BRATISLAVA. Ovplyvní volebnú účasť počasie? To je otázka, ktorá sa objaví pred každým hlasovaním. Na sobotu meteorológovia hlásia „prevažne polooblačno, ojedinele snehové prehánky“ a teploty od dvoch do siedmich stupňov.
Na účasť voličov a počasie sú dve teórie a ani jedna nie je podložená prieskumom. Podľa jednej zlé počasie účasť zníži, pretože voliči, ktorí politické dianie až tak neprežívajú, zostanú doma. Druhá hovorí, že účasť zníži naopak dobré počasie, pretože mnohí ľudia sú na chalupách, v záhradách, na poliach či na výletoch.
Šéf agentúry Focus Ivan Dianiška si myslí, že počasie má na výsledok volieb vplyv „asi tak jedno promile“. Významnejší vplyv by videl „vari len vtedy, keby bolo vonku mínus 30 stupňov“. Takýto fenomén vraj nikto seriózne neskúma a ani neoveril.
Faktom je, že parlamentné i prezidentské voľby sa vypisujú na jarné a jesenné termíny. Voľby koncom marca, ktoré určil predseda Národnej rady Pavol Paška, sú najskorším jarným termínom prezidentských i parlamentných volieb u nás od roku 1989.
Dedinský rozhlas
Účasť by mohli ovplyvniť samosprávy. Starostovia obcí majú špecifický nástroj – dedinský rozhlas, cez ktorý zvyknú mnohí z nich informovať o tom, že sa voľby konajú, kde a ako sa dá voliť. Môžu tiež priamo vyzvať ľudí, aby išli hlasovať, čím by moratórium neporušili.
Ak by starostovia svoj postup koordinovali podľa straníckej príslušnosti, kandidátom s krytím silnejších strán by to mohlo pomôcť. „Istý mobilizačný účinok to môže mať. Ale v celkovom kontexte volieb sa asi takéto veci neprejavia,“ hodnotí Dianiška.
Prejav v televízii
Ďalší faktor, ktorý by mohol prispieť k vyššej účasti, by mohol byť príhovor premiéra v Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase.
V minulosti sa to stalo dvakrát. Ivan Gašparovič sa ako predseda Národnej rady voličom prihovoril počas volebného moratória pred parlamentnými voľbami v roku 1998.
Jeho výzva voličom priniesla televízii od licenčnej rady pokutu milión korún, HZDS vyhralo, no vládu už zostaviť nedokázalo. Pred prezidentskými voľbami v roku 1999 vystúpil aj vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda. Aj jeho slová voličom rada „odmenila“ rovnakou pokutou, voľby vyhral Rudolf Schuster, ktorý bol súčasťou Dzurindovej koalície.
Premiér Robert Fico je odvčera až do dnešného poobedia v Bruseli a podľa jeho hovorkyne sa na vystúpenie v televízii nechystal. Dianiška hovorí, že vplyv motivovať aspoň časť voličov má na Slovensku zrejme iba cirkev. „Fico si už povedal svoje.“
Šokujúce informácie
Účasť i výsledok hlasovania v minulosti ovplyvnili aj „šokujúce informácie“ krátko pred voľbami. Pred prvými porevolučnými voľbami v lete 1990 Ján Budaj neprešiel lustráciami a jeden z lídrov VPN v poslednej chvíli odstúpil z kandidátky.
Len tri dni pred prezidentskými voľbami v roku 2004 prepukla kauza fiktívnych darcov v SDKÚ, ktorá sa mohla podpísať na tom, že v prvom kole nedalo Eduardovi Kukanovi hlas toľko voličov, aby postúpil do druhého kola.
Keďže voľby budú zajtra, prekvapenie je už nepravdepodobné. Pred druhým kolom niečo také Dianiška nevylučuje.
