Banskobystrický kraj získa na reštrikciách takmer sedem miliónov eur. Najviac ušetrí na verejných obstarávaniach, ale obmedzí aj zahraničné cesty. Spotrebu podporí skoro 40 miliónovými investíciami do tepelného hospodárstva a infraštruktúry.
BANSKÁ BYSTRICA . Balíček opatrení na zmiernenie dopadov krízy, ktorý včera ohlásil predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Murgaš, by mal ušetriť daňovým poplatníkom takmer sedem miliónov eur.
Župan označil niektoré spôsoby šetrenia za banálne. Oželel by napríklad účasť župy na stavebnom veľtrhu a úradníci sa už nebudú chodiť usmievať na zdvorilostné návštevy do zahraničia. Milióny ušetrí na hromadných verejných obstarávaniach.
Riaditeľ odboru financií František Vajs hovorí o nevyhnutnosti reštrikcií. Odhaduje, že len daň z príjmov spôsobí výpadok 4,6 milióna eur. Pomer šetrenia a výpadku je výrazne v prospech ušetrených financií. Upozorňuje však, že nie všetky opatrenia zaberú. Vajs je aj napriek kríze optimista. Verí, že prepad sa zastaví a výpadky v rozpočte vyrovnajú v druhom polroku.
Verejné obstarávania
Vedenie regionálnej samosprávy chce od apríla šetriť najmä na verejných obstarávaniach. Takmer 170 inštitúcií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti nakupuje ročne tovary a služby za viac ako 44 miliónov eur. Hromadné verejné obstarávania majú podľa Murgaša ušetriť takmer sedem miliónov eur.
„Podľa zákona je verejné obstarávanie viazané na organizáciu. Odoberieme im kompetenciu a možno ideme nad rámec zákona. Asi preto sme o tom neuvažovali pred krízou, lebo nebolo treba. Teraz je to nevyhnutné a musíme do toho ísť," reagoval Vajs na otázku, prečo hromadné obstarávanie nerobili pred vypuknutím krízy.
Murgašov tím pristúpil aj k nepopulárnemu opatreniu, a to k päť percentnému viazaniu rozpočtových prostriedkov organizácií a odborov úradu. Takmer dva milióny eur uložia na horšie časy. Šéf regionálnej kasy hovorí, že až vývoj krízy ukáže, či viazané prostriedky v auguste uvoľnia, alebo ich použijú na riešenie dopadov krízy.
„Ak by sme peniaze neviazali teraz, v auguste by už nebolo čo viazať," tvrdí Vajs.
Koniec zdvorilostným návštevám
Zamestnanci úradu a poslanci budú počas krízy menej cestovať do zahraničia. V minulom roku precestovali približne 90 tisíc eur. Murgaš predpokladá, že by mohli ušetriť okolo 56 tisíc eur.
„Pôjdeme len na nevyhnutné zahraničné cesty. Reprezentačno zdvorilostné cesty prudko obmedzíme. Asi jedna tretina všetkých zahraničných ciest sú práve zdvorilostné návštevy. Mal som ísť do Francúzska, do Talianska, nešiel som. Je kríza a mnoho vecí sa dá vybaviť aj po telefóne," konštatoval Murgaš.
Regionálna samospráva chce podporiť aj investorov. Do PPP projektov zameraných na rekonštrukciu tepelného hospodárstva investujú približne 17 miliónov eur. Do budovania ciest chce naliať z európskych fondov okolo 25 miliónov eur. Vedenie samosprávy predpokladá, že približne 5,3 milióna eur získajú na investície z predaja majetku.
Peniaze do vzduchu
Z krízy vyťažia aj nezamestnaní a študenti stredných škôl. Nezamestnaní budú jazdiť v prímestskej doprave zadarmo a študentom zvýšia od septembra zľavy.
Hospodárska kríza znovu vyplavila na povrch otázku hospodárenia s peniazmi daňových poplatníkov. Ak dokáže jedna regionálna samospráva za niekoľko mesiacov ušetriť sedem miliónov eur na troch reštriktívnych opatreniach, ktoré neohrozia chod samosprávy, koľko miliónov eur išlo do vzduchu vo všetkých krajoch a miestnych samosprávach za roky ich fungovania?
Predseda Murgaš situáciu demonštroval na jednoduchom príklade. Sám ho označil za banálny spôsob šetrenia.
„Mali sme sa zúčastniť na veľtrhu stavebníctva CONECO. Keby nebola kríza, asi by sme to vyriešili elegantne a išli by sme. Keďže je kríza, povedal som generálnemu riaditeľovi SARIO, že nie sme stavebná firma, ale pôjdeme, ak nám zaplatia účasť. Vidíte, funguje to. Ideme na veľtrh a nebude nás to stáť nič. Je to banálny príklad, ako sa dá šetriť. Takýchto príkladov je veľa," povedal predseda regionálnej samosprávy a pridal ďalší, Gemer Expo v Maďarsku.
„Moja účasť v Maďarsku má symbolický význam, ale nedeje sa tam nič také vážne, aby som tam naozaj musel byť. Takéto služobné cesty nebudú," dodal.
Šetrenie aj mimo krízy? Zložité
Šéf financií Vajs považuje otázku, či by mali samosprávy takto isto šetriť peniaze daňovníkov aj v dobrých časoch, za zložitú. Hovorí, že kraje by mali nastaviť systém optimálne a donútiť ľudí, aby zbytočne nemíňali. „Najťažšie nájsť optimum a chcieť," dodal.
