MÚTNE. Výšivkárka Mária Boleková z Mútneho je jednou z mála, ktorá mala to šťastie študovať u školských sestier de Notre Dame. Dokáže zreštaurovať starý vyšívaný obraz tak, že je na nerozoznanie od originálu. Vyšíva do dedinských domov, ale jej prácu pozná aj anglická kráľovská rodina.
Zachovali staré remeslá
Kongregáciu Školských sestier de Notre Dame kedysi komunisti zo Slovenska vyhnali. Usadili sa v Prahe, kde zdedili malý domček. V ňom si založili školu. V záujme zachovania starých remesiel otvárali každý rok iný remeselný odbor. U sestier študovali keramikári, vlásenkári aj vitrážisti.
Do rehole patrila i teta Márie Bolekovej, ktorá si želala, aby neter študovala výšivkárstvo. Mária sa do školy celkom tešila.
Sestry - učiteľky prijali na výšivkárstvo 12 dievčat. Remeslo študovali štyri roky - históriu látok, obliekania, farbenia i samotného vyšívania.
Vzácne patentované vyšívacie vzory sestier de Notre Dame poznajú len ich žiačky. Vzory ani špeciálnu techniku vyšívania sestry nechceli len tak rozdávať. Mária Boleková vzory používa, no ďalej ich neposkytuje.
Po páde komunizmu sa pražská škola rozpadla a rádové sestry sa vrátili späť do škôl.
Maľované výšivky
Výšivky Márie Bolekovej vyzerajú ako maľované. Je to výsledok šikovnosti autorkiných rúk, ale i kvalitou nití a špeciálneho šijacieho stroja.
„Učila som sa na novom stroji. Staré adlerky vymanili japonské yukiny. Keď som nastúpila ako učnica, tak ma posadili k novému stroju. Podobný mám dodnes."
Pani Mária neodmieta žiadnu prosbu o výšivku. Neodmietla ani vyšitie historickej zástavy dobrovoľného hasič〜ského zboru v Námestove.
„Prišli za mnou, že si dali vyšiť zástavu, ale tá práca sa im nepáčila," hovorí. „Vyšila som im ju vlastnou technikou a potešilo ma, že boli spokojní."
Spomínaná zástava je takmer na nerozoznanie od takmer storočného originálu.
Výšivky pani Márie na odev pre Pražské Jezuliatko skončili ako dar anglickej kráľovskej rodine.
Autor: Veronika Prisenžňáková
