Kandidáti na prezidenta by chceli bývať vo svojich domácnostiach. Vila na Slavíne im nevyhovuje, navrhujú ju predať.
BRATISLAVA. Do vily pre hlavu štátu pod Slavínom investovala prezidentská kancelária od jej kúpy v roku 2001 milióny korún, budova postavená v podnikateľskom štýle deväťdesiatych rokov však prezidentov nepriťahuje.
Dnes je vila vystavaná pre VSŽ osirelá a nejaví o ňu záujem ani jeden zo siedmich kandidátov na prezidenta.
Vo vile býval asi tri a pol roka Rudolf Schuster. Ivan Gašparovič uprednostnil bývanie vo vlastnom dome v Limbachu. Po nástupe do úradu navrhoval, aby sa k vile vybudovala prístavba, vláda to neschválila. Vila tak chátrala a zároveň stúpala jej hodnota, keďže ceny nehnuteľností až do finančnej krízy rástli. Jej hodnota sa odhadovala aj na sto miliónov korún. Gašparovič navrhoval vilu predať a peniaze investovať do schátraného kaštieľa v Rusovciach. Ani to sa zatiaľ nestalo.
Radšej by cestovali
Prezident Gašparovič tak denne dochádza do Bratislavy viac než 20 kilometrov po často upchatých cestách.
Ináč by sa nerozhodla ani Iveta Radičová. Hovorí, že vila by mala okrem funkcie bývania pre mimobratislavského prezidenta spĺňať aj funkciu hostiteľskú pri formálnych aj neformálnych podujatiach.
„Minimálne tú druhú funkciu vila jednoducho nespĺňa. Som presvedčená, že ju možno predať, no v súčasnej situácii na realitnom trhu to nie je najvhodnejšie." Radičová býva v dome v Novej Dedinke neďaleko Bratislavy.
Budovu by predávali
Vo vile by bývať nechcela ani Zuzana Martináková, ktorá býva v dome v Kvetoslavove. Investície na rekonštrukciu vily by podľa nej boli zbytočne nákladné. „Skôr by som ju transparentne a čo najlepšie predala." Peniaze by rovnako ako Gašparovič chcela investovať do rekonštrukcie rusovského kaštieľa, aby Slovensko malo reprezentatívny priestor pre zahraničné návštevy. Zároveň „by sme zachránili krásnu kultúrnu pamiatku".
„Okamžite by som ju predal," povedal o vile aj kandidát František Mikloško, ktorý žije v bratislavskom byte.
Bývanie v prípade zvolenia za prezidenta „nijak netrápi" kandidáta HZDS Milana Melníka. Najradšej by zostal bývať doma. „Ak Úrad na ochranu ústavných činiteľov skonštatuje, že prezident má bývať vo vile na Slavíne, tak by som sa prispôsobil." Budovanie nového sídla odmieta.
Vo vile by nebývala ani Dagmar Bollová z Kopčian v Skalickom okrese. „Nepotrebujem ju. Stačí mi pracovný stôl s nevyhnutnou technikou a najmä múdrosť, ktorú v prezidentskej vile nájsť nemožno." Vilu by dala do užívania kultúrnej inštitúcii alebo opusteným a týraným matkám.
Kandidát Milan Sidor na otázky neodpovedal.
Partner Ivety Radičovej je na vozíčku, palác by sa tomu musel prispôsobiť.
BRATISLAVA. Grassalkovichov palác bol postavený v 18. storočí a prešiel už mnohými prestavbami, no ani tá posledná z roku 1996, odkedy je sídlom prezidenta Slovenskej republiky, nič nezmenila na tom, že je pre ľudí s telesným handicapom len veľmi ťažko prístupný.
Niekoľkocentimetrový prah je už pri hlavnom vchode. Hovorca prezidenta Marek Trubač uisťuje, že s jeho prekročením nikto problém nemá.
Vozíčkari už palác navštívili a ako predseda paralympijského výboru rokoval s Gašparovičom aj Ján Riapoš, partner Ivety Radičovej.
Na prvé poschodie, kde prebiehajú rokovania, sa vozíčkar dostane cez pravé krídlo, na ktorého konci je výťah. Dnes má skôr funkciu nákladného ako osobného výťahu.
Do bytu sa nedostane
Prezident Rudolf Schuster, ktorý bol z Košíc, využíval byt na druhom poschodí, kam vedú len schody. Dnes je tam sklad. Ak by mal priestor slúžiť ako byt, vozíčkar sa tam nedostane. V paláci nie sú sociálne zariadenie pre vozíčkarov, záchody majú úzke dvere. Palác je kultúrna pamiatka, zmeny by museli prejsť schválením.
„Architektonické bariéry sa dajú s pomocou priateľov vždy ľahko prekonať," hovorí Riapoš. Na vozíčku je od autonehody z roku 1993. „Rozdiel medzi zahraničím a Slovenskom je hlavne v tom, že v zahraničí ľudia odstraňujú bariéry prirodzene a dobrovoľne, kým u nás niekedy nepomáha ani platný zákon," hovorí.
V prezidentskom paláci je všetko dôležité po schodoch.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Bariéry rúcal Bódy
Revolúciu v odstraňovaní bariér urobil v Národnej rade poslanec Peter Bódy. Do parlamentu prišiel na vozíčku v roku 2002 na kandidátke SDKÚ ako prvý telesne postihnutý poslanec.
Parlament vtedy prešiel úpravami. Na toaletách zbúrali priečku a z dvoch urobili jeden. Nainštalovali štyri nájazdové rampy, na schodíky dali nájazdové plošiny.
Bódy v parlamente musel strpieť aj nevhodnú poznámku poslanca HZDS Gustáva Krajčiho. Pred hlasovaním o vyslovení dôvery predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi povedal, že predpokladá, že koaliční poslanci prídu do nohy, aj keby ich mali viezť na vozíčku ako poslanca Bódyho. Neskôr sa verejne ospravedlnil.
