Dve etapy jednej podoby prezidenta Gašparoviča

Funkčné obdobie prezidenta malo dve etapy. Keď vládol Dzurindov kabinet, bol súčasťou výkonnej moci iba podľa ústavy. Keď nastúpila Ficova vláda, stal sa súčasťou výkonnej moci nielen fakticky, ale aj politicky a mentálne.

Prezident Ivan Gašparovič sa od roku 2006 začal výrazne viac opierať o národné a sociálne piliere.(Zdroj: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

BRATISLAVA. Krátko po nástupe do úradu sa Ivan Gašparovič prekvapujúco otvorene označil za „opozičného prezidenta“. Čo by ústavne konajúci prezident považoval za zneváženie, k tomu sa dobrovoľne prihlásil. Jeho opozičnosť sa neprejavovala tým, že by prišiel s významnou spoločenskou či politickou iniciatívou, ktorú by presadzoval ako alternatívu voči tomu, čo predkladala Dzurindova vláda. Prezident bol opozičný tým, ako hodnotil reformné kroky vlády a vracal zákony do parlamentu.

Nie aj áno

V rokoch 2004 až 2006 opakoval, že nie je proti reformám, ale proti tomu, aby mali negatívny dosah na občanov. Dzurindovu vládu kritizoval i za to, že jej reformy nie sú dostatočne efektívne, lebo nezlepšujú situáciu ľudí. Spolužitie s Dzurindovou vládou začal i skončil tvrdeniami, že reformy majú „celkovo negatívny dopad na sociálne postavenie občanov“ a „nepriniesli markantné pozitíva“.

fujara.jpg

Prezident vie hrať na fujare.

Keď po voľbách v roku 2006 hospodársky rast začal lámať rekordy, klesla nezamestnanosť a zlepšila sa situácia občanov, prezident zmenil rétoriku – ale iba v zahraničí, alebo pre zahraničné agentúry. V roku 2008 na pôde Rady Európy vyhlásil, že transformačná ekonomická politika na Slovensku „bola určite nevyhnutná“.

V rozhovore pre agentúru Bloomberg ocenil daňovú reformu za to, že prilákala zahraničných investorov a za najpozitívnejší krok vlády Roberta Fica označil to, že „pokračovala v reformách, ktoré začala bývalá vláda“. V tých reformách, ktoré sám odmietal, kým bola bývalá vláda pri moci.

Ako „opozičný prezident“ často vracal zákony parlamentu na prerokovanie. Za dva roky vrátil 30 zákonov alebo ich noviel, čo odôvodňoval tým, že ako hlava štátu musí vrátiť nielen zákony, o ktorých si myslí, že sú v rozpore s ústavou, ale aj normy, o ktorých je presvedčený, že nie sú v záujme občanov.

Koaličný až za ústavu

Po výmene vlády už sám seba seba za „koaličného prezidenta“, neoznačil. Ani nemusel. Jasne to za neho povedali jeho kroky a rozhodnutia. Predovšetkým to, aké zákony podpísal. Podpísal zákon o urýchlení výstavby diaľnic, o ktorom ústavní právnici nepochybujú, že jeho ustanovenia nie sú v súlade s ústavou. Nepochyboval o tom dokonca ani prezident, lebo vyhlásil, že zákon nie je „proti celej ústave“, ale je v rozpore „s dvoma článkami“. Aj tak podpísal, čím sa diskvalifikoval ako prezident aj ako právnik.

Prezident podpísal novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá ich pripravila o možnosť voľne nakladať so ziskom. Na výhradu, že Ústavný súd už vyhlásil, že nikomu nemožno odňať jeho riadne nadobudnuté práva neskoršie vydaným právnym predpisom, prezident a docent práva odpovedal tvrdením, že „to je judikát, ktorý sa týka úplne niečoho iného“.

Stalo sa aj to, že vrátil parlamentu zákon, aby chránil ústavný princíp. V júli 2008 tak vrátil zákon o cestnej premávke, lebo sa tým novelizoval iný, nesúvisiaci právny predpis.

V odôvodnení napísal, že takýto postup nie je v súlade s princípom právnej istoty. Na svoj názor zabudol vo februári 2009, keď bez zaváhania podpísal zákon o majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod stavbami, hoci sa ním novelizoval zákon o bankách.

V obrátenom garde

Dve etapy v jednom funkčnom období mal prezident aj v zahraničnej politike – ale naopak. Vnútropoliticky opozičný prezident sa zhodoval s vládou Mikuláša Dzurindu v zahraničnopolitických otázkach. Na summitoch NATO tlmočil spoločné stanoviská.

kr.jpg

bush.jpg

"Som medzinárodne akceptovaný prezident, upozorňuje Ivan Gašparovič. V Bielom dome ho prijal aj prezident Spojených štátov George Bush a na Slovensku sme vlani privítali britskú kráľovnú."

Po návrate zo summitu v Istanbule vyhlásil, že sa mu dobre spolupracuje s premiérom Dzurindom, pretože „naša zahraničná politika je jednotná a máme jasno v zahraničnopolitických prioritách“. Niečo podobné sa nedalo povedať, keď prišla vláda, s ktorou sa vnútropoliticky stotožnil. Postoje prezidenta a premiéra Fica sa vo viacerých otázkach odlišovali a Gašparovič robil maximum, aby na to neupozorňoval.

Na rozdiel od premiéra prejavoval väčšiu ústretovosť voči požiadavke NATO, aby Slovensko odsúhlasilo presun G-seat.jpgženistov z afganského Kábulu do Kandaháru a aby tam poslalo strážne jednotky. Štyri dni po tom, čo premiér Fico vyhlásil, že hovorí „nie raketám a radarom v Európe“, prezident podporil spoločné stanovisko lídrov 26 členských krajín NATO, podľa ktorého vybudovanie raketovej základne v Poľsku a radarového systému v Česku „značne prispeje k ochrane spojencov“.

Napriek týmto odlišnostiam v zahraničnej politike prezidentský výkon Ivana Gašparoviča charakterizuje najmä skutočnosť, že v doterajšom vývoji samostatnej republiky sa hlava štátu len raz stotožnila s výkonnou mocou tak, ako sa on stotožnil s vládou Roberta Fica. Stalo sa to počas tretej Mečiarovej vlády, keď jej predseda bol zároveň aj zastupujúcim prezidentom.

Autá sú prezidentovou vášňou

Výroky Ivana Gašparoviča

„Euroústava má nedostatky, treba ju však schváliť a potom novelizovať."

(Pred hlasovaním o ústavnej zmluve EÚ v NR SR - apríl 2005)

„Ja som vyslovil svoj názor aj pred pánom Majorom."

(O svojom rokovaní s T. Blairom, ktorý vystriedal J. Majora na premiérskom poste v roku 1997 - marec 2006)

„Dobre, a čo teraz? Keď tam títo ľudia nebudú, nebude ani futbal. A potom s nimi nebudem ani ja. Budem sedieť doma alebo v robote."

(Odpoveď na otázku, či mu neprekáža, že slovenský šport je financovaný aj peniazmi mafie - september 2006)

„Nesúhlasím s tými, ktorí hovoria, že je to protiústavný zákon. Jednak protiústavný zákon by znamenalo, že je proti celej ústave, ale je tu v rozpore s dvoma článkami."

(O zákone, ktorý umožňuje štátu postaviť diaľnicu na súkromnom pozemku - december 2007)

„Mali by vzniknúť médiá, ktoré by prezentovali rozhodnutia vlády, parlamentu a orgánov, ktoré riadia štát."

(Názor na to, čo by sa malo zmeniť v mediálnej oblasti - január 2008)

„Na druhej strane si myslím, že Slovensko niekedy, žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, že na Slovensku predsa len tá pracovná sila je ešte stále lacnejšia a teraz, chvalabohu, že je lacnejšia."

(O kompratívnej výhode Slovenska v čase blížiacej sa krízy - október 2008)

„Rozhodnúť sa kandidovať do funkcie prezidenta hlavy štátu nikdy nie je jednoduché."

(V prejave, ktorým oznámil svoju kandidatúru na druhé funkčné obdobie - január 2009)

Udobril si aj SNS

Ján Slota najprv Gašparoviča vytiahol, potom načas zavrhol a napokon sa uzmierili.

BRATISLAVA. Po voľbách v roku 2002 sa zdalo, že Hnutie za demokraciu a jeho predseda Gašparovič skončili. Nedostali sa do parlamentu a rating jeho šéfa klesol tak, že sa venoval občianskemu povolaniu. O jeho politické prežitie sa zaslúžil Ján Slota – vzal HZD do Konfederácie národných síl Slovenska a z Gašparoviča urobil kandidáta SNS na funkciu prezidenta.

Po nástupe Ficovej vlády prezident Gašparovič oveľa viac „cítil sociálne“, ako „myslel národne“. Ficov G-jedlo.jpgkoncept „moderného sociálneho štátu európskeho typu“ chválil, kým od Slotových verbálnych excesov sa dištancoval. Nepodporoval iniciatívy šéfa SNS a v sporoch držal stranu premiérovi.

V roku 2007 Slota vyhlásil, že do ďalších prezidentských volieb „s najväčšou pravdepodobnosťou postaví vlastného kandidáta“, lebo je potrebné, aby hlavou štátu bol „pracovitejší a politicky jednoznačnejší človek“ ako „pokrytec“ Gašparovič. Slotovou poznámkou, že ho „nejaký Gašparovič zaujíma jak Marťania“ vzťah SNS – prezident klesol na najnižší bod. Gašparovič sa pričinil o to, že tam nezostal.

Prezident na folklórnych slávnostiach.

Odvtedy nech Slota povedal čokoľvek, prezident sa od jeho výrokov nedištancoval. Nanajvýš povedal, že pokiaľ ide o formuláciu, nemôže súhlasiť, ale obvykle dodal, že „Slota často odpovedá na problémy, ktoré nastolia na tej druhej strane“. Pochválil učebnice napísané hybridným jazykom, a vrátil do parlamentu novelu školského zákona, hoci ju podporil Smer. Keďže od roku 2008 preukazoval, že myslí „národne“ ako SNS, zostal aj jej kandidátom.

ml

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  2. Hitparáda štiav
  3. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  4. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  5. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  6. Malé knedličky, veľké dojmy
  7. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  8. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  9. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  10. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 703
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 843
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 338
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 479
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 413
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 286
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 501
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 649
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 444
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 189

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Británia sa rozhodla, hranice aj pre Slovákov chce zatvoriť už v marci

Theresa Mayová chystá obmedzenie voľného pohybu oznámiť v rovnaký deň, kedy oficiálne spustí rokovania o brexite.

DOMOV

Prieskum Polis: Voľby by vyhral Smer, SNS preferencie klesli

Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.

Neprehliadnite tiež

Janušeka za kontrolu podniku v Žiline aj platia

Exministra, ktorému hrozí dvadsaťročný trest za nástenkový tender, používa magistrát ako prvok verejnej kontroly

Pozrite si, na čom chce šetriť štátna poisťovňa, aby sa dostala zo straty

Denník SME prináša zoznam úsporných opatrení, ako ho navrhla štátna poisťovňa a schválil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Súdna rada vyjadrila znepokojenie nad zámerom poľskej vlády v oblasti justície

Podľa návrhu poľskej vlády by mala byť súdna rada v tejto krajine po novom dvojkomorová.

Ako ste na tom so znalosťami o Košiciach? (kvíz)

Košičania majú aj svoj oficiálny koktejl.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop