BRATISLAVA. Čas rozkladu jednotlivých substancií vo voľnej prírode je rôzny. Ohryzok z jablka sa, v závislosti od teploty, rozkladá niekoľko týždňov, noviny a časopisy niekoľko mesiacov. Žuvačke to trvá až päť rokov. Pre TASR to konštatovala Ivana Jaššová z Ekoporadne Živica.
"Hliníková plechovka sa rozloží za 60 rokov, baterka za 260 rokov, gumová pneumatika z automobilu za 265 rokov. Obľúbené PET fľaše a igelitové vrecká sa v prírode rozkladajú 550 rokov, odpad z polystyrénu 1000 rokov, sklo až 4000 rokov," dodala.
Podľa ekoporadkyne platia tieto hodnoty pre odpady voľne pohodené v prírode, ale ak sú uvedené materiály súčasťou divokej skládky, vďaka objemnosti a kombináciám odpadu prebiehajú procesy rozkladu oveľa ťažšie a odpad na divokých skládkach môže vydržať aj niekoľkonásobne dlhší čas.
"Odhodenými predmety v lese škodíme aj obyvateľom lesa - zvieratám, ktoré sa môžu zraniť. Odpad často obsahuje nebezpečné chemikálie, ktoré môžu znečistiť podzemné vody," upozornila Jaššová.
Papiere, fľaše, plasty, plechovky, cigaretové ohorky, injekčné striekačky sú najčastejšími odpadkami, s ktorými sa stretávajú upratovači v mestských parkoch a na verejných priestranstvách. Za pracovnú zmenu denne vyzbierajú 3 - 4 veľké vrecia drobného odpadu.
"Aj keď sa ľudia o odpad okolo seba začínajú intenzívnejšie zaujímať a k životnému prostrediu sa správajú zodpovednejšie ako v minulosti, na jarných prechádzkach nás vždy dokáže prekvapiť, ako ďaleko do lesa alebo voľnej prírody dokážu ľudia vyniesť rôzne druhy odpadov," povedala Jaššová.
Podľa ekoporadkyne vedie ľudí k znečisťovaniu prírody a vytváraniu divokých skládok ignorancia, slabá osveta, nedostatok informácií o dôsledkoch svojho konania a o tom, kde sa dá odpad bezpečne uskladniť. "V súčasnosti je po celom Slovensku možnosť bezplatného uloženia akéhokoľvek odpadu na tzv. zberných dvoroch," uzavrela.
