BRATISLAVA. Znovuzrodenie lesa verzus Keď umiera les. To sú názvy dokumentov, ktoré vystihujú priepasť medzi názormi ochranárov a lesníkov na lykožrúta. Začiatkom marca takmer súčasne predstavili dokumentárne filmy o stave lesov.
Ochranári film odpremiérovali v divadle Astorka spolu s diskusiou. Lesnícke dévedéčko rozdával medzi novinármi po rokovaní vlády minister pôdohospodárstva Stanislav Becík (HZDS).
Filmy sa líšia kvalitou i nákladmi - ekológovia pracovali s väčším rozpočtom. Spoločné majú, že v nich nezaznie názor druhej strany. Katastrofické zábery na vyprahnuté lesy komentujú lesníci, zábery na svieži les rastúci bez zásahov človeka sprevádza scenár enviromentalistky a režisérky Jany Sadloňovej.
Navzájom si neveria Komentár diela vytvoreného štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky sa od filmu vytvoreného v koprodukcii Klubu stráže prírody výrazne líši. Nie je ťažké uhádnuť, kedy prehovorí ktorý tábor. Tvorcovia oboch filmov vnímajú ako neobjektívny ten druhý.
Lykožrút
Dorastá do dĺžky asi 5 milimetrov Samček sa zavŕta pod kôru stromu a prevŕta ho Spári sa so samičkou Larvy sa živia lykom stromu Strom odumiera V roku 2006 zničil milión kubických metrov stromov
Lesníci sa rozhodli na divákov zapôsobiť emóciami a ukazujú na vinníka – ochranárov. Tí stavili na odborno-populárny výklad rozdielov medzi prirodzeným a hospodárskym lesom.
„Napriek úsiliu lesníkov výnimky neboli povolené. Orgány štátnej správy životného prostredia, štátnej ochrany prírody a ochranárske zoskupenia napádali a zamietali všetky žiadosti o spracovanie kalamity, nepovolili jej sprístupnenie a ošetrenie proti škodcom, čím umožnil získať zdrvujúci náskok podkôrnym škodcom.“
Ochranári sú výchovnejší. „Najvážnejšou zmenou, ktorú spôsobilo lesné hospodárstvo, je, že sme si odvykli v lese vidieť odumreté stromy. Je to však neustály kolobeh života a smrti, ktorý v prirodzenom lese zabezpečuje vysokú rôznorodosť. To, čo je pre nás bezcenný kus hnijúceho dreva, slúži tisíckam druhov organizmov ako potrava, úkryt či lovné teritórium.“
Pre rovnaké publikum Tvorcovia filmov o objektivite svojho diela nepochybujú. „Keďže ide o dokument, ktorý bez príkras zachytáva realitu dvoch tretín slovenských smrečín postihnutých podkôrnikovou kalamitou, ktorá má už podobu ekologickej katastrofy, považujeme naše DVD za absolútne objektívne,“ napísala hovorkyňa Lesov SR Anita Fáková.
Spolutvorca a kameraman ochranárskeh filmu Vladimír Ruppeldt verí, že ich film je postavený na faktoch a vedeckých podkladoch a vysvetľuje fungovanie lesa v celých súvislostiach. Hovorí, že na premiéru pozývali aj lesníkov, aby si diváci filmy porovnali. „Neprišli.“
Oba filmy by mali putovať k podobnému publiku. „Chceme to poslať na základné a stredné školy, aby sme generáciu mladých ľudí informovali o situácii v našich lesoch,“ vysvetľoval novinárom minister Becík.
Autori ekologicky ladeného filmu plánujú turné po Slovensku, premietať budú prevažne na vysokých školách.
Hulík: Divákovi názor netreba vnucovať
O pohľade na lykožrútov a kalamitu sme sa rozprávali s dokumentaristom a fotografom TOMÁŠOM HULÍKOM, ktorý nedávno nakrútil pre rakúsku ORF dokument o Tatrách.
Tento mesiac boli predstavené dva filmy s rozdielnymi pohľadmi na príčiny zlého stavu lesov. Ako ich vidíte vy?
„Nevidel som tie filmy. Nechcem a neviem sa prikloniť ani na jednu, ani na druhú stranu. Je pravda, že príroda sa s tým dokáže najlepšie vyrovnať sama, na druhej strane je pravda aj to, že to bude trvať generácie a z Tatier zmizlo plno krásnych vecí a scenérií.“
Zobrali by ste ponuku natočiť dokument o lykožrútovi?
„Asi by som sa do toho nepúšťal. Je to vyhranená téma, buď bude mať voči vašej práci výhrady jedna strana, alebo druhá, nebola by to príjemná práca. Dá sa to spraviť tak, že si budete dávať striktne pozor, aby boli rovnomerne zastúpené oba pohľady, ale to nie je pre dokumentaristu veľmi lákavá práca, je to skôr publicistika.“
Ak by chcel filmár tému lykožrúta spracovať poctivo, koho by mal osloviť?
„Záleží od princípu, ako sa k téme tvorca postaví. Či ako k senzácii, alebo si zoženie všetkých odborníkov k téme. Aj keď množstvo rozdielnych názorov môže dokument presýtiť. Najväčší problém však je, keď sa divákovi vnucuje názor a neumožníme mu vytvoriť si vlastnú mienku.“
Ako si pri takej emocionálne silnej téme udržať odstup?
„Úplný odstup sa nedá zachovať nikdy, vždy si vytvoríte nejaký názor. Film je ilúzia, aj keď je to dokument. Je to síce zachytávanie reality, ale s nádychom pohľadu režiséra. V takomto prípade asi treba nechať čo najviac na diváka.“
Koľko peňazí a času by si vyžiadal kvalitný dokument na túto tému?
„Dá sa to spraviť iba s hovoriacimi hlavami a ilustračnými zábermi, vtedy to môže byť veľmi lacné a nemusí to byť nutne nekvalitný film. Ale dá sa to spraviť aj s exkluzívnymi zábermi natočenými na špičkovej technológii, ktorá je neuveriteľné drahá. Dá sa to robiť časozberne, natáčať isté obdobie od vzniku kalamity, kde by ľudia najlepšie videli, ako sa to vyvíja. Alebo môžu časozberne hovoriť iba ľudia. Samozrejme, ak je na film viac času a peňazí, má väčšiu šancu byť kvalitný.“
Michal Piško
Dva rozdielne filmy
Smrť lesa Lesnícky film pozná vinníkov ekologickej katastrofy. Sú nimi ochranári, ktorí nedovolili v rezerváciách ťažiť spadnuté stromy.
Drvivú väčšinu vyše 20-minútového filmu tvoria katastrofické zábery na lesy zničené veternou smršťou a lykožrútom. Sprevádza ich dramatický hlas rozprávača. Veľkú časť spravili z vrtuľníka. Pri pohľadoch zo zeme rozprávača nahradí komentár lesníkov.
Podstatnú časť však tvoria nekomentované zábery, doplnené dramatickou hudbou z internetu. Premnožený lykožrút je vo filme pôvodcom „absolútneho hynutia lesa“.
V závere filmu sa prihovára profesor Technickej univerzity vo Zvolene Milan Križko, ktorý prirovnáva umierajúci les k umierajúcemu človeku a vyzýva zachrániť život za každú cenu. Film vyrobili Lesy SR v náklade 75 DVD a stál 853 eur.
Zrod lesa Len dve percentá slovenských lesov sú ponechané na samovývoj. Na toto malé územie lykožrút patrí, myslia si ochranári.
Viac ako 50-minútový film je nasnímaný profesionálne. Zábery lesa hýria sýtymi farbami, tvorcovia ich zbierali mesiace a vycestovali aj do zahraničia. Dokresľujú ich animácie a dobové fotografie. Do záberov poukazujúcich na rozdiely v prirodzenom a hospodárskom lese diváka sprevádza odborno-populárny komentár, čítajú ho herci František Kovár a Zuzana Krónerová.
Lykožrút je vykreslený ako súčasť prirodzeného lesa, v ktorom „plní úlohu zdravotníka“. Film vznikol v koprodukcii Klubu stráže prírody a vyšiel v náklade 700 kusov DVD. Stál 12 115 eur a podporila ho Nadácia Ekopolis.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
