BRATISLAVA. „Deti sú prioritou tohto rezortu, a preto nevidím dôvod, aby sme nevyhoveli hromadnej pripomienke občanov dotýkajúcej sa skrátenia doby zo šesť mesiacov na tri mesiace. Zastávam názor, že diagnostiku je možné robiť aj ambulantným spôsobom a vieme sa tomu prispôsobiť.“ Na tento výrok ministerky sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovej čakala redaktorka rádia Expres Alena Taranová, jej kolegovia, ale aj ľudia, ktorí sa venujú adopciám, dlhé mesiace.
Nestáva sa často, aby ministerstvá akceptovali pri zmenách zákonov názor verejnosti. Ešte zriedkavejšie je, aby reagovali na kampaň, ktorú zastrešili médiá. Taranovej a rádiu Expres sa to v boji o bábätká v detských domovoch podarilo.
Mesiace môžu trvať večnosť
Staré pravidlá adopcií najmenších detí umožňovali naťahovať rozhodnutie o pridelení bábätiek rodine tak dlho, až nakoniec často zostali v detskom domove. Až hromadná pripomienka, ktorej pomohla aj Taranová, skrátila maximálny čas diagnostiky bábätiek, potrebný na rozhodnutie o adopcii, zo šiestich mesiacov na tri.
V živote dieťaťa, najmä novorodenca, sú tieto tri mesiace veľmi veľa. Legislatíva, ktorá zabezpečuje, aby najmenšie deti neostávali v domovoch dlhšie, ako je to nutné, sa zmenila od januára.
Alena Taranová
Uznanie hromadnej pripomienky, pod ktorú sa podpísalo vyše dvetisíc ľudí, bolo veľkým víťazstvom. „Bola to hlboká ľudská satisfakcia,“ spomína Taranová. Téme venovala veľa času, v detských domovoch strávila hodiny. Informácie musela zháňať rôznymi okľukami, napríklad aj od upratovačiek, ktoré jej potajomky spočítavali bábätká v postieľkach.
Svojimi blogmi na sme.sk na problém upozorňovala aj Natália Blahová z Asociácie náhradných rodín. „Bez medializácie by taký úspech neprišiel,“ priznáva Blahová. So svojimi spolupracovníkmi sa snažila túto tému otvárať skôr, no reakcia nikdy nedosiahla až taký rozmer, ako po zapojení Taranovej.
Vyše dvadsať reportáží od novembra 2007 do marca 2008 všetko zmenilo. Zrazu aktivistov prizvali za okrúhly stôl na ústredie práce, ich hlas dostal váhu.
Svetový úspech
Taranovej prácu si teraz všimli aj v zahraničí. Národná asociácia vysielateľov vo Washingtone minulý týždeň oznámila, že rádio Expres vďaka reportážam o adopciách získa prestížne medzinárodné ocenenie. „Ich práca viedla k zmene legislatívy, ktorá pomohla zlepšiť systém adopcií detí zo štátnych domovov a preukázala výnimočné postavenie a službu spoločnosti,“ povedala Eva Henninger z asociácie.
„Pre každého novinára je veľká vec, ak organizácia, ktorá združuje 8300 vysielateľov z celého sveta, vyberie práve vás, že vaša práca bola najlepšia,“ hovorí Taranová. Cena je pre ňu profesionálnym zadosťučinením.
Taranová je rada, že sa podarilo odstrániť jednu veľkú legislatívnu dieru z adoptívneho procesu. Treba ešte podľa nej dohliadnuť na to, aby sa zmena aj dodržiavala. Jej uplatenenie v praxi je podľa nej zatiaľ veľmi nedostatočné a chýbajú aj sankcie.
Rozhodnutie o pestúnskej starostlivosti sa ťahalo. Súdy začali konať, keď príbeh zaujal denník SME.
BRATISLAVA. Celé pojednávanie netrvalo ani hodinu a manželia z Považia si môžu byť istí, že päťročný chlapec, ktorý od narodenia vyrastal v domove, ostane u nich doma. Na verdikt petržalského súdu čakala Jana a jej muž od mája minulého roku.
„Momentálne som iba rada, že sa to všetko skončilo,“ vydýchla si pestúnska mama po tom, ako vyšla z pojednávacej siene. Keď išla minulý štvrtok na súd, bála sa, že pojednávanie odročia. Nestalo sa a sudkyňa sa dokonca ospravedlnila za pochybenie svojich kolegov. Urobila to, čo nedokázala predsedníčka bratislavského Krajského súdu Gabriela Šimonová, ktorá chyby sudcov nevidela. A to napriek tomu, že si spis so žiadosťou o pestúnsku starostlivosť takmer desať mesiacov posúvali medzi sebou a namiesto chlapca riešili len, kto je príslušný rozhodnúť.
Jana v novembri kontaktovala denník SME. Zúfalá napísala do redakcie list. Veci sa na súdoch pohli, až keď sa o jej prípad začala redakcia zaujímať. „Som presvedčená, že sa to urobilo vďaka medializácii. Inak by sme čakali, čo sa stane, kým sa niekomu uľútosti vôbec sa na to pozrieť,“ hovorí Jana. Chlapca by sa už nevzdala. Keby však vopred vedela, čo ju čaká, tak sa o pestúnsku starostlivosť nepokúsi. „Nie je pekné povedať, že by som to ľuďom neradila. Ide predsa o záujem detí. Povedala by som im však, aby sa pripravili na najhoršie,“ povedala Jana.
Manželia, ktorí žijú pri Považskej Bystrici, nie sú jediní, ktorým cestu k dieťaťu predĺžilo zdĺhavé rozhodovanie súdov. Tie v priemere konajú v prípadoch pestúnskej starostlivosti takmer osem mesiacov. Zrýchlenie konania sľuboval minister spravodlivosti Štefan Harabin mimovládnym organizáciám už asi pred dvomi rokmi. Odvtedy sa veľa nezmenilo.
Týraná žena rozprávala svoj príbeh. Dúfala, že pomôže, aby sa to nestalo aj iným rodinám. Pomoc nepýtala. Ľudia začali zbierku okamžite a spontánne.
BRATISLAVA. Málokedy sa stane, že reportáž vyvolá medzi čitateľmi takú reakciu. Občas prídu nejaké emailové reakcie, prípadne niekto zatelefonuje do redakcie. V prípade článku o 29ročnej Táni Tóthovej z Veľkého Krtíša to bolo inak.
„Bol to náhodný tip od známej, ktorá ju poznala. Chceli sme Tánin príbeh zmedializovať, aby sa z neho poučili druhí," hovorí redaktor sme.sk Karol Sudor. Dosiahol oveľa viac. Vyvolal medzi ľuďmi solidaritu, podobnú, ako sa vlani podarilo v prípade malého Dáriusa, ktorý sa pokúsil pre zúfalú finančnú situáciu svojej rodiny zabiť.
Táňa porozprávala o svojom krutom živote. Ako ju týral druh, zbil ju, keď bola tehotná a malá Tánička sa preto narodila postihnutá. Znásilnil ju v šestonedelí. Žena už s tyranom nežije, ostala sama so štyrmi deťmi a minimálnym príjmom. Pomáhajú jej len rodičia, ktorí sú sami chudobní.
„Pôvodne som dúfal, že sa možno nájde niekto, kto bude ochotný pomôcť, ale za týždeň sa vyzbieralo vyše 2300 eur (zhruba 70-tisíc korún)," priznáva Sudor prekvapenie z reakcie ľudí.
Čitatelia začali písať do redakcie e-maily, ako môžu pomôcť. Niektorí svoju pomoc poslali priamo do redakcie. Minulý víkend išiel redaktor s plno naloženým autom za Táňou. Odviezol jej niekoľko vriec oblečenia, obuvi, starý televízor, kuchynský robot, kartóny plienok, mlieka, detských výživ. „Ľudia reagovali úplne šialene, ale som rád," hovorí Sudor. Do Veľkého Krtíša sa tak ešte bude musieť vrátiť. Nie všetky dary stihol odviezť naraz.
