Špeciálny súd prijal takmer päťsto obžalôb. Dnes začne Ústavný súd rozhodovať, či bude pojednávať naďalej. Argumenty poslancov proti súdu sa zúžili najmä na výhody sudcov.
BRATISLAVA. Špeciálni sudcovia už vyše dva roky pracujú v situácii, keď sa časť koalície snaží o zrušenie ich súdu. Keď sa to nepodarilo ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi za HZDS, dostali sa na rad poslanci hnutia. Spolu s ďalšími kolegami zo Smeru a SNS vyzbierali 46 podpisov a pred vyše rokom napadli Špeciálny súd na Ústavnom súde. Ten začne o podaní rozhodovať dnes, ale je málo pravdepodobné, že aj vynesie verdikt. Zatiaľ si len vypočuje argumenty oboch strán.
Dôvody poslancov, ktorí podnet podpísali, sa zúžili najmä na výhrady k platom špeciálnych sudcov. Nepozdáva sa im, aby dostávali o tritisíc eur (vyše 90tisíc korún) viac ako ostatní sudcovia. „Okresné súdy riešia niekedy závažnejšie prípady ako Špeciálny súd, pričom špeciálni sudcovia majú neporovnateľne iné mzdy,“ hovorí Ján Kovarčík z HZDS. Proti súdu je aj Monika Smolková zo Smeru, ktorá hovorí, že by sa medzi sudcami nemali robiť výnimky.
Platy a nezávislosť
Právny zástupca parlamentu Radoslav Procházka však tvrdí, že otázka platov vôbec nepatrí do konania pred Ústavný súd. „Takúto výšku navrhol súčasný premiér a jeho návrhu nechýbal racionálny základ,“ hovorí Procházka.
Platy však nie sú jediný problém, ktorí koaliční poslanci namietajú. Prekážajú im aj previerky, ktorým sa špeciálni sudcovia musia podrobiť. Má tak byť zabezpečená ich bezúhonná minulosť. Dušan Repák, ktorý zastupuje autorov podania, tvrdí, že previerka je zásahom do nezávislosti sudcov a v rozpore s princípmi deľby moci.
Repákov najzávažnejší argument však je, že Špeciálny súd vznikol ako mimoriadny súd. V podaní ho prirovnáva aj k súdu zriadenému v roku 1923, ktorý zneužili najmä na politické procesy po februári 1948. „Samozrejme, nemožno konštatovať, že Špeciálny súd je nástrojom vládnej moci, ktorá rozhoduje bez opory v zákone, ale číra možnosť zásahu výkonnej moci do výkonu súdnictva spôsobuje pochybnosti o nezávislosti,“ tvrdí Repák.
Procházka mu oponuje, že takéto porovnanie so súdmi, „ktoré v čase brutálnej komunistickej tyranie vykonávali politické procesy, je buď mimoriadne hlboký omyl alebo naopak úmysel zablatiť identikit Špeciálneho súdu úplne nemiestnymi prirovnaniami“.
Má pretŕhať miestne väzby
Špeciálny súd funguje takmer štyri roky. Vznikol ako nástroj na boj proti korupcii a organizovanému zločinu. „Bol potrebný, lebo mnohé vplyvné osoby mali nadštandardný vplyv na miestnu justíciu a políciu a súdy nevedeli dlhé roky rozhodnúť o závažných prípadoch,“ hovorí vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic z KDH.
Jedným z cieľov Špeciálneho súdu bolo popretrhávanie miestnych väzieb. Tento argument v prospech súdu uznáva aj Repák, podľa ktorého je otázne, či je to dostatočný dôvod. „Na boj so závažnou trestnou činnosťou je možné použiť len povolené zbrane, ktorými sú ústava a zákony,“ hovorí Repák.
Na to, čo sa stane s už vynesenými rozsudkami Špeciálneho súdu pri jeho uznaní za protiústavný, sa právne názory líšia. Môže nastať situácia, že v už rozhodnutých prípadoch sa bude musieť rozhodovať opäť.
Argumenty za a proti
Dušan Repák, zastupuje autorov podania proti Špeciálnemu súdu
Ústavy demokratických štátov mimoriadne súdy zakazujú.
Porušenie zásady rovnosti – platové zvýhodnenie sudcov Špeciálneho súdu a sudcov Najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o odvolaniach (rozdiel zhruba tritisíc eur); ako aj veková hranica sudcov Špeciálneho súdu od 35 rokov (sudcovia prvého stupňa majú hranicu 30 rokov).
Porušenie nezávislosti sudcov - priamy vplyv výkonnej moci cez bezpečnostné previerky NBÚ.
Radoslav Procházka, zastupuje parlament
Špeciálny súd sa od mimoriadnych súdov líši rovnako, ako sa od nich líšia vojenské, konkurzné, volebné súdy... Špeciálny je na súde len jeho názov.
Výška mzdy a príplatku sudcov nepatrí do konania pred Ústavný súd, najlepšie je na posúdenie vybavený zákonodarca.
Zákonná úprava previerok je v súlade s ústavou; hypotetické argumenty týkajúce sa jej prípadnej nezákonnej aplikácie Ústavný súd dosiaľ vždy odmietol ako irelevantné na posúdenie ústavnosti.
Truban: Na hrozbu zániku sme si už zvykli
Predseda Špeciálneho súdu MICHAL TRUBAN verí, že Ústavný súd prihliadne na európsku judikatúru. Vďaka nej špeciálny súd v Španielsku prežil.
Zmenila sa atmosféra na Špeciálnom súde po tom, ako časť vládnej koalície napadla jeho ústavnosť?
„Sudcovia aj zamestnanci súdu si už na existenciu hrozby zániku súdu zvykli. Neistota neprináša nič pozitívne pre chod súdu. Naopak, sú to v minulosti už viackrát medializované problémy s neúčasťou obžalovaných a ich obhajcov na hlavnom pojednávaní. Podľa našich poznatkov väčšia časť z nich kalkuluje so zrušením súdu, a robia všetko, aby oddialili rozhodnutia.“
Jedným z argumentov proti Špeciálnemu súdu je aj to, že už mu ostala len drobná korupcia a nerieši závažné trestné kauzy. Nemala by sa jeho pôsobnosť rozšíriť?
„Nie je pravdou, že súdu ostala len drobná korupcia. Naopak, prípadov drobnej korupcie je menej, ako bolo pri vzniku súdu. Viac trestných vecí je takých, ktoré je potrebné prerokúvať v senátoch, pričom ide o dôkazne náročné trestné kauzy. K druhej časti môžem uviesť len to, čo uvádzame od začiatku, aby do pôsobnosti súdu patrili aj všetky úkladné vraždy, trestné činy korupcie, trestné činy proti spoločnej európskej mene a tiež aj trestné činy páchané z dôvodov rasovej neznášanlivosti a xenofóbie.“
Prečo by podľa vás mal ostať Špeciálny súd zachovaný?
„Špeciálny súd odvádza dobrú prácu pre občanov a preto si myslím, že by mal zostať zachovaný. Nie je dôležité, aký mám názor ja, ale aký názor na existenciu súdu budú mať sudcovia z Ústavného súdu. Som presvedčený, že Ústavný súd prihliadne na už existujúcu judikatúru európskych orgánov ochrany práva vo vzťahu k existencii špecifických jurisdikčných orgánov v niektorých členských štátoch Európskej únie.“
Veronika Šutková
Niektoré prípady, ktorými sa zaoberá Špeciálny súd
Pavol Bielik (exstarosta Rače, korupcia) - spis má 3000 strán; obžaloba 1. júla 2005, súd
vo februári 2009 potvrdil trest 5 rokov, odvolal sa.
Jozef Majský (tunelovanie BMG a Horizontu) – spis má asi 10 400 strán; obžalobu podali 20. júla 2005, kauzu vrátil Najvyšší súd.
Vladimír Fruni (Horizont a BMG, podvod) – asi 30tisíc strán; obžaloba 21. júla 2005, NS potvrdil 11,5-ročný trest v máji 2007.
Matúš Grega (AGW)- 14 487 strán; obžaloba 23. novembra 2006, v marci 2008 prijal dohodu o vine a treste, odpykáva si 10,5 roka.
Róbert Okoličány (vraždy, vydierania) - 10 027 strán, obžaloba 27. apríla 2007, vo februári doživotný rozsudok, zatiaľ neprávoplatný.
Kyselinári (podvody) – 14 434 strán; obžaloba 21. júla 2007, verdikt z apríla 2008 neprávoplatný. Za vraždy si odpykávajú právoplatné tresty.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
