NITRA. Vojnová Slovenská republika je súčasťou našich dejín a aj napriek jej negatívam, výrazne posilnila národno-emancipačné sebavedomie Slovákov. Zhodli sa na tom historici, ktorí o prvom slovenskom štáte diskutovali v utorok (17.3.) večer v Ponitrianskom múzeu v Nitre pri príležitosti 70. výročia jeho vzniku.
Nadávať na slovenský štát je dnes súčasťou politickej korektnosti. Je to trauma, či fenomén našich dejín. Bol taký, aký bol. Na druhej strane dodával aj sebavedomie, pretože tam Slováci pochopili, že máme na to, aby sme si uriadili vlastný štát," uviedol v diskusii Ján Čarnogurský.
Podľa jeho slov nie je ničím zvláštnym, že vojnová Slovenská republika sa zrodila aj s mnohými negatívnymi vlastnosťami. Veď tak vznikli mnohé štáty sveta. Vznikli s negatívnymi charakteristikami a trvajú. Proste sa s tým museli vyrovnať, to je súčasťou dialektiky dejín. Američania napríklad zatvárali indiánov do rezervácií. Aj tá negatívna charakteristika slovenského štátu je jeho súčasťou. Treba sa s tým vyrovnať, ale na druhej strane, realisticky uznať, že ak niečo znamenalo pokrok, tak to naozaj pokrok bol," zdôraznil.
Základná politologická príručka, ktorá hodnotí režimy, hovorí, že aj ten najhorší domáci režim je lepší, ako ten najlepší cudzí. A preto si myslím, že tento slovenský režim bol veľmi zlý, ale lepší ako okupácia," uviedol historik Anton Hrnko.
O slovenskom štáte sa bude určite ešte veľa diskutovať, len je potrebné, aby sme si pri diskusiách nezapierali nos medzi očami," pripomenul historik Ivan Kamenec, ktorý hovoril o deportáciách židov aj o totalitnom režime slovenského štátu. Hlinkova slovenská ľudová strana pohltila ostatné slovenské strany, medzi nimi aj SNS a začala vládnuť sama. Aj na tomto príklade vidno, že nie je veľmi dobré, keď politická strana získa príliš veľký vplyv a podporu, pretože potom začne tvrdiť, že zastupuje celý národ. U nás víťazi často nevedia uniesť svoj úspech a určiť si medze. Uchopiť moc je preto pre nich priam neodolateľné," zhrnul Kamenec.
Historici hovorili aj o židovských deportáciách, ktoré sú podľa nich najtraumatizujúcejším momentom histórie Slovenska. Kto sa hlási k slovenskému štátu ako prvému štátu Slovákov po tisíc rokoch, tak sa musí z tohto princípu hlásiť aj k zodpovednosti za protižidovské opatrenia. Vzhľadom na ich tvrdosť a rozsah je to až takým transcendentným prvkom v dejinách slovenského štátu. Tento negatívny prvok vnáša negatívnu transcendentnosť do celého slovenského štátu a na to neviem povedať nejaké obecné riešenie ako tomu čeliť. Snáď v tichej pokore si to priznať a prosiť boha o odpustenie," skonštatoval Čarnogurský.
Tá zodpovednosť ale nie je na národe, je na konkrétnych spoločenských vládnucich elitách a jednotlivých ľuďoch," pripomenul Kamenec.
V diskusii zazneli aj názory na Slovenské národné povstanie (SNP) a jeho dôsledky na ďalší vývoj Slovenska. Čarnogurský považuje SNP za spôsob, akým sa Slovensko dostalo z nacistického tábora do tábora víťazov. Takýto problém stál pred všetkými štátmi, ktoré boli na nacistickej strane. To bol jeden veľký politický obchod, veď Rumunsko za to dostalo Sedmohradsko a má ho doteraz," uviedol.
Historici sa venovali aj kontroverznej osobe slovenského prezidenta Jozefa Tisa. Ján Čarnogurský o ňom v závere diskusie povedal: Keď hovoríme o Tisovi, zhodneme sa na jeho zodpovednosti za to, čo sa dialo, ale zomrel dôstojne. Uznal súd a nehádzal zodpovednosť na iných, skôr naopak, vedel, že bude odsúdený na smrť. Prijal zodpovednosť, prijal rozsudok, šiel na popravisko a zomrel. Skúsme si položiť otázku, ktorý zo súčasných slovenských politikov by dokázal takto zomrieť za svoju vec?"
