
MŽP: Za porušenie zákona uložilo pokuty vo výške 183.000 eur
Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) vydala v uplynulom roku 592 integrovaných povolení, z ktorých sa 436 týkalo povolenia zmien v činnosti prevádzok, v 120 prípadoch išlo o konanie inšpekcie ako špeciálneho stavebného úradu a 35 povolení vydala na činnosť nových prevádzok. "Namiesto množstva rôznych povolení, ktoré predtým vydávali pre niekoľko oblastí životného prostredia rôzne orgány, vydáva teraz SIŽP pre príslušné prevádzky jedno prehľadné integrované povolenie," informoval TASR hovorca inšpekcie Michal Štefánek.
Inšpekcia tiež kontrolovala plnenia podmienok už vydaných integrovaných povolení. Vlani ich uskutočnila 236, pričom porušenie právnych predpisov zistili inšpektori v 60 prípadoch. SIŽP riešila aj 49 podnetov, z ktorých 20 bolo opodstatnených. Za porušenie zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (zákon o IPKZ) inšpektori uložili 65 pokút v celkovej výške 182.433 eur (5,5 milióna Sk).
Najvyššiu pokutu, 36.513 eur (1,1 milióna Sk), dostala spoločnosť Continental Automativ Systems Slovakia vo Zvolene za porušenie stavebného zákona. Spoločnosti Eko - Salmo v Bratislave uložila SIŽP pokutu 33.199 eur (jeden milión Sk) za nedodržanie podmienok integrovaného povolenia. Za rovnaký priestupok sankcionovala inšpekcia aj spoločnosť Rajo v Bratislave pokutou 16.596 eur (500.000 Sk).
Pokuty sú príjmom Environmentálneho fondu a spätne sa vracajú do oblasti životného prostredia. Do štátneho rozpočtu idú aj správne poplatky za podanie žiadostí o vydanie integrovaného povolenia. Vlani takto inšpekcia vybrala 115.504 eur (3,5 milióna Sk).
tasr
