BRATISLAVA. Minulosť Ivana Gašparoviča sa stala vďaka predvolebným debatám v televíziách najostrejšou témou pred sobotňajším hlasovaním. František Mikloško ho opakovane vyzval, aby sa k nej vyjadril.
Gašparovič sa naopak snaží navodzovať dojem, že nehlasoval za to, aby parlament zbavil mandátu poslanca Františka Gauliedera proti jeho vôli. Tento prípad pritom patrí k najvážnejším porušeniam demokratických pravidiel v období 1994 – 1998. Mečiarovu koalíciu za neho kritizovalo zahraničie.
Ivan Gašparovič bol viackrát upozornený, že svojím postupom v kauze Gaulieder porušuje zákon. V roku 1996 zodpovednosť prevzal na seba, teraz sa snaží svoju vinu zľahčovať.
Marian Lesko o úlohe Ivana Gašparovica v kauze Gaulieder - kliknite
„Ja? Vidíte?“ odpovedal Gašparovič v TV Joj otázkou na konštatovanie Mikloška, že hlasoval za. Dokonca sa s ním chcel staviť, že za nič také nehlasoval. Podľa oficiálneho stanoviska kancelárie Národnej rady Gašparovič v decembri 1996 hlasoval spolu s koalíciou za, keď parlament zobral na vedomie správu mandátového výboru. V nej sa písalo, že sa Gaulieder vzdal mandátu, hoci to sám pred poslancami poprel. Po tomto uznesení tento nepohodlný odídenec z HZDS o mandát definitívne prišiel.
Na druhý pokus sa Gašparovič zdržal
V roku 1997 Ústavný súd rozhodol, že parlament porušil Gauliederove práva. Opozícia vtedy navrhla unesenie, ktorým chcela predcházdajúce uznesenie zrušiť a vrátiť poslanca do parlamentu.
Vtedy sa podľa oficiálnych materiálov parlamentu Gašparovič na rozdiel od zvyšku HZDS zdržal hlasovania.
V praxi to však znamenalo, že návrat Gauliedera do parlamentu nepodporil, hoci súd právoplatne rozhodol, že sa tam vrátiť má.
Fico hlasoval inak ako Gašparovič
„Nález Ústavného súdu je prameň práva, a to mi potvrdí každý, kto má právnické vzdelanie a kto sedí v tejto sále. Prameň práva znamená, že nie je iná možnosť, iba ho rešpektovať. Takže každý, kto dnes mieni hlasovať inak ako za odsúhlasenie prameňa práva, bohužiaľ, hlasuje protizákonne,“ povedal tesne pred hlasovaní vtedajší poslanec SDĽ a dnešný Gašparovičov hlavný podporovateľ Robert Fico.
„Uznesenie NR SR z 30. septembra 1997 jasne dokazuje, že sa prezident pri hlasovaní nepostavil proti nálezu Ústavného súdu, ktorý tvrdil, že bol poslanec Gaulieder pozbavený mandátu nezákonne,“ znela interpretácia Gašparovičovho hovorcu Mareka Trubača. „To je to hlasovanie, ktoré sme mysleli.“
Do Gašparoviča sa pustil aj vtedajší šéf klubu HZDS Tibor Cabaj. „To, že sa Ivan Gašparovič nakoniec v pléne zdržal, hoci na poslaneckom klube odporúčal hlasovať ,za', členovia nášho poslaneckého klubu považovali za farizejstvo.“
Prezident: Povedal som dosť
Ivan Gašparovič tvrdí, že o kauzách z čias Mečiarových vlád hovoril dosť a nechce sa k nim viac vyjadrovať. „Pán Mikloško, vy ozaj nemáte žiadny program? Vy ozaj chcete toto vyťahovať spred toľkých rokov, kde som sa k tomu toľkokrát vyjadril a kde som si svoju chybu uznal?“ hovoril včera v televízii Markíza.
Deň predtým v televízii Joj tvrdil, že sa už „ku všetkým otázkam“ vyjadril. Aj k Mečiarovým amnestiám, aj k únosu Michala Kováča mladšieho, aj ku Gauliederovi.
Realita je však iná. Gašparovič začal otvorenejšie o kauzách hovoriť až pred druhým kolom prezidentských volieb v roku 2004 – keď na zvolenie za prezidenta v súboji s Vladimírom Mečiarom potreboval aj hlasy opozičných sympatizantov.
Sám od seba na tlačovej konferencii povedal, že sa ospravedlňuje, „ak som spôsobil niekomu nevedome nejakú krivdu“. Konkrétny však nebol vtedy ani potom. Viac sa už od dlhoročného pôsobenia po Mečiarovom boku nedištancoval. Tvrdil, že „to, čo sme urobili, bolo potrebné“.
Keď odchádzal od Mečiara, nehovoril, že je to preto, čo HZDS robilo a robí. „My sme neodišli z Mečiarovho hnutia, my sme boli doslova vyhodení,“ povedal.
knm, mož
