BRATISLAVA. Vyplýva to z Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2009 až 2012, ktorý rezort práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) predložil na pripomienkovanie.
Rovnako sa v programe hovorí aj o zriadení aspoň jedného krízového intervenčného centra v každom regióne Slovenska. Spomínané zariadenia by mali spĺňať európske štandardy a ich počet sa má postupne zvyšovať. "Budú zriaďované a prevádzkované verejnými alebo neverejnými prevádzkovateľmi akreditovanými ministerstvom práce a financované z verejných zdrojov," avizuje rezort.
Podľa štatistík ministerstva vnútra má počet evidovaných trestných činov týrania blízkej a zverenej osoby klesajúcu tendenciu. V roku 2005 došlo k 694 prípadom, o rok neskôr to bolo 609 a v roku 2007 zaznamenali pokles na 457 prípadov. Vlani však došlo k miernemu nárastu, a to na 497 trestných činov.
Podobný zostupný trend je aj u obetí týchto prípadov, keďže medzi rokmi 2005 až 2008 počet obetí klesol z 830 na 572. V roku 2005 bolo medzi obeťami 76,5 percenta žien, v roku 2006 už 80,1 percenta, predvlani 79,7 a minulý rok až 88,3 percenta. V každom z týchto rokov bolo medzi páchateľmi minimálne 93 percent mužov.
Autori Národného programu sa domnievajú, že v oblasti prevencie sú jedným z najefektívnejších nástrojov na ovplyvňovanie verejnej mienky a postojov spoločnosti voči násiliu páchanému na ženách médiá. "V predchádzajúcom období sa však nepodarilo nasmerovať ich pôsobenie k propagovaniu nulovej tolerancie voči násiliu," upozorňuje MPSVR.
Preventívny účinok si štátni predstavitelia sľubujú aj od novely Trestného zákona, ktorá umožňuje policajtom vykázať násilníka na 48 hodín z bytu. "Otáznou ale ostáva potreba predĺženia tejto doby na navrhovaných 14 dní," konštatuje sa v materiáli.
Podľa článku 1 Deklarácie OSN o odstránení násilia páchaného na ženách z marca 1993 termín "násilie na ženách" označuje "akýkoľvek násilný čin, založený na rodovej nerovnosti, ktorého dôsledkom je alebo má byť fyzické, sexuálne alebo psychické poškodenie trpiacej ženy, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo akéhokoľvek potlačenia slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote". Za hlavnú príčinu rodovo podmieneného násilia pritom považujeme historicky vytvorenú a spoločensky podmienenú nerovnováhu moci medzi mužmi a ženami a jej zneužitie.
Podľa článku 2 tejto Deklarácie násilie na ženách okrem iného obsahuje fyzické, sexuálne a psychické násilie, ktoré sa vyskytuje v rodine, vrátane bitia, sexuálneho zneužívania dievčat členmi domácnosti, násilie súvisiace s venom či znásilnenie v manželstve.
Patrí sem aj mrzačenie ženských genitálií a iné tradičné praktiky, ktoré škodia ženám, ako aj mimomanželské násilie a násilie súvisiace s vykorisťovaním. Násilím na ženách je aj fyzické, sexuálne a psychické násilie, ktorého sa dopúšťa štát, alebo ktorému štát pasívne prihliada, a to bez ohľadu na to, kde sa toto násilie objavuje.
